Predstav si fén na vlasy. Teraz si ho prestav pustený na najteplejšom stupni. Máš? A teraz si predstav, že v tomto máš prežiť mesiac. Presne tak sa dajú opísať teplotné podmienky na východnom pobreží USA v letných mesiacoch. Toto leto je spríjemnené ešte aj zvukmi tisícok a tisícok cikád. Obyvateľov USA sa pýtali, v jednom miestnom rádiu, ako by opísali počasie ľuďom, ktorí ho nikdy nezažili. Jeden poslucháč to opísal veľmi výstižne. “Hahaha presne”, zasmiala som sa keď som to počula. “Je to ako keď otvoríte umývačku riadu po umytí riadu”, povedal. Vlhkosť vzduchu je tu v priemere 60% ale dosahuje aj 85%. Kým som to nezažila, nevedela som si to predstaviť a naivne som tvrdila “to zvládnem no problem”. Teraz už viem, prečo je súčasťou každej domácnosti aj sušička na oblečenie. Jednoducho bez nej sa tu nezaobídete. Prádlo by nikdy vonku nevyschlo. O počasí ale tento článok nebude. Bez tohto intra by ale článok nižšie zostal nepochopený. Bude o tom, ako som trénovala asertivitu, pozitívne myslenie a nevyhodila laptom z okna. Usaďte sa, uvarte si kávu alebo čaj a pokračujte v čítaní.
vesta: handmade / refashion ; rifle, tričko: house; tenisky: only; kabelka, okuliare, náhrdelník: vintage
Veľké plány
Veľmi som sa tešila na dni strávené ležaním na terase, alebo “deck” ako to tu volajú. Majú ju všetci navôkol, ale bola som asi jediná, ktorá tam trávila čas aj cez deň. Susedov som videla iba sporadicky v noci. Jedným krokom vyšli na deck, zapli gril, hodili tam čosi a opäť sa skryli do klimatizovaného príbytku. Teplotné podmienky počas dní kedy sa teplota vyšplhala na 102 F a 85% vlhkosť vzduchu som ako tak zvládala. Tieto podmienky však nezvládala žiadna technika. Iphone sa prehrial za 5 minút, ipad detto, notebook som ešte ani neotvorila a už bol horúci. Bola som z toho frustrovaná, pretože keď som chcela pracovať na laptope, musela som sedieť dnu v klimatizácii, a na svet sa pozerať cez okno. “Rozbaľ si ten nový laptop”, dostala som ponuku “ten toho vydrží oveľa viac”. Veľmi som sa potešila … ale to nadšenie sa čoskoro zmenilo na skúšku trpezlivosti.
Inštalácia je základ
Po rozbalení nasledovala inštalácia, ktorú som zvládla pomerne rýchlo. Trošku som zápasila s overovaním totožnosti a účtov, pretože som sa v jednom čase prihlasovala na svoj laptop s európskou IP a aj s americkou IP. Našťastie som presvedčila umelú inteligenciu, že som to ja a účet sa aktivoval. Supeeer super. Spravila som si kávu a sadla si na hojdačku na terasu. “Tááák ešte si zapojím myšku a môžem začať písať články”, aspoň tak som to mala naplánované. “Počkať, kde mám akože zapojiť tú myšku?” Na laptope neboli žiadne usb výstupy iba “modernje” usb-c. Mierne ma to rozhodilo z kontextu. “Ivana dýchaj, je to iba myška, ktorú nevyhnutne nepotrebuješ”, ukľudňovala som sa. Zhlboka som sa nadýchla, pomaly žmurkla, usmiala sa a pracovala s neobľúbeným touch padom, ktorý funguje naopak ako by som chcela. Klikli sme na e-shop amazonu a objednali USB – USB C konvektor s dátumom dodania “do 24 hodín”. To bol ale iba začiatok ehm.
… iba ak by bol základ niečo iné
Otvorím explorer a stihnem chrome. Juchuu zadávam svoje “username” do wordpress a pri “password” sa mi zastavia prsty nad klávesnicou. “Kde je akože tento znak? wft?”, prevrátila som oči asi po desiatykrát. “Ou yeah tu je anglická klávesnica”, nadýchla som sa zhlboka do plných pľúc o čosi intenzívnejšie ako pretým. “Tak na toto som nemyslela”, rozprávala som sa sama so sebou a prsty stále držala nad zvláštne usporiadanou klávesnicou. Tá klávesnica sa lusknutím prsta nezmení. “Dýchaj dýchaj”, nasadila som si dioptrické okuliare a hľadala požadovaný znak na prihlásenie na klávesnici. “Paráda” potešila som sa, keď som ho konečne našla. Prihlásilo ma ale až na 4.pokus. Moje zúfalstvo sa stupňovalo, ale stále som sa ešte dokázala držať “pri zemi”. ” OMG veď čísla sa píšu bez použitia SHIFT Ivana”. Konečne ma prihlásilo. Samozrejme by to nebol zábavný príbeh keby tých úskalí, ktoré bolo potrebné prekonať, nebolo viac.
foto: Simona Obernauerová
Everything happens for a reason
Anglická alebo americká (?) klávesnica má, oproti tej našej slovenskej, rovnaké usporiadanie iba písmen. Teda vymenené Z a Y. Ostatné sa nedá klikať po pamäti, ale jednoducho je potrebné hľadať a skúšať ako ten znak napísať. Paráda takže zapojené, naištalované, prihlásená, klikám na “new post” a začnem písať. “NIEEEEEE” už som to v sebe neudržala a nahlas som zakričala.”Veď tu nie je diakritika”. Zaklonila som hlavu dozadu a rukami si zakryla oči. “Mňa asi porazíííí aaaaaaaaaaaa”, fňukala som ako malé decko (inak prečo sa používa toto spojenie, keď tak fňukajú aj dospelí?) a už už som chcela teatrálne vyhodiť laptom z terasy na umelý trávu, ktorá zdobí záhradu na dolnom poschodí. Nadýchla som sa “týmto nič nevyriešiš” a začala sa nahlas smiať. Toto mi teda vôbec nenapadlo, že laptop kúpený v USA nebudem môcť vôbec využiť na písanie článkov na blog v slovenčine. “Ivana Ivana”, smiala som sa ako šialená. “Ty žiješ naozaj vo vlastnom svete”. Nový krásny naištalovaný laptop som po dvoch hodinách prípravy zatvorila. Stisla som pery, usmiala sa a povedala si “tak toto chce minimálne jeden pohár bieleho vína”. Sadla som si na gauč, zapla netflix a pustila si staré časti “Gilmore girls”.
Všetko ako má byť
Občas by sme si mali takto krásne potrénovať svoju trpezlivosť všetci. Nezabudnite, že veci, za naše sklamanie nemôžu. Vlastne ani ľudia nás nemôžu sklamať, môžu iba nesplniť naše, často, prehnané očakávania. A sklamaný sme teda my, nie že nás niekto alebo niečo sklamalo. Takže tie veci nehádžte o stenu alebo o podlahu. To môžete rovno trhať peniaze alebo si z nich urobiť vatru :D. Najbližšie sa spolu zasmejeme na tom, ako som sa odhodlala upiecť čerešňovú bublaninu podľa slovenského receptu v USA. Verte mi, to bude ešte zábavnejšie.
