Po zážitku s americkým notebookom, ktorý som chcela využiť na slovenské účely, sa dnes zameriam na svoj pokus, upiecť čerešňovú bublaninu podľa slovenského receptu v Amerike. Môžete si zobrať kúsok papiera a napísať tam svoj tip, či sa mi to podarilo alebo nie. Článok je doplnený o outfit fotky s upcyclovanou plisovanou blúzkou. Ideme na to.

What I wear

blouse: Klepáčová (handmade & contact); jeans: cropptown; sandals: protetika; bag: vintage; hat: reserved

Na začiatku boli čerešne

“Čo urobíme s týmito čerešňami, ktoré sa nezjedli cez víkend?”, padla otázka na moju adresu. “Hmm čo keby som urobila koláč?”, odpovedala som. “Výborný nápad, už sa teším”. Zadala som do vyhľadávača “čerešňová bublanina” pretože jediné čo som vedela je, že na tento koláč potrebujem čerešne. Čakala som čo mi ponúkne google v Amerike. Trošku som sa obávala, že nenájde nič alebo mi napíše, že tento výraz nepozná. Našťastie mi našlo veľmi veľa odkazov a ja som začala doslova skúmať desiatky receptov. Mlieko. Nemáme, lebo ho nepijeme. Olej. Máme iba v spreji. Takže nemáme. Hladká a polohrubá múka. Pozriem do closetu. “Juhúúú máme múku”, potešila som sa predčasne. “All purpose”, prečítala som nahlas a dodala hlasnejšie “to čo je OMG?”. “Tu máme iba jeden druh múky”, dostala som odpoveď na moju otázku. Zvráštila som čelo a hovorím si “OK tak to uzavriem iba ako múka a nebudem riešiť či hrubú alebo inú”. Vajcia, soľ, maslo, škorica. Máme, super. Cukor. Použijem aký tu je, hnedý. Stále som si opakovala “improvizuj, improvizuj, nemusí byť všetko perfektné, svet sa nezrúti”. To je inak moje nové heslo ” Improvise”. Posledná ingrediencia ma dostala. Pol balíčka prášku do pečiva. Otvorím kuchynskú linku a tam sa na mňa usmieva 16 OZ (454g) krabička prášku do pečiva “baking soda”. “Končím, na toto nemám nervy”, naliala som si pohár bieleho vína a pridala dve kocky ľadu … na hydratáciu ehm.

Hlavne sa nevzdávať

Nevzdala som to. Dokúpili som všetko potrebné. Vybrala vajcia, maslo, mlieko, aby malo všetko izbovú teplotu. Aj keď tu je to skôr podľa nastavenej klimatizácie v dome, bez ktorej sa tu nedá existovať. Inak by sa to všetko dalo upiecť aj bez rúry ehm. Juhúúú všetko pripravené. Som sama doma, celá kuchyňa je iba moja. Púšťam si milovaného Karla Gotta, spievam “tohle je léto jak má být” no v tom sa moje roztancované boky zastavia. “Kde je plech na pečenie?”, hovorím si sama pre seba. Prešla som všetky skrinky, closety aj rúru a plech nikde. Sadla som si na stoličku, podoprela si rukami bradu a so smútkom v očiach pozorovala maslo v dokonalej konzistencii, ktoré čakalo na to ako pomôže k výbornému koláču. “Kde nájdem plech, prosím?”, posielam SMS. “Uff tak to neviem”, nalievam si pohár bieleho vína a rozmýšľam, či sa so mňa takýmto štýlom nestane skôr alkoholička ako cukrárka.

Improvise

Po dôkladnom audite kuchyne sme našli dva plechy a štyry nádoby vhodné na pečenie v rúre. Perfektné! Opät vyberiem všetky ingrediencie, skontrolujem plech, pripravím recept a v tom mi padne zrak na rúrú. “Do čerta”, prevrátim oči pri uvedomení si, že neviem ako sa púšťa rúra a musím rýchlo nájsť prevodník a prepočítať celzia na farenheita. Tentokrát som nepoužila milovaný google, ale čítala som tlačidlá. Bake, timer, šípka hore dole. “Olala, toto je veľmi intuitívne”, potešila som sa. Nastavila som prepočítanú teplotu a začala mixovať všetko dokopy podľa receptu. O tom, že sú tu odmerky označené ako “cup” a nie v “gramoch” už asi nebudem hovoriť. Ale budem :D. Našťastie som predvídala a mala som recept na hrnčekovú bublaninu. To ma celkom zachránilo od ďalšieho dňa pri pohári bieleho vína. ….. iba ak by nie :D. Veď čítajte ďalej. Takže som si iba určila koľko bude jeden hrnček a začala merať. Posledné bolo štipka soli a nešťastný pol balenia prášku do pečiva. Na toto som úplne zabudlaa. Pomoooc.

Prekážky neexistujú iba výzvy

“Ivana vzchop sa a googli! Nie si jediná na svete, ktorá sa pokúša upiecť niečo podľa európskeho receptu mimo Európy”, nadýchla som sa zhlboka, zatvorila oči a odvrátila zrak od vína. Na moje milé prekvapenie som našla veľmi veľa odkazov na riešenie tohto problému. Také easy, stačilo sa trošku zamyslieť. Pozrela som si koľko váži balíček prášku do pečiva na slovenskom e-shope, vydelila dvoma a voilá odvážila potrebné množstvo. Ehm použila som na to váhu na ktorej vážime hmotnosť obálok, kvoli pošte, ale stále som si hovorila “Improvizuj, improvizuj a improvizuj”, tak som improvizovala. Všetko som zmiešala, vyliala na plech, ktorý som nakoniec ani nepotrebovala, lebo som si nepozrela, že je to polovičná dávka a úplne mi stačil pekáč na lazane. Nevadí, to víno druhý deň bolo výborné. Na vrch koláča som urobila posýpku z masla, cukru a škorice. Šupla do rúky a …. nie nenaliala som si pohár bieleho vína. Otvorila som mrazničku, zobral asi najväčšiu lyžicu akú som našla a schuti sa pustila do vanilkovej zmrzliny. Odmena. Samozrejme tam boli ešte drobné výzvy ako špáradlá alebo špachtla na cesto. Koláč bol vynikajúci a vyžiadaný ešte raz. Druhýkrát som odflákla meranie prášku do pečiva aj všetkého, takže nebol až tak chutný. Vypustenie svojho perfekcionizmu, zbavenie sa predstavy, že každý niečo odomňa očakáva a držanie sa hesla “Improvise” je moje nové trio, ktoré si opakujem vždy, keď robím niečo nové alebo ma prepadne úzkosť a chcem aby bolo všetko perfektné. Nemusí byť nič perfektné. Každý ma predsa inú predstavu o tom čo je perfektné. Takže to nikdy nebude podľa každého perfektné. Iba podľa vás to môže byť perfektné a to je predsa vždy. Improvizujte aj vy 🙂 a hlavne ak som spokojná ja, tak to je to najviac. Majte krásny deň

foto: Marián Klepáč

You May Also Like

Leave a Reply