
Helsinki sú asi najznámejšie, a jedno z mála fínskych miest, ktoré dokážeme bez problémov prečítať a vysloviť. Vedeli ste, že z celkovej plochy mesta 715 km štvorcových, len 214 km štvorcových je pevná zem a zvyšok sú vodné plochy, predovšetkým more? Dĺžka pobrežia je takmer 100 km a k mestu prináleží až 315 ostrovov. Zaujímavosťou je aj to, že Helsinki sa stali hlavným mestom Fínska až roku 1812, kedy ruský cár Alexander I. presťahoval správu krajiny z mesta Turku, ktoré až doteraz Fíni vyhľadávajú (majú) oveľa radšej ako Helsinki. Myslela som si, že v meste bude plno turistov, ale tak ako aj vo Vilniuse a Tallinne, tak ani v Helsinkách nebolo veľa ľudí a bol tam relatívne pokoj. Naobliekali sme sa ako na severný pól, ale v meste bolo na moje prekvapenie celkom teplo a zimné oblečenie sme využili skôr na trajekte, ale odporúčam určite čiapku alebo kapucňu, lebo v týchto Pobaltských krajinách neskutočne fúka vietor a môže vám celý výlet pekne skomplikovať (po zdravotnej stránke). V článku vám prezradím aj ďalšie zaujímavosti o Helsinkách a môžete si prečítať, čo som zažila a ako sa mi v meste páčilo. Inšpirujte sa.
<<<VIAC ČLÁNKOV O CESTOVANÍ>>>






Na takomto veľkom trajekte som bola po prvý krát a nebola som si istá ako bude celý presun do Fínska prebiehať. Večer sme dostali pokyn od sprievodkyne, že z dôvodu, že sme skupina, musíme byť v prístave o 2 hodiny skôr. Myslím, že sme vyrážali okolo pol deviatej, takže budíček sme mali naozaj skoro. Tallinn ešte spal a nikde nebol nikto. Vychutnali sme si naozaj nádherný východ slnka. V prístave to vyzeralo ako na letisku, len bez kontroly batožiny. Nikto nám ale nekontroloval ani OP, jediná povinnosť bola prísť skôr, kúpiť si lístok, ktorý bol na meno a čakať kým môžeme nastúpiť na loď. Bol to dosť masaker, keď sa zrazu na loď začalo pchať neskutočne veľa ľudí. My sme išli pomaly, ale potom sme pochopili, že kam sa tak ponáhľali. Jednoducho si chytiť niekde miesto, kde strávia dve a pol hodiny plavby. Väčšina ľudí chcela spať, takže si našli miesta na mäkkých sedačkách a zabrali aj tri miesta, na ceste späť som sa nimi inšpirovala. Ja som potrebovala niečo sladké a kávu, takže som si to zamierila rovno do bufetu. Raňajky boli poriadne drahé, ale tak nič iné som ani nečakala. Potom som sa obliekla a išla som na palubu. Bolo to skvelééé, nádherný výhľad, taký ten nekonečný, a poriadna zima. Mala som však čiapku aj zimnú bundu a šál, rukavice, takže ja som bola v pohodičke. Bola som tam takmer sama, o to lepšie. Dve a pól hodiny na lodi mi veru stačili a neviem si predstaviť, čo by som robila na takej výletnej lodi týždeň. OK jasné, že to tam je iné, že by som mala svoju kajutu, ale nudila som sa tam. Potom som si sadla k oknu a pozorovala som vlny a vyhrievala sa na prvých slnečných lúčoch (cez okno). Na lodi, rovnako ako na letisku, môžete využiť duty free nákupy. Potom sme sa chytali na vystupovanie a opäť nás čakala masa ľudí, ktorí sa ponáhľali. V prístave bola polícia a zazerali po nás 😀 nakoniec si náhodne vybrali jedného nášho spolu cestovateľa a skontrolovali doklady. Keď sme sa všetci stretli v prístave vybrali sme sa na obhliadku mesta. Čakala nás celodenná “prechádzka” a plánovaný odchod bol až večer okolo ôsmej – deviatej. Čo všetko sme videli resp. čo môžete navštíviť v Heskinkách sa dozviete nižšie v článku.






Pamiatky
Helsinki Cathedral (Helsingin Tuomiokirkko) – evanjelická katedrála situovaná v srdci Helsínk je jedným z najikonickejších miest v meste. Je príkladom neoklasicistickej architektúry.
Kamppi Chapel (Kampin Kappeli) – nachádza sa na námestí Narrinkka v blízkosti obchodného centra Kamppi. Nazývaná aj Chapel of Silence, kaplnka ticha. Je to miesto, kam prichádzajú ľudia, aby zažili absolútne ticho.
Parliament House (Eduskuntatalo) – sídlo fínskeho parlamentu. Budova v neoklasicistickom štýle spojenom s modernizmom.
Senatstorget (Senate Square) – námestie je ohraničené štyrmi majestátnymi budovami: katedrálou, univerzitou, národnou knižnicou a úradom vlády, pričom v strede námestia je umiestnená socha ruského cára Alexandra II. Je považované sa centrum umenia, kultúry, náboženstva, politiky a vzdelania.
Pravoslávna katedrála Uspensky – Uspenská katedrála pravoslávnej cirkvi, nazývaná aj Chrám večného spánku Panny Márie.
Senaatintori – majestátne hlavné námestie mesta, obklopené budovami z 19. storočia, námestie bolo navrhnuté podľa námestia v Sankt Peterburgu.
Temppeliaukion Kirkko – kamenný kostol, postavený v roku 1969, jedna z najväčších atrakcií mesta. Kostol je postavený do pevnej skaly, pravidelné koncerty a bohoslužby v angličtine sa konajú v nedeľu.
Finlandia-talo – budova navrhnutá architektom Alvarom Altom v roku 1971, kde sa organizujú kongresy, festivaly, koncerty a iné udalosti.




Ako prvý sme navštívili chrám večného spánku Panny Márie, známy aj ako Uspenská katedrála. Je to najväčší pravoslávny chrám západnej a severnej Európy. Nesie byzantské prvky a svojím vzhľadom, tehlovo červenou farbou vyčnieva medzi okolitými budovami v empírovom štýle.
Pomyselným stredom mesta je hlavné námestie Kuappatori, ktoré sa nachádza hneď pri južnom prístave. Môžete tu načerpať skutočnú atmosféru trhoviska, čerstvé ryby cítiť na každom kroku, nechýbajú ani turistické suveníry a tovar domácej výroby. Hneď vedľa si môžete posedieť pri zálive alebo si odbehnúť na kúpalisko. Sú to dva bazény, my sme mali zimné bundy no niektorí sa skutočne kúpali.
Fínsko bolo kedysi súčasťou Ruska po tom, ako začiatkom 19. storočia uzatvoril cisár Alexander I. dohodu s Napoleonom. Cítiť to na “každom” kroku. Krajina zostala ruskou až do roku 1917, kedy vyhlásila nezávislosť. Sochu Alexandra I. nájdeme uprostred Senátneho námestia pod žulovými schodmi vedúcimi k Helsinskej katedrále. Senátne námestie (Senaatintori) je jedným z najväčších námestí. Ohraničujú ho Vládny palác, Helsinská univerzita a Univerzitná knižnica. Dominantnou námestia je biela katedrála Tuomiokirkko (môžeme sa stretnúť aj s názvom Suurkirkko). Je to jedna z mála budov, ktorú si všimneme z diaľky. Prirovnáva sa k bazilike Sacré-Cœur, pretože sa takisto nachádza na kopci. Je to časté miesto stretnutí domácich, posedeli sme si tu aj my a občerstvili sa. Prosím nekŕmte holuby ani čajky, btw. sú tak drzé, že kradnú jedlo rovno z ruky a ich škrekot je už po 5 minútach brutálne otravný. Autorom katedrály a väčšiny budov na námestí, je nemecký architekt Johann Karl Ludwig Engel. Interiér je v porovnaní s exteriérom veľmi strohý.
Drevená Kaplnka ticha Kamppi je kostol, ktorý sa nespája so žiadnym náboženstvom. Na pohľad vyzerá ako sauna :). Nájdete ho len pár krokov od hlavnej triedy Mannerheimintie, na južnej strane rušného námestia Narinkka v centre Helsínk. Je tu absolútne ticho, naozaj. Vraj ak máte dosť hluku ulíc, tak sa môžete sem schovať. Za jej návrhom stoja architekti z K2S Architects. Stavba bola dokonca nominovaná na prestížnu Cenu Európskej únie za súčasnú architektúru – Mies van der Rohe Award.
Kamenný kostol Temppeliaukio vytesaný do veľkej žulovej skaly je jedným z miest, ktoré by ste v Helsinkách nemali obísť. Z vonku to vyzerá ako kameň a hovoríte si, že tam nemôže byť nič zaujímavé. Opak je pravdou. Prvé plány stavby sa objavili ešte pred druhou svetovou vojnou, ale s tvrdou žulou si nevedeli dať rady celé desaťročia. Za jeho aktuálnu podobu môže dvojica architektov – bratia Timo a Tuomo Suomaleinen. Namiesto budovy na skale sa rozhodli spraviť kostol priamo v nej. So stavbou začali v roku 1968, o rok neskôr už bol kostol otvorený pre verejnosť. Vstup doň je zdarma, len sa v ňom práve nesmie konať bohoslužba. Podľa sprievodkyne sa musíte tváriť, že idete do kostola a nemať na krku foťák, inak vás nepustia. Fotiť iba “tajne” alebo nie príliš okato. Nikto vám to nezakáže ani vás nevyhodia, nebojte. Interiér chrámu je zasadený do žulovej skaly a má až 180 okien. Vďaka jedinečnej akustike sa v ňom konávajú aj koncerty hudobníkov a spevákov. Kamenný kostol je výnimočný aj v celosvetovom meradle, podobné sakrálne pamiatky by sme našli na svete asi len tri.
Jeden z posledných bodov nášho programu bola Hala Finlandia, ktorá je obklopená parkom a jazerom. Je synonymom modernej fínskej architektúry, za jej návrhom stojí známy fínsky architekt Alvaro Aalto. Pôvodne mala byť súčasťou komplexu nového centra Helsiniek v zálive Töölö, k jeho realizácii však nikdy neprišlo. Konajú sa tu koncerty, kongresy a kultúrne podujatia
<<<VIAC ČLÁNKOV O CESTOVANÍ>>>






ZAUJÍMAVOSTI O HELSINKÁCH/FÍNSKU:
- Najnavštevovanejšou destináciou Helsiniek je Suomenlinna, najstaršia zachovaná námorná pevnosť v Európe. Je zapísaná do dedičstva UNESCO a nachádza sa na 8 ostrovoch.
- Najvyšším bodom Helsínk je 72 m vysoká veža Olympijského štadióna, olympijské hry sa tu konali v roku 1952.
- Helsinky majú šesť univerzít a viac ako 80 múzeí a galérií, medzi nimi sú napríklad múzeum mesta, električiek, histórie žurnalistiky a tlačiarenských techník, dizajnu, pošty…
- Ak chcete byť v hlavnom meste ubytovaný blízko centra, voľte štvrť Punavuori. Ak si chcete vychutnať nočný život, potom Kallio.
- Fínske leto trvá 100 dní a domáci si tieto tri mesiace slnečného počasia užívajú vďaka podujatiam a festivalom. Počas dlhých dní nie je tma ani v noci.
- Fínska zima má dve fázy – temná a svetlú. Temná časť trvá od októbra do februára a je počas nej deprimujúca tma. V Helsinkách s ňou bojujú výzdobou námestí.
- Súčasťou fínskej kultúry si Mumíci, rozprávkové postavičky pripomínajúce hrochov, v skutočnosti sú to škriatkovia. Nájdete ich na mnohých suveníroch.
- Pitie kávy je vo Fínskou spoločenskou aktivitou, odísť od stola, kým nemajú všetci dopitú kávu, je dokonca neslušné. Káva sa skoro vždy servíruje s koláčom, Fíni na to majú dokonca vymyslené špeciálne slovo kakkukahvi, v preklade káva a koláč. Preslávená helsinskou kaviarňou je Karl Fazer, sídliaca na ulici Kluuvikatu.
- Fíni majú vraj viac sáun v krajine ako automobilov. Bežný Fín chodí do sauny aspoň raz za týždeň. Sauny sú súčasťou každej domácnosti. Je to pre nich miesto na relax, ale aj miesto, kde sa dohaduje biznis a kam sa pozývajú štátne návštevy. Takéto pozvanie do sauny je prejavom dôvery.
- Správny Fín má „sisu“ – schopnosť prežiť extrémne podmienky ako chlad, tmu a osamotenosť.






Pre mňa bolo najviac iritujúce, v celom Pobaltí, že je to rovina a nemala som žiadny záchytný bod. Bolo to jedno veľké bludisko. Orientačný zmysel je u mňa super rozvinutý, ale tu som miestami upadala do zúfalstva. Neviem v Paríži som to nemala, tam je to ale také vzdušnejšie resp. nie je všetko v kope a predsa len máte viacero záchytných bodov. Tu ich veľa nie je. V Helsinkách bolo všetko veľmi drahé. Jedlo bolo extrémne drahé, takže som sa stravovala v McDonalde, ale zase som mohla ochutnať veggie burger mňamka. Čo ma trošku zarazilo bol spôsob ich života. Sprievodkyňa nám rozprávala, že ľudia nevychádzajú až tak často von, vraj sedia na balkónoch a čakajú čo sa bude vonku diať, ale nikdy sa nič nedeje lebo sú všetci doma. Počasie bolo kadejaké, aj zima aj teplo, ku koncu som už nosila vetrovku v ruksaku, vôbec si ju nemusíte brať, iba ak tak na trajekt a potom sfúknuť do ruksaku. Vracali sme sa večer okolo siedmej alebo ešte neskôr, a cesta trajektom trvala okolo 2,5 hodiny. Potom nás čakal ešte presun do Lotyšska uff o tom však nabudúce. Bola som tu iba jeden deň, nemala som možnosť spoznať Helsinky dostatočne dobre, ale nejako to nebola láska na prvý pohľad.



foto: © Ivana Klepáčová
******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT
******