Do Brezna som zavítala ešte minulý rok na jeseň. Bolo to v nedeľu a už 10 minút pred otvorením som bola pred bránou. Dozvedela som sa, že som úplne prvá návštevnička, ktorá prišla ráno o 9:00 a ešte v nedeľu. Takže to je tip pre vás, ak chcete mať múzeum iba pre seba, tak ako som ho mala ja, odporúčam víkend v skorých ranných hodinách. Do Brezna som išla vlakom a bola som veľmi prekvapená koľko ľudí jazdí vlakom v nedeľu tak skoro ráno. Expozícia sa presne volá “Život a kultúra ľudu na Horehroní – národopisná expozícia a výstava ľudového odevu“. V múzeu nájdete veľmi veľa náradia a pomôcok, ktoré ľudia používali v minulosti. Je to skutočne zaujímavé, bola som tam presne dve hodiny a bála som sa, že ma už vyhodia. V článku sa však zameriam iba na ľudový odev. Časom som sa dozvedela, že o tomto múzeu a čo ukrýva nevedia ani Horehronci. Ponúkajú aj bádateľské a konzultačné služby, ktoré by som chcela využiť, ale nikto mi ešte nedopísal na e-mail. Uvidíme, prípadne tam zavolám. V článku použijem text, ktorý som si odfotila v múzeu na popiskoch, ako vidíte na každej figuríne je zavesený popisok. Pri návšteve múzea som dostala ústny súhlas s vyhotovením fotiek a ich voľným šírením bez obmedzenia. Fotiek mám naozaj veľmi veľa, v článku je iba zopár, aby ste mali aj prekvapenie … choďte sa pozrieť, a tento článok nie je sponzorovaný, len vám chcem dať tip na výlet. Inšpirujte sa a choďte sa pozrieť ako sa na Horehroní žilo kedysi.
figurína č.1: Tradičný dievčenský sviatočný odev zo Šumaica pochádza z roku 1902. Vďaka dobovým fotografiám, ktoré sa zachovali môžeme rekonštruovať i odevy z prelomu 19. a 20.storočia. Vo vystavenom odeve sa snúbia prvky archaickejšie s novodobými – modrotlačová šatka a zástera s damaškátovými rukávcami a kašmírovým živôtikom. Raritnou je však obyčajná plisovaná plátenná sukňa bielej farby, akých sa v terénne zachvoalo naozaj málo.
figurína č.2 – Najjednoduchšiu formu podpolianskeho typu ženského odevu predstavuje odev žien z Čierneho Balogu, v ktorom na prelome 19. a 20.storočia dominovala breznianska modrotlač. Každodenný odev si vo sviatočné dni dopĺňali Handeľky rôznymi šatkami uviazanými okolo krku a skladanými glotovými zásterkami.
figurína č.3 -Smútočný odev sa nosil cez pôst a za mŕtvymi členmi rodiny. Ak zomrela staršej žene “prva rodina”, tá sa už do konca života neobliekla “do veseloho”, ale chodí stále v smútku. V minulosti nebol rozdiel medzi smútočným a všedným odevom, lebo v horehronskom odeve prevládala biela a tmavé farby modrotlače. Vystavený typ smútočného odevu zo Závadky na Hronom pôvodná majiteľka skompletizovala a nosila v rokoch 1920-1980.
figurína č.4- Začiatkom 20.storočia sa začal ako vrchný odev nosiť priliehavý kabátik s dlhými hore naberanými rukávmi a volánom v oblasti pásu. Najprv sa šili iba sviatočné kabátiky z čierneho zamatu, ktoré nosili ženy do kostola namiesto kožuchov. Neskôr našli svoje uplatnenie i kabátiky z tenších materiálov, ako napr.brokát, určený na sviatok alebo v 30.rokoch šité kabátiky zo vzorovaného barchetu a flanelu určené na každenné použitie. Brokátový kabátik z Telgártu ušila krajčírka okolo roku 1940.
figurína č.5- V bacúšskom tradičnom odeve sa snúbia prvky bielohandelského odievania s horehronskými. Už v roku 1923 uprednostňovali Bacúšanky farebne bohaté “vyrezávané” rukávce pred ich zväčša jednofarebnými, pretkávaním zdobenými staršími variantmi. Neodmysliteľnou výbavou žien v chaldnejšom počasí boli kašmírové šatky.
figurína č.6- Prisťahovalcov z hriňovských a detvianskych lazov na začiatku 20.storočia nebolo ťažké v breznianskom chotári rozpoznať. V ženskom tradičnom odeve pútala pozornosť najmä špecifická farebná výšivka krivou ihlou, ktorou si ženy bohato zdobili predovšetkým rohaté čepce a rukávce.
figurína č.7- Starší strih ženských živôtikov bol s driekom predĺženým do malých odstávajúcich volánov. V letných mesiacoch nahrádzal vo sviatočnom období hrubé kožúšky. Nedostatok tradičných materiálov používaných na živôtiky (brokát, kašmír, zamat) zapríčinil po roku 1945 vznik novších, kratších plátenných živôtikov s výšivkou. Spočiatku výšivka napodobňovala kvetinový vzor brokátov, neskôr sa vyšívali ľubovoľné naturalistické rastlinné a zvieracie ornamenty plochým stehom. Takýto živôtik spolu so sukňou z pásavého “pyžamového materiálu” nosili dievčatá na Šumiaci na zábavy po roku 1945.
figurína č.8- Dlhé spustené rukávy na oplecku sa nosili pri čistej práci v zime a na robotný deň, keď sa priadlo, tkalo alebo vyšívalo, ako aj do kostola, kde sa nesmelo chodiť s holými rukami. Sviatočné “opľecká pretkavane dolu rukavami” sa zhotovovali zo širokého plátna, kde šírka plátna tvorial dĺžku rukáva a ten musel byť dostatočne dlhý, preto si ich občas ženy nadšívali. Vystavený sviatočný odev pochádza z Pohorelej okolo roku 1945.
figurína č.9- Odev svadobných družíc a mladuchy bol vrcholom majstrovstva žien a dievčat, pri narábaní s farebnými priadzami. Svedčí o tom i odev družice z Polomky, nosený okolo roku 1930. Samotný bohato zdobený odev dopĺňali odevné doplnky kupované na jarmokoch alebo u meistnych obchodníkov. Pás si dievčatá zdobili vlnenou stuhou “horaskou”. Najdôležitejším doplnkom ženského odevu je “šatka na šiju”. Najstaršou bola štaka modrotlačová nazývaná aj “hantušok na šiju”. Kedže farbila a tým špinila oplecko, vymenili ich žen y za farebné vlnené kašmírové šatky. Po roku 1938 pribudli do truhlíc ešte šatky z bieleho šifónu “kosičky” a pletené/hačkované šatky “šavolky”.
figurína č.10 – V období po prvej sv.vojne, kedy sa ženský odev stával farbnejším, začal sa formovať aj oobitný odev na smútočné príležitosti, obdobie pôstu a adventu. Uplatnila sa vyšívka či pretkavané ladené do odtieňov čiernej, hnedej, fialvoej a modrej farby, sukne a zástery šité z kupovaných glotových látok. Charakteristickým smôtočným odevom starších žien bol cez plecia prehodený do trojuholníka zložený biely obrus. Vystavený odev nosili žen y z Pohorelej pred rokom 1950.
figurína č.11– Najvýraznejšou premenou v priebehu 20.storočia prešiel tradičný sviatočný odev žien z Heľpy. Kým na sobáš odchádzala mladá nevesta v “bielom kroji” s bohato zdobenou dievockou partou, do nového príbytku už prišla začepčená žena v “červenom rkoji”. Takýto typ odevu nosia heľpianske nevesty ešte aj v súčastnosti.
vo vitrínke foto č.12– ženský pracovný odev Polomka
vo vitrínke foto č.13-ženský pracovný odev Polomka
vo vitrínke foto č.14– mužský pracovný odev Čierny Balog
vo vitrínke foto č.15– bez popisku
figurína č.16– Odev svadobných družíc, Polomka 1930
vo vitrínke foto č.17– ženský svadobný odev Telgárt
vo vitrínke foto č.18– ženský svadobný odev Telgárt – detail látky a plisu
detaily bez popisu
Ako vidíte v múzeu je toho naozaj dosť na obdivovanie, rozhodne tam choďte ak vás zaujímajú tradície a spôsob života našich predkov a ľudu na Horehroní. Mužské košele boli dychberúce naozaj. Odporúčam.
******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT
******
