10 tipov na čo si dať pozor pri kúpe zájazdu cez CK a čo všetko som prekonala, kým som vyrazila // Veľká Noc 2018 - 1. deň

Veľká noc bol skoro pred mesiacom, ale spomínam si ako keby to bolo včera. Moje talianske dobrodružstvo a spoznávanie Toskánska rozdelím do viacerých článkov, v ktorých nájdete aj tipy a moje zážitky, no v tomto prvom vám opíšem príbeh, čo samotnému dňu odchodu predchádzalo, a čo všetko som musela riešiť. Ešte som nenašla odvahu cestovať bez cestovnej kancelárie resp. bez "istoty", že sa môžem obrátiť na sprievodcu ak by sa niečo stalo, preto ma neodsudzujte. Mne to takto vyhovuje a ak to vám nevyhovuje, tak sa ma kľudne pokúste v komentári presvedčiť a dodať mi odvahu na cestovanie bez cestovnej kancelárie a sama. Sama mám urobený rekvalifikačný kurz na sprievodcu cestovného ruchu, takže mi to je veľmi blízke :) Ak si myslíte, že som si iba vybrala zájazd, zaplatila a išla, tak ste na omyle. Tento krát ma sprevádzala jedna komplikácia za druhou až som prestala veriť, že Veľkú Noc strávim v zahraničí. Ešte chcem dodať, že áno uvedomujem si, že iní ľudia cestujú po celom svete bez doprovodu, ale pre mňa to bola nová situácia a skúsenosť, tak to berte tak, že to bol pre mňa odrazový mostík a nabudúce vám možno napíšem tipy ako precestovať Áziu úplne sama :) :) 



Ešte niekedy vo februári, tesne po Benátkach, som sa rozhodla, že Veľkú noc strávim opäť v Taliansku. Taliansko som si zamilovala, bola som tam viac krát a v rôznych častiach a stále mám ešte množstvo plánov, kam sa chcem pozrieť. Napríklad som nikdy nebola v Miláne, Ríme ani vo Verone. Tento krát som hľadala poznávací zájazd na miesta, kde som ešte nebola a hlavne som sa chcela vyhnúť Benátkam. Bola som tam už dva krát, a už naozaj neviem čo by som tam robila tretí krát a k tomu sama :D Po dlhých prieskumoch ponúk cestovných kancelárii a agentúr som našla zájazd "Toskánsko trochu inak", do ktorého som sa zamilovala na prvé prečítanie programu. Našla mi ho vlastne cestovná agentúra, ktorej som zadala svoje požiadavky, aby mi našli zájazd, asi trošku moja pohodlnosť, ktorá neviem kde sa zrodila, lebo ja taká nie som, ale za posledné mesiace som toho mala dosť aj v práci aj v súkromí, tak som si to chcela trošku uľahčiť. Prvý deň zájazdu bol celý v autobuse resp. cestovalo sa zo Slovenska do Toskánska, večer ubytovanie a spoznávanie Talianska začalo až ďalšie ráno po normálnom vyspatí sa v hoteli a nie v autobuse. Moje srdce plesalo a ani mi neprekážalo, že bol trošku drahší ako po minulé roky. 

// KOMPLIKÁCIA #1
Prvá komplikácia začala hneď na začiatku, kedy som dostala od CA odpoveď, že v prípade ak cestujem sama, tak si musím doplatiť šialených stopäť eur za izbu. Vôbec mi to vopred nenapadlo ani som si to nespojila s info pri zájazde. Myslela som si, že si môžem vybrať a ľudí, ktorí cestujú sami automaticky spájajú do dvojíc. Nepochodila som ani s ponúknutou "možnosťou" z mojej strany, aby mi dali na izbu hocikoho cudzieho, že však ide iba o tri noci, a to mi je jedno aká žena tam bude. Zapísali si ma na zoznam a pokus číslo dva bol úspešný. Našli mi jednu pani, takže som si zájazd zaplatila a suma sa navýšila iba o príplatok za nástupné miesto, čo bolo nič oproti tomu, čo by som platila za izbu. Bola som tak happy, že to neviem ani opísať. Neskôr som zistila, že pani bola kedysi sprievodkyňa v Egypte a milovala múzea a históriu. Vlastne všetky, ktoré sme cestovali samé, boli sme iba ženy, tak sme boli sprievodkyne, ja neaktívna, ale som :) V programe zájazdu boli mestá Pisa, Lucca, Volterra, San Gimingano + ochutnávka vín v miestnej vinici, Monteriggioni a Siena. Deň odchodu sa blížil, ja som si priebežne zbierala informácie na webe o počasí, predpovediach na dážď, snažila som sa zistiť cez instagram ako to tam vyzerá, zisťovala som koľko kilometrov je z hotela do miest, koľko hodín bude trvať cesta a jednoducho som mala zistené všetko. Nechýbali mi ani offline mapy v mobile, tablet s filmami, veľa hudby pre každý druh mojej nálady a jednoducho som bola pripravená na všetko. Sedem dní pred odchodom prišla ďalšia komplikácia. 

// KOMPLIKÁCIA #2
Nástupné miesto v Banskej Bystrici sa zrušilo, pretože som nastupovala iba ja. Zostala som zhrozená a hneď som to začala riešiť. Keďže cez CA/CK na poznávačky cestujem už sedem rokov, ako prvé si vždy prečítam zmluvu a všetky jej súčasti, čo sú väčšinou všeobecné podmienky. Raz mi povedali, že som prvá, ktorá si to čítala. Zameriavam sa práve na situáciu, ktorá nastala, a to, či môže CK zrušiť nástupné miesto a za akých podmienok. Tu nebolo nič také uvedené a teda podľa VP som mala možnosť odstúpiť od zmluvy, pretože došlo k zmene zmluvy zo strany CK. CK sa však ohradila, že to majú uvedené na internete, no nikde nebolo spomenuté, že to je súčasťou zmluvy. Bola som poriadne vytočená a trvala som na odstúpení od zmluvy a vrátaní peňazí. To mi však nebolo umožnené. Najviac ma vytočilo (áno áno vytočiť sa môžem iba sama), že som dostala e-mailom potvrdenie, kde aj napriek zrušenému nástupnému miestu bolo stále uvedené, že som si zaplatila nástup BB, bolo stále aj v zmluve, nikto nič neupravil. Očividne sa ma snažili oblbnúť. Bola som rozhodnutá dať do na ŠOIku, čo mi odporúčal aj náš firemný právnik, ale v závere zistíte prečo som to neurobila. Najväčšia chyba bola, že som zájazd kupovala cez cestovnú agentúru, ktorá ako vieme sprostredkúva a predáva zájazdy rôznych CK. Ja som však mala uzatvorenú zmluvu s CK aj s CA bolo to celé divné, ale nemohla som s ňou komunikovať napriamo, lebo som zájazd u nich nekúpila. Bola som zúfala, nevedela som čo z toho bude, či pôjdem alebo nie. Dokonca som začala aj hľadať náhradný zájazd. Bola som znechutená a už z princípu som tam nechcela ísť.l Pri predstave, že môj plán spadne ako domček z karát som sa skoro zosypala. Zostať doma? Zvyky na Veľkú noc neznášam, je to čas na cestovanie a spoznávanie, nie na tie divné tradície, ktoré mi nedávajú celý život zmysel. Povedala som si, že to teda nie a trvala som na tom aby to CA vyriešila, bolo mi úplne jedno ako.  Nakoniec v CA priznali chybu, že ma zabudli resp. mali informovať o tom, že CK má takéto info na webe, ale stále som prizvukovala, že to nie je súčasťou zmluvy a na web si môžu nakresliť aj delfína, že mi to je jedno. Moja chyba bola, že som nemala tlačený katalóg, kde to bolo takisto uvedené, v zmluve bolo uvedené, že súčasťou je aj katalóg. Pri podpise som si ten katalóg pozerala, ale iba online a preklikla som sa do poznávačiek, a tam to nebolo uvedené resp. mi otvorilo iba strany s poznávačkami. Napadlo by vám nepodpisovať online zmluvu, lebo nemáte tlačený katalóg, nevadí aj moja chyba ale stále som presvedčená, že to malo byť uvedené pri nástupnom mieste, že pozor nie je garantovaný. CK mi napísala ako sa dostanem na nástupné miesto do Bratistavy, čo absolútne neriešilo moju situáciu a princíp ako predávajú zájazdy. OMG to si aj ja otvorím CK napíšem tam tisíc nástupných miest, na web si dám info, že to nie je garantované a sedem dní pred odchodom každému napíšem aby prišli pred môj dom, že tam bude nástup a pošlem im cestovný poriadok ako sa ku mne dostanú, trošku klamanie spotrebiteľa, čo poviete? och. Nakoniec som im nedala pokoj a trvala som na svojich právach a odstúpení od zmluvy až pani z CA vymyslela plán. Nástupné miesto mi zmenili na Martin s tým, že pre mňa ráno pred dom prišiel taxík, odviezol ma do Martina, a tam som nastúpila na autobus do Toskánska. Cesta späť však už nebola doriešená, ale toto sa nedalo odmietnuť. Podotýkam, že ten taxík som mala free. Zistila som si, že cestou späť pôjde vlak a pani v CA ešte bola aj ochotná vybaviť, že ma autobus zavezie v Martine priamo na železničnú stanicu a nie pred nejaký motorest päť kilometrov vzdialený od stanice. Takže tri dni pred odchodom zo mňa opadol stres, panika a totálne zúfalstvo a opäť som sa mohla tešiť na výlet. 



// KOMPLIKÁCIA #3
Deň pred odchodom som si zobrala dovolenku a pekne som si po izbe rozložila veci a začala ich ešte krajšie baliť do kufra a rozdeľovať do príručnej batožiny. Mala som všetko krásne zbalené, mala som asi tri pršiplášte, slnečné okuliare, čiapku, tenisky, oblečenie keby bola zima, keby teplo, lieky na všetky choroby sveta, dokonca aj predlžovačku (to vysvetlím v inom článku prečo ju ťahám zo sebou), mala som pripravené jedlo, vodu, baterky, SD kartu a  foťák, šľapky do sprchy aj štuple do uší. Jednoducho som bola pripravená aj na tsunami, ako môj brat hovorí. Potom prišla komplikácia číslo tri. Totálny psychický kolaps, tak nejako by som to opísala. Sedela pri zbalenom kufri, ruksaku a zrazu sa mi začalo ťažko dýchať, bolo to plytké dýchanie, nevedela som, čo mám robiť, všetko mi zrazu prišlo divné, sama seba som sa pýtala, čo to robím. Jednoducho opäť sa spustili moje negatívne myšlienky, ktoré ma spochybňovali a presviedčali o tom, že to čo robím a do čoho sa rútim je nesprávne a všetko bude zlé, niekde sa stratím, budem tam sama, budem sa nudiť resp. si to tak neužijem a myslela som, že sa rozrevem. Bolela ma hlava, žalúdok a nedokázala som do seba dostať ani kúsok vody. Bola som rozhodnutá na všetko sa vykašľať a nechať ten zájazd prepadnúť. Jednoducho som si prestala veriť a chcela som to vzdať. Teraz viem, že by to bolo iba krátkodobé riešenie "problému" a chcela som to prekonať, však tak dlho som sa na to tešila a toľko som toho prekonala, aby som do Toskánska išla. Napadlo mi, že zavolám bratmovi. Je totálny flegmatik, môj opak, môj dvojičkovník, a krásne sa dopĺňame. Všetko berie tak ľahšie ako ja, ja musím mať vo všetkom poriadok, harmonogram a zoznamy, v ktorých sa desať krát uistím, že som si nič nezabudla a či mám náhradu náhrady :D Volali sme spolu asi pol hodinu, rozprávala som mu čo mám zbalené, vtedy usúdil, že mám všetko a som pripravená aj na zemetrasenie, čo prežívam, čo cítim, opísal mi jeho zážitky z týchto miest a podarilo sa mu ukľudniť ma a pripomenul mi ako sa veľmi teším, čo všetko pekné tam zažijem, ako milujem taliansku kávu, sladučké čerstvé pečivo, ktoré si dávam hneď na prvej pumpe po prekročení hraníc aj s tou kávou a ako veľmi potrebujem vypadnúť do neznáma medzi neznámych ľudí a nemyslieť na každodenný stereotyp. Podarilo sa. Bola som zbalená, relatívne kľudná a na odporúčanie brata som si zobrala notes a všetko som si písala, taký cestovateľský denník.  Moje myšlienky sa preladili na pozitívne a nezostávalo mi nič iné ako sa pokúsiť na pár hodín si zdriemnuť, čo však v mojom prípade nie je možné, pretože sa budím každú hodinu s tým, že mi niečo napadne čo si ešte dobalím. 

// ŠŤASTNÝ KONIEC ...
Budíček zazvonil o tretej ráno, ja som sa obliekla do pripravených teplákov, trička s dlhým rukávom, mikiny s kapucňou, obula som si botasky, zopla vlasy do copu a dala si ešte raz nočný krém a dioptrické okuliare (tie nosím iba keď sa mi nechce používať oči haha) :) Dobalila som si teplý čaj, jedlo z chladničky, ešte raz som si pozrela či mám všetko zbalené, vždy ráno ešte niečo prihodím, dala som si na chrbát ruksak, zhlboka som sa nadýchla a povedala som si, že to bude dobré, všetko dopadne super, užijem si to a nasilu som sa usmiala (to vás potom núti už usmievať sa celý deň, vyskúšajte). Zobral som si kufor a v tom som si všimla v rohu pri posteli niečo čierne. Skoro som odpadla, bol to foťák. OMG, keby som sa ešte raz nepozrela po izbe tak ja normálne odídem bez foťáka. Dych sa mi opäť zrýchlil a chceli ma opäť premôcť pochybnosti a myšlienky typu, že mi isto niečo chýba aj v kufri. Predýchala som to a vyrazila som. Taxík bol na sekundu presný. Cestovala som sama, ešte ma trošku premáhala myšlienka, ktorú mi do hlavy nasadila známa "čo ak ťa znásilní", ktorú mi však môj brat vyvrátil a iba som ich odsunula z hlavy, vďaka za takého brata, a na zadnom sedadle som zaspala. Zobudila som sa pred Martinom. Taxík ma vysadil pred motorestom a odfrčal. Všimla som si párik v strednom veku, tak som sa im prihovorila, a takisto cestovali do Toskánska. Keďže som bola odmaľovaná a oblečená ako na školský výlet v deväťdesiatych rokoch (lebo teraz sa už asi nechodí v teplákoch a mikine) tak mi automaticky tykali, čo mi neprekážalo a bola som tak trošku na to zvyknutá, nikto mi neverí, že mám toľko rokov koľko mám. Cestovali sme len my štyria a ďalší nastupovali až v Žiline  a najviac v Bratislave. 

// KOMPLIKÁCIA #4 KTORÁ NEEXISTOVALA
Usadená som bola v zadnej päťke, čo ma opäť nemilo prekvapilo a hovorím si, že ako čo sa ešte môže na tomto výlete pokaziť. Vzadu? Však tam nemôžem nič, budem tam ako v zajatí, všade budem posledná, nemôžem si polohovať sedadlo. No potom ma to prešlo. Vzadu až do BA nikto nenastúpil, takže som sa kráľovsky vyspala pekne vystretá na 5 sedadlách a vduchu som si spievala "teď královnou jsém jááááááá" :DDDD V Bratislave sa autobus naplnil a ja som v duchu už nespievala ale ďakovala som, že nesedím pri okne. Nerada sedím pri okne, je tam chladno a radšej som v uličke, kde sa môžem postaviť, zobrať si veci, odložiť a tak. Sedela som teda vzadu ale v uličke. Stredné sedadlo muselo byť voľné, takže sme tam boli iba štyria a ja som mala vedľa seba ešte aj voľné miesto. Paráda. Všetko zlé je na niečo dobré :) Vedľa mňa si sadla staršia pani na dôchodku, ktorá veľmi nekomunikovala (teda prvých pár hodín) a na druhú stranu dvaja chalani. Ja som bola nevyspatá, po psychicky vyčerpávajúcom týždni, takže som si iba dala slúchadlá, pustila hudbu a nevnímala nikoho. Buď som spala, pozerala filmy na tablete alebo čítala knihu. Prvý deň sme teda strávili v autobuse, to vám asi nemám ani veľmi čo písať. Každé 4 hodiny musí autobus povinne stáť, vždy som išla na wc, alebo sa aspoň osviežiť, v Rakúsku som si kúpila časopisy, lebo sú lacnejšie o 2 eur ako u nás, alebo som sa išla iba prejsť, a v Taliansku som si dala spomínanú kávu a pečivo. Bola som zo seba prekvapená, že som sa donútila rozprávať po nemecky a v Taliansku trošku taliansky. Ako myslím tým, že vypýtať si jednu kávu po taliansky :D a pečivo, to bolo celé. Aj tak úspech. So spolu nastupujúcimi z Martina som sa zoznámila, kecali sme a bolo fajn aj niečo rozprávať a nie byť stále len ticho. Po príchode do miesta zájazdu sme sa ubytovali a ja som konečne zistila s kým som na izbe. Najprv som si myslela, že s pani vedľa mňa, ale tá si zaplatila jednotku. Izby boli úplne v pohode, pani vyzerala byť takisto v pohode. Pripravila som si veci na ráno a tešila som sa na nové zážitky.  Ako prebiehal prvý deň v Pise sa dočítate v ďalšom článku, ale ak si kliknete na instagram, a pozriete si si instatories "Toskánsko" tak sa čosi dozviete aj formou krátkych videí :) 


//10 TIPOV NA ČO SI DAŤ POZOR PRED/PRI KÚPE ZÁJAZDU CEZ CK/CA:
1) Ak si kupujete zájazd cez CA musíte si uvedomiť, že oni iba sprostredkúvajú zájazdy CK. 
2) Vždy ale vždy si prečítajte všeobecné podmienky a všetko čo je uvedené ako súčasť zmluvy, často je to katalóg alebo niečo iné. Vypýtajte si to, kým niečo podpíšete. 
3) Uistite sa, či sú nástupné miesta garantované, alebo nie. 
4) Takisto sa nedajte oklamať, nie vždy musíte uhradiť plnú sumu zájazdu vopred, niekedy je to iba 25% alebo  50%. 
5) Zistite si, do kedy môžete stornovať zájazd. Či vám vrátia plnú sumu. 
6) Ak si kúpite zájazd cez CA tak na zmluve je uvedené aj CK ktorá zájazd ponúka, môžete si ju vyhľadať cez google a zistiť viac informácii o zájazde aj o CK. 
7) Nie vždy je vám ochotná CA poskytnúť meno CK ktorá zájazd ponúka vopred, lebo sa boja, že si to kúpite u nich. Niekedy ho majú aj lacnejší. Skúste googliť podľa názvu zájazdu, často sa doklikáte až k CK a môžete si to kúpiť priamo u nej. 
8) Zistite si všetko poplatky. Niekedy sú v cene zájazde aj vstupy ale v 90% nie sú t.j. aj z 280 EUR zájazdu môže byť 380 EUR po pripočítaní poplatkov za všetky vstupy a nástupné miesto a podobne. Úplne zbytočný poplatok je miestenka alebo za to, že budete v prvej polovici autobusu. To si nekupujte, nechajte to na osud :) Ale samozrejme ak vám býva zle, tak si radšej priplaťte za prvú polovicu autobusu, pretože ak to napíšete iba do poznámky, tak to budú ignorovať a just vám dajú zadnú časť (už sa mi to stalo). Komplexné poistenie si nemusíte kupovať v CK, často sú drahšie ako v poisťovni. 
9) Takisto myslite na to, čo som písala o príplatkoch za izby ak cestujete sama/sám. Je to príšerne vysoká suma, preto skúste niekoho prehovoriť na výlet. Ak sa vám to nepodarí, tak niektoré CK majú fóra na svojich weboch, kde si môžete dať "inzerát" a možno sa vám niekto ohlási, že takisto chce ísť na ten istý zájazd a nemá pár a môžete tak ušetriť. Pár si však musíte nájsť sám aj keď to je na webe CK , tak CK vás nebude dávať dokopy, je to na vás. Nemusíte chodiť na všetky atrakcie, ktoré sú v programe, dokonca ani nemusíte zostať pri sprievodkyni, môžete ísť svojou trasou, len ju o tom informujte, aby vás nehľadala. Vždy si zapíšte telefónne číslo, aby ste jej v prípade potreby mohli zatelefonovať.  
10) Hlavne nestresujte a všetko bude super :)  To hovorí tá pravá, ja som mega streser vo všetkom :)



Názov CA ani CK vám nebudem písať, ale ak sa im chcete vyhnúť, tak mi napíšte e-mail alebo správu na facebook, instagram a ja vám napíšem, takto verejne to nejdem písať. Cena zájazdu bola 280 EUR aj s poplatkom za nástupné miesto v Banskej Bystrici. Vybrala som si ho hlavne preto, lebo 1) v programe neboli Benátky, tie sú väčšinou všade ako posledná zastávka na deväť hodín a 2) prvú noc sme strávili na hoteli nie v autobuse. Verím, že tento dlhý článok bez fotiek niekto čítal :) Odvahu na cestovanie sama som teda mala, asi si to aj zaslúži obdiv, ale takéto komplikácie by sa predsa len lepšie riešili s kamarátkou alebo niekym s kým by som cestovala. Zvládla som to sama a som na seba hrdá :) Čoskoro prvý príspevok z mesta Pisa a Lucca.



 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

2 komentáre:

  1. Tyjo, díky za článek. Mě by asi nenapadlo, že může mít dneska mladý člověk takové strachy z cestování (což nemyslím špatně, povazuju za dulezity si rozšiřovat obzory). Prostopovala jaem Gruzii, Arménii, celý Balkán až do Istanbulu. Sama jaem projela jižní Francii do Barcelony, stopem severní Německo, na kole kolem Dunaje Rakousko, taky sama. S kamarádkou jsme stopovaly Marokem, místní dopravou projely Krétu křížem krážem. Z mojí zkušenosti je důležitý jedno: věřit sám sobě, a věřit ostatním lidem. Představa, že se musím bavit s ostatními v zajedu mě děsí, vždyť je všude tolik zajímavých lidí, které bychom doma neměli šanci poznat.. Není nic lepšího, než se nemuset nikomu přizpůsobovat, když se mi někde líbí, prodloužím si pobyt o den, když nelíbí, odjedu dřív... když člověk nestopuje, a má nároky na pohodlí, je to trochu složitější, ale pořád to jde. Na zájezdy autobusem máš celý život, neboj se a odvaz se ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj, dakujem za komentar a povzbudenie :) ja vlastne ani neviem coho som sa bala reap.mi napadali same zle myslienky co sa vsetko moze stat a ako to budem musiet sama riesit :) uvedomujem si ze mladi dnes cestuju sami kade tade do exotiky a nepreskumanych oblasti ale ja taka nie som ja potrebujem spolocnost pripadne nejaky resp.niekoho ako zachytny bod ... velmi stresujem a potrebujem aby ma niekto ukludnil :) ale uz mam skusenost a viem ze to je auper a uzila som si to viac :) este asi bude chvilu trvat kym sa odvazim cestovat uplne sama tj bez CK a bez sprievodcu ale urcite este pojdem do Francuzska kam neviem nikoho dpstat :) pekny den a mas super cestovatelske zazitky :)

      Odstrániť

ďakujem za každý jeden názor / Thank you :)