Pisa & Lucca, Tuscany, Italy // Veľká Noc 2018 – 2. deň

V prvej časti veľkonočného cestovania po Toskánsku ste si mohli prečítať, čo všetko som musela absolvovať pred samotným výletom a čo všetko ma nepríjemne prekvapilo. Takisto som pripísala aj pár tipov, na čo si dať pozor, keď si kupujete zájazd cez CK. V tomto článku sa dostaneme k prvému dňu spoznávaniu Toskánska. Na programe boli mestá Pisa a Lucca. Veľmi som sa tešila a bola som plná očakávaní. Čo všetko som zažila, ako to prebiehalo a čo určite v týchto mestách vidieť alebo ochutnať si môžete prečítať nižšie. Článok je písaný formou cestovateľských zážitkov/zápiskov.

>>> VIAC ČLÁNKOV O CESTOVANÍ <<<

Išla som si pre ruksak na izbu a vyrazila k busu. Po skúseností z predchádzajúceho dňa som vedela, že sa neoplatí ísť do autobusu, pretože pani, ktorá sedela úplne vzadu úplne v rohu chodila vždy posledná. Stála som teda vonku a čakala kým nastúpi. Chalani, ktorí sedeli vedľa mňa boli na tom rovnako, tak sme stáli vonku a čakali. Napadlo mi, doteraz neviem kde som nabrala odvahu, že sa im prihovorím. Zoznámila som sa s nimi a od vtedy sme boli stále spolu. V podstate som im dôverovala od začiatku, nemala som nijaké pochybnosti, vyzerali byť v pohode úplne normálny chalani a ja som bola rada, že nebudem sama. Zdravím vás páni, ak si to čítate 🙂  Blogom sa nikdy neprezentujem, o sebe veľa nenahovorím, radšej počúvam druhých, no zlomový moment prišiel, keď sme si posledný deň menili kontakty a po zadaní môjho mena ako prvé facebook ponúkol môj fan page nie môj súkromný profil. Vtedy som si povedala, že tak a je po “tajnostiach” 😀 Jasné, že časom na to príde každý, kto hľadá na mňa nejaký kontakt, však aj môj doktor minule 🙂 Vždy keď niekto príde na to, že si píšem blog, tak rozmýšľam, či tam nemám niečo nevhodné, neviem prečo mi to vždy napadne, a hneď druhá vec je, že ma začnú ľudia škatuľkovať, alebo si myslieť, že sa so mnou nemôžu o ničom inom rozprávať iba o móde a pritom ja mám toľko iných záľub, že až, ale kto ma spozná ešte pred objavením blogu, tak je skôr milo prekvapený 🙂 No ale poďme k prvému dňu v Taliansku.

Konečne sme nastúpili do autobusu, ľudia si ma prehliadali a rozmýšľali kto som 😀 dokonca aj párik z Martina sa mi ospravedlnil, že mi hneď tykali a hádzali mi samé komplimenty ako dobre vyzerám. Ja som sa iba smiala, že čo s človekom urobí trošku make-upu a špirály. Stále mi však ľudia tipovali 24 rokov ehm, nemala som potrebu im v tom rozporovať 🙂 V autobuse sme dostali audio guide resp. takú vysielačku, ktorá nás stála 5 eur. Vďaka nej som mohla fotiť a počúvať zároveň. Mohla som byť ďalej od skupiny, nemusela som byť stále pri sprievodkyni. Je to paráda, fakt. Už chápem prečo majú Aziati vždy v uchu slúchadlá, je to praktické. Dostali sme aj náhradné baterky a mohli sme si užívať deň. Vystúpili sme v Pise, bolo príjemne teplo iba na tenkú mikinu. Prišli sme skoro ráno, ešte pred otvorením všetkých pamiatok a tak sme si Námestie zázrakov, ako sa to volá, užiť aj bez turistov. Potom sme si so sprievodkyňou išli kúpiť lístky a mali sme voľno do určeného času odchodu do mesta Lucca. 

Na námestí zázrakov alebo po taliansky “Piazza del Duomo“, ktoré prezývajú “Piazza dei Miracoli“, bolo v roku 1987 zaradené na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Môžete tu obdivovať Katedrálu Nanebevzetia Panny Marie “Cattedrale Metropolitana Primaziale di Santa Maria Assunta“, ďalej najväčšie lákadlo “Šikmú vežu” správne to je Zvonica katedrály “Campanile di Santa Maria / La Torre pendante“, Baptisérium sv. Jána Krstiteľa “Battistero San Giovanni Battista“,a Cintorín Campo Santo “Camposanto monumentale“, ktorý bol nejako spojený s kúpeľmi ak sme to správne pochopili.

Lístky sa dajú kombinovať, alebo si kúpiť iba samostatné vstupy na miesta, ktoré vás zaujímajú. My sme sa rozhodli pre všetky pamiatky. Dajte si však pozor, je možné, že na niektoré miesta sú vstupy zadarmo, tak aby ste si zbytočne nekupovali napríklad kombináciu štyroch, ale vopred si to zistite a ak je napríklad baptisérium zadarmo, tak si kúpte iba trojkombináciu. Toto bol presne náš prípad, upozornila nás na to sprievodkyňa, takže sme trošku ušetrili. 

Chceli sme ísť rovno na šikmú vežu, ale kým sme sa dostali na rad, tak sa najbližší čas vypredal, je tam obmedzený počet ľudí, a tak sme mali asi hodinu čas. Medzi tým sme si chceli odložiť ruksaky, ale Taliani to mali poriadne chaotické, vlastne ako všetko v Taliansku. Ruksaky sme si odložiť nemohli, povedali nám aby sme prišli päť minút pred časom, na ktorý sme si zakúpili vstup na vežu. Lenže pred vežou bol rad na desať minúť státia. Celé komplikované. Na jednej strane som to chápala, nebola to úschovňa, ale vrámci bezpečnosti resp. na vežu vás pustia iba s fotoaparátom a mobilom (ani púzdro na foťák nemôžete mať) si veci musíte odložiť do skrinky. Za skrinky sa neplatí. Tak sme sa rozhodli, že si zatiaľ prejdeme ostatné miesta. Prvé sme navštívili Cintorín Campo Santo. Je to niečo ako veľká záhrada obkolesená terasou (veľmi zjednodušený opis). Nebola to uzatvorená miestnosť, preto mi nič iné nenapadá ako to opísať, ale fotky vám povedia viac. Steny boli ozdobené maľbami a freskami. Niektoré sa opravovali, niektoré boli dostupné. Na zemi boli hroby. Bol to celkom zvláštny pocit byť na takom mieste. Hroby mali nádherné ozdobné náhrobky, ale všetko bolo na zemi, neboli ako u nás tradičné s vertikálnym náhrobkom ale bolo to horizontálne, skoro “zrovnané” so zemou. Po stranách vnútorných stien boli vane. V priestoroch rozmiestnené sochy. V strede veľká záhrada, ktorá bola neskutočne pekná. Na mieste vládol kľud a bola tam pokojná atmosféra. 

Ďalej sme navštívili Baptistérium sv. Jána Krstiteľa “Battistero San Giovanni Battista”. Mali sme šťastie a videli a počuli sme malú ukážku akustiky priestoru. Sprievodca (alebo zamestnanec) spieval z dolnej časti Baptiséria a zvuk sa šíril do všetkých priestorov až do kupoly. Mám z toho aj videlo, bol to skutočne zážitok. Mali to premyslené tí Taliani, keď to stavali. Baptistérium je románsko-gotická budova krstiteľnice, ktorej stavba bola zahájená v roku 1152 a ukončená kupolou koncom 14. storočia. Architektom bol Diotisalvi, ktorý vytvoril najväčšie baptistérium v Taliansku (obvod 107,2 m a výška takmer 55 m). Baptistérium má štyri symetricky umiestené vstupy. Klenotom interiéru je krásna kamenná Kazateľňa Nicoly Pisana. Bolo tu pokrstených veľa významných ľudí, narř. Galileo Galilei  a niekoľko budúcich pápežov. Z druhého resp. prvého poschodia si môžete urobiť dokonalú fotku Katedrály. Je tam taký výrez v sieťke okna a fotku máte zaručene dokonalú.

Nastal čas na navštívenie najznámejšej pamiatky v Pise a jej symbol. Zvonicu katedrály nazývaná Šikmá veža “Campanile di Santa Maria / La Torrependante”. Ako to celé prebiehalo? Ešte chaotickejšie ako pri prvom pokuse odložiť si veci a ísť na vežu. Prišli sme k úschovni a čakal nás rad až vonku. Bolo štvrť, takže sme mali pätnásť minút a rad vyzeral tak na pol hodinu. Tak sme sa postavili dopredu a snažili sme sa im povedať, že nám prepadne lístok. Oni však boli nervózni a všetko robili neskutočne pomaly, mali čas. O štvrť začali vykrikovať, “kto ma lístok na štvrť poďte dopredu”, vtedy sme pochopili, že jednoducho musíme čakať a lístok nám neprepadne. Konečne sme si odložili veci a vybrali sme sa k veži. Postavili sme sa do radu a čakali asi desať minút. Tu opäť kontrolovali vstupenky a všetkých, ktorí boli na štvrť (bolo už pól) púšťali dopredu. Boli tam ak takí, ktorí meškali už pól hodinu, ale s tými neviem čo sa udialo. Prišli sme na radu, tam si nás preskenovali detektorom na kov a mohli sme konečne vstúpiť do veže. Urobili sme prvý krok do veže a hodilo nás o stenu. Začali sme sa poriadne smiať, pretože som až do toho momentu neverila, že to bude až tak citeľné. Veď aj v Banskej Bystrici máme šikmú vežu a tam to vôbec necítiť, tie schody sú tomu prispôsobené. Tu je to iné a jednoducho keď chodíte po schodoch, tak sa cítite ako opití. Schody sú poriadne vyšliapané, takže vám nepomôže ani snaha držať sa v strede schodov. Nie je to možné a ste nalepení na stene, a keď sa dostanete na druhú stranu tak vás to “hodí” o druhú stenu. Ja som sa na tom nesmierne zabávala. Pri vstupe je mierka, ktorou vidíte ako veľmi je veža naklonená, nám sa ju však poriadne nepodarilo odfotiť. Na výstup až hore potrebujete poriadnu kondičku, a práve preto sú tam miesta na oddych, kde sa môžete pokochať výhľadom. Nevzdávajte to, a vyšľapte to až na samý vrchol, výhľad je úúúúžasný. Je tam však pletivo, takže na pekné fotky zabudnite, iba ak máte foťák s výklopným displejom. Hore je veľa zvonov, kde sú myslím aj lavičky, alebo to teda na mňa tak pôsobilo. Je tam nádherne a skutočný zážitok. Zvonicu začal stavať Bonanno Pisano (niekde je však uvádzaný Diotisalviho) v roku 1173. Po dostavbe tretieho poschodia sa veža začala nakláňať a staba bola ukončená. Zvovu boli práce zahájené až po sto rokoch, teda v roku 1272. Nikdy nebola dostavaná do plánovanej podoby. Mala to byť najvyššia zvonila sveta. Dostavané bolo iba šesť poschodí a práce boli ukončené v roku 1350. Do 18. storočia bola veža stabilná, no potom sa začala opäť nahláňať až do odchýlky 4,5 metra. Po niekoľkých statických zabezpečovacích prácach je dnešná odchýlka 3,99 metra. Veža je postavená z bieleho mramoru, vysoká je v priemere 56,5 metra.

Posledná pamiatka, ktorú sme navštívili bola Katedrála Nanebovzatie Panny Marie “Cattedrale Metropolitana Primaziale di Santa Maria Assunta”. Dóm v Pise bol navrhnutý Buschetim a tvorí centrum námestia. Ide o románsku stavbu, vybudovanú v období 1063-1092. Dnešná podoba zodpovedá úpravám po požiari roku 1595. Na výzdobe chrámu sa podielali najvýznamejší umelci svojej doby napr. Cimabue, Camaino, Giambologna alebo Rimaldiové. Klenotom interiéru je kamenná kazateľna, majstrovské dielo Giovanniho Pisana. 

Po prehliadke sme si dali kávu s výhľadom na druhú stranu námestia a vežu. Trošku sme sa prešli po meste. V meste by ste nemali obísť: * palác Da Scorno (Palazzo Agonigi da Scorno) – budova pochádza z 12.storočia a na palác bola prestavaná v  17.storočí *rytierske námestie (Piazza dei Cavalieri), ktoré je druhé najslávnejšie námestie v Pise * palác Rady Dvanácti (Palazzo del Consiglio dei Dodici) *palác Puteano (Palazzo del Collegio Puteano) *Kostol Sixta II. (Chiesa di San Sisto) *kostel sv. Štefana (Santo Stefano dei Cavalieri). Potom sme si kúpili pár suvenírov a sadli si na krásnu zelenú upravenú trávu na námestí. Bolo to úžasné, vychutnávali sme si ten pokoj, relaxovali sme, rozprávali sme sa a urobili sme si malý piknik 🙂 Hneď potom sme mali zraz a vyrazili sme do mesta Lucca, ktoré je vzdialené iba 20 kilometrov a na množstve fórach nájdete práve toto mesto ako oveľa lepšiu alternatívnu k Pisse. 

FOTKY Z MESTA PISA (pre zväčšenie klikni na fotku):

 Cintorín Campo Santo “Camposanto monumentale:

 “Šikmá veža” –  Zvonica katedrály “Campanile di Santa Maria / La Torrependante”

Katedrála Nanebovzatie Panny Marie “Cattedrale Metropolitana Primaziale di Santa Maria Assunta”

 Baptistérium sv. Jána Krstiteľa “Battistero San Giovanni Battista”:

bez turistov vs. s turistami:

Informácie o cene atď:

• Vstup na vežu je sprístupnený iba deťom nad 8 rokov, mladšie nepustia. V iných mestách to je od výšky, ale tu od veku, čo už. Deti od 8-18 rokov iba v sprievode dospelej osoby. Deti nemajú žiadnu zľavu na cenu lístkov.
• Otváracie hodiny majú komplikované ako všetko, pozri TU aj TU
• Vstupy na vežu je limitovaný počtom turistov, myslím, že tridsať, na svetelnej tabuli je vždy vyznačené o koľkej koľko ľudí môže ísť a koľko vstupov je ešte voľných.
• Ceny sa dajú kombinovať, alebo zakúpiť aj samostatne. Napríklad veža stojí 18 EUR na mieste CENNÍK a môžete si rezervovať vstup aj online a ušetriť čas, ale peniaze nie, lebo je to drahšie TU, ale našla som aj tento rezervačný systém TU
• Ďalšie info o námestí zázrakov a aktuálne info TU

Mesto Lucca má bohatú históriu, pretože bolo niekoľko storočí nezávislým mestom (až do 18.storočia). Bolo založené Etruskmi a rozkvet zažila už za Rimanov. Svoje bohatstvo založila Lucca na obchode s hodvábom už v 11.storočí.  Mesto Lucca je obkolesená 4 kilometre dlhými hradbami Le mura di Lucca. Tieto hradby však unikátne, sú renesančné a ako mesto rástlo, tieto hradby zostali nedotknuté. Vnútri hradieb je historické centrum s množstvom námestí, kostolov, parkov, sôch a príjemnou atmosférou. Môžete chodiť po celom obvode starého mesta, po spomínaných hradbách. Z mesta Lucca sme odchádzali večer a videli sme tam množstvo ľudí na prechádzke so psami alebo pri večernom behu. Prešli sme cez bránu a ocitli sme sa v meste. Btw. mesto Lucca je rodiskom Giacoma Pucciniho. Do mesta Lucca sme prišli celkom dosť hladní a preto naše myšlienky smerovali iba k jedlu 🙂 S chalanmi sme si dali pizzu priamo na jednom z námestí pri parčíku s kolotočmi. Vychutnali sme si nie iba vynikajúcu pizzu, ale aj tú úžasnú atmosféru. Bolo tam super. Keď sme sa posilnili prešli sme si celé mesto … niekoľko krát, lebo nie je zase až tak veľké 🙂 

Určite nevynechajte Hradby resp. prejdite sa po chodníku, ktorý je na 12 metrov vysokých hradbách, ktorému hovoria passeggiata de mura. My sme sa po ňom prechádzali práve počas západu slnka a bolo to čarovné. Z hradieb vidno aj novú časť mesta, ktorá ej pred hradbami, ale aj historické centrum vnútri hradieb. 

Ďalej sme navštívili Cattedrale di San Martino. Ide o románsky dóm z 11.storočia s fasádou v pisánském štýle, ktoré skutočne pripomínajú stavby na Námestí zázrakov v Pise. Dóm je nesymetrický, pretože sa musel prispôsobiť staršej stavbe zvonice. Keď sme si kupovali lístky do Dómu, tak sme dostali info, že sa s lístkom dostaneme aj na zvonicu.  Keď sme už boli pri vchode na zvonicu, tak nám povedali, že si musíme kúpiť extra vstup. Tak to nám už prišlo príliš veľa a hlavne keby sme to vedeli, tak ideme iba na zvonicu a nie do dómu. V dóme bola poriadna zima a je to v podstate kostol. Inak tá zvonica nie je nič pre klaustrofobikov, je to tam poriadne úzke až som uvažovala, či tam vôbec vstúpim. 

Pokračovali sme ku Kostolu San Michele in Foro, ktorý mi vyrazil dych. Bol krásny, vysoký a predná fasáda bola opäť podobná stavbe v Pise až som pri prezeraní fotiek (doma) nevedela rozoznať, ktorý je z ktorého mesta (ešte že tam mám čas). Kostol je z 11.storočia a má aj zvonicu, ktorá je najvyššia v meste. Vedľa kostola je malé námestie, na ktorom nič nebolo ani lavičky iba socha. Tu sme si sadli a pár minút vychutnávali nič nerobenie a čerpali atmosféru. Na schodoch pri kostole takisto posedávali domáci aj turisti. 

Na námestí Piazza Cittadella je umiestnená bronzová socha sediaceho Giacoma Pucciniho. Nachádza sa tu aj jeho rodný dom Casa Di Puccini, z ktorého je dnes múzeum. Puccini tu žil do veku 22 rokov a potom odišiel študovať do Milána.  Palazzo Pfanner je palác zo 17.storočia s krásnymi záhradami, v ktorom sa natáčalo niekoľko filmov, napríklad Portrét dámy s Nicole Kidman 🙂 

Najrušnejšia ulica v meste Lucca je Via Fillungo, na ktorej je množstvo historických budov, obchodov aj reštaurácii. Ak ste milovníci sakrálnych pamiatok, tak rozhodne nevynechajte kostolíky San Francesco z 13. storočia, San Giovanni, kde sa každý rok odohráva operný festival pucciniho, rokokový palác Mansi a botanickú záhradu. Torre di Guinigi je historická veža z 15. storočia, ktorá je najznámejšia z celkových 250 veží, ktoré tvoria mestské centrum. Na špici tejto veži rastú stromy 🙂 Určite som nespomenula všetky pamiatky, nemali sme až toľko času. Lucca je však mesto s úžasnou atmosférou a odporúčam ho každému navštíviť.