Paríž bez cestovky: #1 tipy, rady a moje postrehy – príručná batožina, pitná voda, bezpečnosť, kontroly, ako sa dohovoriť, metro – Mademoiselle Iva

Nedávno som sa vrátila z 5 dňového zájazdu do Paríža. V Paríži som bola už tretí krát. Dostávam veľa otázok, či si myslím, že sa Paríž za tých 8 rokov veľmi zmenil, či je tam bezpečne, či odporúčam vycestovať a či sa vôbec dá cestovať iba s príručnou batožinou. Na všetky otázky je odpoveď “áno”. Články o Paríži rozdelím do viacerých častí. V tomto prvom sa zameriam na tipy a rady ohľadom príručnej batožiny, ako prebiehali kontroly na letisku, dozviete sa, či sa oplatí nerešpektovať rozmery príručnej batožiny a povolené rozmery v pamiatkach. Kde všade a čo vám skontrolujú, ako ušetriť na vode a poplatkoch za toaletu a či sa naozaj nedorozumiete inak ako po francúzsky. Tieto info považujem za dôležité resp. ja som ich pred odchodom hľadala a niektoré nenašla. Poďme na to. Ak vás bude čokoľvek zaujímať, napíšte mi, rada odpoviem na vaše otázky.

<<< VIAC ČLÁNKOV Z FRANCÚZSKA >>>

//príručná batožina a duty free taška

Iba s príručnou batožinou som cestovala druhý krát. Ten prvý som veľmi neriešila, bola zima a všetko čo som potrebovala som mala na sebe. Teplú bundu, sveter a čižmy. Zhodou náhod to bol takisto Paríž. Cestovanie iba s príručnou batožinou veľa ľudí desí. Na internete nájdete kopu informácii ohľadom toho, čo si nemôžete zbaliť a tým vzniká zbytočný stres, pretože veľa vecí si môžete zobrať, len vám o nich nikto nepovie. Všetko sa dá zvládnuť, pretože ste nútení zobrať si naozaj iba nevyhnutné veci, nič viac, žiadne “ak náhodou budem potrebovať”. Pri cestovaní s príručnou batožinou je potrebné a najdôležitejšie ísť na stránky leteckej spoločnosti, s ktorou cestujete, pozor nie letiska odkiaľ cestujete, a zistiť si maximálne rozmery príručnej batožiny a či môžete mať napríklad aj jednu menšiu tašku (kabelku, fototašku) v ruke, alebo je povolený iba jeden kus batožiny. So skúsenosti viem, že kontrolujú rozmery iba kufrov. Ešte som nevidela, že by kontrolovali ruksaky. Ja som cestovala zatiaľ vždy s ruksakom a nikdy nekontrolovali rozmery. Dávajte si pozor aj na kolieska kufra, tie sa takisto počítajú do rozmerov. Toto je najčastejšia chyba, ktorú som videla, že cestujúci merali kufor bez koliesok. Ide tam o to, že ak ho máte väčší, tak sa nezmestí do lietadla nad vaše hlavy a nesnažte sa ich ani oklamať, oni to robia už dlho. Veľkosť sa meria v takom kovovom ráme, ktorý má povolené rozmery, takže to neoklamete. Čo v prípade ak je kufor väčší? Žiaľ vám ho spoplatnia podľa cenníka a to nechcete. Ak máte veľa vecí v ruksaku a myslíte si, že je veľmi široký, existuje super trik. Takmer všade, resp. myslím si, že úplne na každom letisku, si môžete nakúpiť v duty free zone t.j. bez daní. Zakúpený tovar dostanete v taške, ktorá je špeciálne označená ako “duty free”. Do tejto tašky si potom prehodíte pár kúskov z batožiny, tento trik môžete použiť aj keď nespĺňate váhu. Ale tú som naozaj nevidela nikdy kontrolovať pri príručnej batožine, skôr tie rozmery. Váhu vám ale skontrolujú pri podpalubnej batožine. Ja som veľmi triku s duty free taškou nerozumela a pochopila som až teraz. Duty free nákupy môžete robiť až do momentu ako sa dostanete pred gate, ešte pred kontrolou príručnej batožiny (je to tam, kde vám kontrolujú letenku z leteckej spoločnosti, za letiskovou kontrolou). Kontroly sa robia dve, jedna je letisková, tam vám kontrolujú tekutiny a elektroniku atď. a idete cez skener a druhá je priamo leteckej spoločnosti. Takže medzi týmito dvoma kontrolami máte možnosť nakúpiť v duty free zóne. Pri letiskovej kontrole vám batožinu nevážia ani nemerajú pri kontrole let.spoločnosti áno. Prvý krát sa mi stalo, že mi tašku zalepili a nemohla som ju otvoriť skôr ako v cieľovej destinácii. Tento krát som dostala nezalepenú tašku a mala som tak možnosť si do tašky prehodiť pár vecí. To som však nemusela robiť, lebo som mala naozaj minimum vecí. Ešte by som všetkých chcela upozorniť alebo poprosiť o empatický prístup a trošku ohľaduplnosti. V pravidlách je napísané, že do batožinového priestoru t.j. nad hlavu môže ísť iba veľká príručná batožina, nič iné. Ľudia si tam dávali aj druhú, povolenú ,menšiu batožinu a vetrovky. Bolo to maximálne neohľaduplné a ešte sa na mňa pozerali, že čo ako chcem, oni si tam dali veci, nemusia nič držať v rukách a ty ma netrápiš čo urobíš so svojim ruksakom. Ľudia si tam dávali rôzne darčekové papierové taštičky a podobne a ešte sa dobre že neurazili, keď im to letuška z tadiaľ dala preč, alebo im to niekto “pokrčil”. Jajaj. Hore sa dáva iba príručná, tá väčšia, ostatné ako je v pokynoch, pod sedadlo alebo vedľa seba na sedadlo.

//tekutiny v príručnej bazožine

Každá letecká spoločnosť dovoľuje prevoz maximálne 1 litra tekutín, rozdeleným do fľašiek v maximálnom množstve 100 ml. Nie je stanovený max.počet menších fľašiek t.j. môžete mať aj menšie, ale všetky dokopy môžu byť v max. množstve 1 liter. Toto ma desilo najviac, pretože sa tam započítava aj zubná pasta, gély, krémy a špirála na oči (myslím, že aj sprej). Tieto špeciálne fľaštičky kúpite v drogériách a už aj v tedi alebo flying tiger a podobne. Majú rôzne tvary a veľkosti, nájdete už aj s pumpičkou či kvapátkom. V drogérii sa dajú zakúpiť malý lak na vlasy aj zubná pasta. Je dôležité aby ste nemali fľaštičku s objemom 200 ml a vy si tam necháte iba 100 ml, to vám vyhodia. Fľaštičky musia byť max. 100ml. Pozor, plastové nie sklenené, už som videla v ponuke aj sklenené. Tekutiny musia byť zabalené v jednom zipovom t.j. taký ten sáčok, ktorý sa dá uzatvoriť, priesvitnom sáčku. Sáčky som kúpila v dm drogérii, sú určené do mrazničky, ale ja som ich využila takto. Stáli 1 EUR a je ich tam asi 10 ks. Cestou tam sme leteli z Viedne. Mám pocit, že tu až tak prísne kontroly neboli. Na kontrolu ste z ruksaku vyložili toto vrecko s tekutinami a elektorniku + ukážete letenku (tú vám budú kontrolovať asi na 3 miestach, tak odporúčam mať ju v ruke). Vo Viedni kontrolovali iba jednotlivé fľastičky, veľmi ich zaujal malý lak na vlasy, či majú max. 100 ml. Nikto nepočítal, či majú tekutiny dokopy 1 liter. Neodporúčam ale veľmi v tomto riskovať a dodržať 1liter. Tu ste si sáčky mohli zakúpiť, to si nie som istá. V Paríži stála pri kontrole zamestnankyňa, ktorá rozdeľovala prázdne a plné fľastičky a sama ich ukladala do priesvitných sáčkov, ktoré boli zadarmo. Lebo cestou späť som mala niektoré tégliky už prázdne, ale nechala som to všetko pokope, ona mi to rozdelila. Bolo super, že nebola nervózna a robila to úplne bez stresu a v kľude. Takisto vo Viedni nikoho nezaujímalo čo mám vo foto taške, iba prešla skenerom pričom v Paríži ju otvorili a celý obsah vybrali von. Mala som dve taštičky v jednej kozmetiku a v druhej make-up. Keď som prišla domov uvedomila som si, že som tú s make-upom som vôbec nevyberala a nikto neriešil špirálu na oči. Baby, ak si chcete zobrať voňavku, tak si zoberte nejakú vzorku, alebo opäť kúpte takú mini nádobku na parfém, majú ju vo flying tiger, neberte si veľké balenie, úplne zbytočne zaberáte miesto na iné veci. Cestou späť som si kúpila ešte nejakú kozmetiku a tú som radšej rozdelila aj k bratom, ak by náhodou niekto počítal množstvo tekutín. Vo Viedni sa veľa ľudí aj vyzúvalo ale v Paríži sa nemuseli vyzúvať a ľudia, ktorých topánky boli mohutné alebo mali vysokú podrážku, prechádzali špeciálnym skenerom na topánky. Mne pípal opasok, tak som tým tiež prešla. Takže celkové množstvo tekutín som nevidela kontrolovať, možno to je automatické v skeneri neviem, ale jednotlivé fľaštičky prísne kontrolujú (či nie sú väčšie ako 100 ml). Ak cestujete s deťmi alebo zdravotne postihnutými, môžete prevážať aj väčšie objemy – hlavne ak sa jedná o pitný režim a jedlo, lieky a podobne.

//lieky
Táto kategória bola pre mňa veľmi dôležitá. Mám lieky, ktoré beriem denne. Mám ich vo veľkom balení, takže so sebou nosím iba jednotlivé plastové pláty a nevedela som či ich takto môžem prenášať. Takisto ma deň pred odchodom seklo a potrebovala som ďalšie lieky a mastičky. Ako to je s liekmi? Tie sa nezapočítavajú do tekutín. Napríklad roztok na šošovky môžete mať aj väčší ako 100 ml a takisto aj mastičky a podobne. Nikto nekontroloval balenie, aké sú to lieky, nepadla ani jedna otázka a môžete ich mať toľko, koľko potrebujete. Samozrejme ak toho budete mať enormne veľa, môže to v nich vzbudiť otázky a budú si pýtať lekárske potvrdenie, že ich potrebujete tak veľa. Samozrejme preložené do angličtiny. Nikoho sa to ale nepýtali, ani som sa nikde nestretla s článkom, že ho niekedy od niekoho žiadali. Aby ste mali predstavu tak som mala so sebou asi 7 plastových plátov tabletiek, dve maste cca 200 ml a ešte na žalúdok kvapky, ale tie som si preliala do plastového obalu, nechcela som riskovať sklenenú fľašku. Tieto lieky ani nemusíte vyberať z ruksaku. Ešte mi napadlo, že ak si niečim nie ste istí, či môžete prenášať, ako napríklad my sme nevedeli, či kulma na vlasy je OK (je OK v pohode môžete) tak to zahrabte do batožiny a neupozorňujte na to zbytočne. Pokiaľ to nie je vyslovene napísané, že je to zakázané, tak by to malo byť povolené. Všetko ale samozrejme záleží od konkrétnych ľudí ako sa potom k tomu postavia.

//fľaška na vodu a pitná voda v Paríži

Tento trik s fľaškou nás naučil môj brat. Ja bez vody, tak to je katastrofa. Za deň vypijem j 2,5 litra čistej vody a teraz som mala byť 4 hodiny bez vody. Brat ma ubezpečil, že cez kontrolu prejde prázdna fľaša. Doteraz som vždy “trpela” bez vody, pretože som si odmietala kupovať predraženú vodu na letisku. Potešila som sa, ale bola som skeptická. Pred letiskovou kontrolou sme videli smetný kôš s veľa fľaškami, ktoré neprešli. Ľudia, toľko plastu ste asi ešte nikdy nevideli. S malou dušičkou som prázdnu fľašu dala na pás a ona prešla. Potom som ešte kdesi čítala, že ak chcete aby vám prešla fľaška s vodou, tak ju máte naplniť úplne doplna, lebo na skeneri sa bude javiť ako prázdna t.j. buď prázdnu alebo úplne plnú, aby nebolo vidno ani jednu bublinku. Za letiskovou kontrolou si fľašu naplníte na wc alebo vo fontánke, ktorá je aj vo Viedni aj v Paríži na letisku. Pitná voda je všade, len treba nájsť kohútik. Ak nie je pitná, napríklad na eifelovke nie je, čo je pochopiteľné, tak je to tam označené ako preškrtnutý pohárik. Inak som zatiaľ všade pila vodu z kohútikov okrem Egypta. Žijem a nemala som žiadne problémy. V lietadle by vám vraj mali takisto napustiť vodu alebo na vyžiadanie dať napiť bez poplatku, ale nikdy som to neskúšala. V Paríži takisto neutrácajte za vodu z obchodu. Pitná voda je všade. Ja som objavila mapku “l´eau de Paris” a tam sú vyznačené všetky fontánky a miesta, kde si môžete nabrať vodu. Väčšinou sú okolo Seiny, kde chodia domáci športovať a behať alebo aj v parkoch a okolo pamiatok. Veľa ľudí o tom nevie a tým, že sú fontánky zelené, dosť splývajú so stromami. Nižšie fotky aj historických fontán aj tých moderných. Spomínam si, že prvé dva výlety do Paríža znamenali najväčšie výdavky na vodu. A ešte upozornenie, nekupujte si vodu od pouličných predajcov, oni predávajú vodu z vodovodu, aj keď sa vám bude zdať, že je to originál zabalená vody, choďte radšej do potravín. Ono tá voda je OK, len je predražená, stojí euro za pol litra ehm.

<<< VIAC CESTOVATEĽSKÝCH ZÁŽITKOV >>>

//toalety

Tak ako existuje mapa na pitnú vodu, tak existuje aj mapa na wc. Myslím, že v Paríži je 400 verejných wc a rovnaký počet je aj miest kde si môžete nabrať vodu. WC sú za poplatok cca 60 centov a sú samočistiace t.j. neodporúčam “klamať” systém a vchádzať dvaja za sebou, pretože ono to WC sa celé čistí samé t.j. dovnútra je vháňaná voda. Jeden sprievodca nám rozprával, že na Silvestra to tak turisti urobili a boli celý mokrí a museli hľadať autobus aby sa mohli prezliecť. Bezplatné WC sú všade, kde sa platí poplatok za vstup t.j. múzea, zámky a podobne. Napríklad v Invalidovni je za poplatok 0,50 EUR pretože sa tam síce platí poplatok, ale v exteriéri sa dá prechádzať aj bez poplatku. Veľa toaliet je zmiešaných t.j. dámske a pánske v jednom, stretli sme sa s tým vo Versailles aj v Invalidovni. WC sú zadarmo všade tam, kde si platíte vstup, tak to využite, a takisto aj v reštauráciach a kaviarňach.

//kontrola ruksaku a kabelky
Kde sa môžete stretnúť s touto kontrolou? Takmer všade. Kontrolovali nás pred vstupom do múzeí, do katakómb, do záhrad, do Invalidovni, do Sacre-Couer aj Versailles. Všade je uvedený presný rozmer batožiny, ktorý si môžete zobrať. Ruksaky ale nemerali, brat mal trošku väčší. Osobne si myslím, že tam ide len o to, aby ste so sebou nenosili kufre. Choďte sa najprv ubytovať a potom spoznávajte Paríž. Prísne kontroly sú aj pri vstupe na Eiffelovku, neprejde vám nič sklenené, ostré, hlavne preto, že by ste sklenenú fľašu mohli zhodiť “zo srandy” dole. Síce neviem komu to napadne, ale aj takí sa nájdu. Skladací dáždnik nie je žiadny problém, ten si môžete zobrať a takisto nám prešli aj zapaľovače, to aj na letiskovej kontrole. Kontroly sú rýchle, ľahké nahliadnutie. Niekedy vás požiadajú aby ste si z ruksaku vytiahli sveter aby všetko pekne videli.

//francúzština vs. angličtina
Toto je druhý najväčší strašiak hneď po migrantoch, ktorý počúvam. “Dohovorím sa tam inak ako po francúzsky?” Dohovoríte sa anglicky. Boli to zábavné situácie, kedy mne veľmi po francúzsky nerozumeli a my sme im veľmi nerozumeli po anglicky. Boli sme na tom rovnako. Snažili sa však rukami nohami a nejako sme sa dohovorili. Najčastejšie sme hovorili anglicky. Keď som ukázala, že viem po francúzsky spustili na mňa vety takou rýchlosťou, že som sa rovno spýtala, či sa môžeme rozprávať po anglicky. S odpoveďou “nehovorím anglicky” sme sa nestretli. Čašníci veľmi neradi rozprávajú anglicky, to som si všimla, inde nebol problém. Keď sa budete chcieť rozprávať po anglicky, tak budú odmeraní, ale skúste sa vcítiť do ich kože, je to pre nich cudzí jazyk, tak ako pre vás francúzština, takže je to na mieste, aj oni sa obávajú, že vám nebudú rozumieť, alebo odpovedať. Takisto aj v automatoch je možnosť navoliť si angličtinu a aj v metre sú nápisy v angličtine a takisto aj hlásenie oznamov v metre je v angličtine, francúzštine a asi španielčine alebo taliančine. Brožúrky a mapky majú asi v 10 jazykoch.

//metro
Posledný bod, ktorý v dnešnom článku spomeniem je cestovanie v metre a dopravných prostriedkoch po Paríži. Rozhodne odporúčam presúvať sa na nejakom dopravnom prostriedku prípadne bicykli alebo kolobežke. Kolobežiek je tam veľmi veľa a našli sme asi 10 rôznych poskytovateľov. Tým, že je Paríž rovina, tak aj elektrická kolobežka je OK. Cenu som si nezapamätala, ale isto existujú mapky aj na kolobežky. Na kolobežky a bicykle sú v Paríži samostatné pruhy, takže sa nemusíte obávať, ale samozrejme na niektorých križovatkách sa ocitnete v hustej premávke. My sme sa presúvali RER t.j. vlakmi a metrom. Potom sú ešte k dispozícii autobusy. Lístky sme si kupovali pred vstupom do metra resp. v metre, všade boli automaty alebo okienka, kde sa dali kúpiť. Lístok stojí 1,90 EUR, ale odporúčam kúpiť si balíček 10ks lístkov, ktorý sa volá “carnet”.Takto bude lístok lacnejší a jeden bude stáť 1,40 EUR. Lístky na metro sa volajú ticket t+, ale dajú sa použiť aj na prestup napríklad na vlak. My sme to využili pri presune z letiska na hotel a potom na ceste domov na letisko. Tomuto som takisto nerozumela, čo to znamená, že na prestup máte 90 minút, ale nemôžete opustiť metro. Opäť som to pochopila. Pri prestupe na iné metro, čo je vždy označené, kde sa dá prestupovať a kde sa nedá prestupovať, musíte opustiť ako keby stanicu metra a prejsť dlhými podchodmi na ďalšiu stanicu, stále ste však v podchode a sledujete farebné značenie. Potom opäť musíte prejsť terminálom, kde si označíte ten istý lístok, ak by ste prešvihli 90 minút tak vás upozorní. Počíta sa to od označenia lístka t.j. cestovať môžete napríklad 80 minút, presuniete sa na ďalší spoj a označíte v 88 minúte od prvého označenia, tak je to OK. Najlepšie by pomohlo video, ale pravidlo je, že keď raz odídete z metra t.j. vyjdete hore schodmi na svetlo 🙂 na ulicu, tak sa už s rovnakým lístkom dnu nedostanete. Ak neprejdete východom von na ulicu a budete stále v metre, môžete prestupovať medzi stanicami jednotlivých liniek do 90 minút. V metre je bezpečne, verte mi. Ľudia si idú svoje, čítajú knihy, časopisy, e-maily, počúvajú hudbu. Ono to tam len vyzerá tak zvláštne. Na každej stanici je názov zástavky a smer, ktorým ide. Každá stanica má dva smery, tak si na to dávajte pozor, aby ste sa neodviezli na druhý koniec ako ste chceli. Vždy môžete vystúpiť a prejsť na správny smer. Platí pravidlo, že v metre sa chodí alebo stojí na eskalátoroch vpravo. Vľavo idú tí, ktorí sa ponáhľajú t.j. nebráňte im v prechode, oni pracujú a nedovolenkujú. A je dosť možné, že si vás nevšimnú a zrazia, ale to sa stáva málokedy, ale odporúčam stáť vpravo. Ak si sadnete na sedačke v metre pri dverách, také čo sa sklápajú, nie sú pevné, tak tam môžete sedieť dovtedy, kým sa nenahromadí veľa ľudí. Keď nastupuje veľa ľudí, je potrebné postaviť sa a sedačku zložiť. Sledujte domácich a budete vedieť, kedy je čas postaviť sa. V RER t.j. vlakoch sme sa presúvali iba do Versailles a tam sme potrebovali špeciálny lístok za 7 EUR. Kúpili sme si ich v automate. To isté vlastne aj na letisko a späť. Vlaky sú pohodlné a opäť bezpečne, tu sme sa už stretli aj s kontrolou lístkov, pri pokutách sú nekompromisní, zástavky sú na digitálnej stene aj vám ich hovoria. Nestratíte sa. A ak áno, tak si to užite, hovorí sa, že Paríž si najlepšie užijete ak sa stratíte do uličky mimo ruchu turistov.

nad každými dverami vidíte, na ktorej ste zastávke a ktorá bude ďalšia + info, kde môžete prestúpiť
takto vyzerá časový rozpis autobusov

lundi – pondelok

mardi – utorok

mercredi – streda

jeudi – štvrtok

vendredi – piatok

samedi – sobota

dimanche – nedeľa

Roissypole – to je miesto odkiaľ sa dostanete z letiska do centra a naopak – je to dosť veľké, RER je úplne vzadu to modré
značenie autobusov

v metre sa chodí po pravej strane a po ľavej sa “uteká” t.j. chodia tí čo sa ponáhľajú
takto vyzerá stanica vo Versailles
označenie sortie t.j. východov, pamiatky t.j. Les Catacombes (vidíte tú farbu), označenie prestupu na iné metro to M + číslo a takisto aj na autobus na letisko – všetko je jasné a zruzumiteľné

automaty na lístky – fialový je na karty , využívajú skôr domáci resp. kde je napísané navigo, tak to je automat na ich čipové karty, ostatné sú označené TICKETS + na aký druh napr. M ako metro a podobne btw. ten šedo-krémový sa ovláda valčekom v strede nie na displeji, je to asi starší model, toto je super video ako na to
informácie, kde sa dajú kúpiť lístky, sú na každej stanici

stanice metra – pred vstupom musíte prejsť cez terminál a po vstupe sa ocitnete rovno pri dráhach

dávajte pozor na aký smer nastúpite, stáva sa, že jeden má dva smery
časový rozpis RER ale je to zbytočné pozrite online
značenie východu na konkrétnu ulicu t.j. ak chcete ísť na r.du Commerce tak sledujte Sortie 1

r. je rue – ulica
av. je avenue – ulica väčšia 🙂
bd je boulevard – ulica ešte väčšia 😀

na tabuli vidíte kedy ide najbližší spoj a hneď ďalší + aktuálny čas
takto vyzerá vstup do metra
takto lavička v metre na ktorú sa iba oprie zadkom 🙂

PARIS VISIT kartu sme nevyužili. Osobne si myslím, že je to trošku predražené. Áno, máte zľavu na vstup do všetkých múzeí, ale reálne sa v Paríži dajú stihnúť tak dve-tri múzea. Presúvate sa takisto hlavne peši, lebo chcete vidieť čo najviac a nechcete byť stál v metre. Na letisko potrebujete špeciálny lístok a takisto aj do Versailles, je to už ďalej ako 5 zóna. Zvážte si to. Je to však pohodlné, lebo nemusíte myslieť na to, či si budete mať kde kúpiť lístok na metro.

TIP NA ZÁVER:
Nožničky, pinzetu, žiletku (holiaci strojček) aj vývrtku si môžete zobrať a nevyhodia vám to z príručnej batožiny. Je potrebné dať si pozor, aby čepeľ nebola dlhšia ako 6 cm.

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT