Domy čiernych hláv & kostol sv.Petra

Na posledný deň v Pobaltí som sa tešila. Bol to pre mňa veľmi náročný výlet hlavne na presuny medzi jednotlivými štátmi. Najväčší problém mi robí nútené prebúdzanie. Vysvetlím. Spanie v autobuse mi už nerobí problém, ale hrozné bolo to prebudenie o tretej ráno. Z Helsínk sme sa trajektom vrátili asi okolo desiatej večer, snažila som sa tam spať, ale bolo to náročné, po zakotvení v prístave sme nasadli na autobus a presunuli sme sa do Rigy, hlavného mesta Lotyšska. Mali sme pred sebou 300 km, takže sme spali v autobuse. Okolo tretej ráno sme mali budíček, ubytovali sme sa v hoteli, opäť spali pár hodín, konečne v posteli, a čakala nás 9 hodinová prechádzka po meste. Nevadil mi ani dlhý presun medzi Litvou a Estónskom, ale toto bol masaker. Keď konečne zaspíte, tak vás niekto zobudí a potom opäť trvá nejaké hodinu kým zaspíte. To isté sa stalo na ceste do Plitvíc, že nás o štvrtej ráno budili, kvôli kontrole cestovného dokladu, fakt sa mi chcelo plakať. Vtedy mám asi najhlbší spánok a po prebudení som mega zmätená a odporná. Vtedy ma najviac nahnevalo, že občiansky preukaz iba letmo pozreli a vôbec sa na mňa nepozreli, ach, to mohla dať sprievodkyňa bez toho aby nás budili (áno ja chápem tým kontrolám, ale zatiaľ som zažila dve a nikdy sa na mňa nepozrel). No ale poďme pekne po poriadku. Posledný deň nás čakali dve zastávky, spomínané mesto Riga a večer Hora Krížov, o ktorej vám napíšem v samostatnom článku. V tomto článku vám opäť prezradím niečo z histórie, zaujímavosti a hlavné pamiatky, ktoré môžete v Rige navštíviť. Nebudú chýbať moje zážitky a názor na toto mesto. Inšpirujte sa na svoje cesty.

toto bol jeden z prvých domov, ktoré sme videli

Hotel sme mali v blízkosti centra. Teda, nie som si istá, lebo ako som písala hore, ubytovali sme sa o 3 ráno a odchádzali okolo ôsmej ráno. Išli sme však pešo, takže z toho usudzujem, že centrum bolo blízko. Hotel bol pekný, bol tam aj fén, ktorý som sa modlila aby tam bol, lebo moje vlasy bola už čistá katastrofa. Vlasy som si ešte o tretej ráno neumývala :DD. Takže sme sa zbalili, batožinu naložili do autobusu a čakalo nás 9 hodín pešej prechádzky. O Rige som nevedela nič, síce som si vopred niečo prečítala, ale to čo nás tam uvítalo som nečakala.

výšková budova – Akadémia vied

Riga je hlavné mesto Lotyšska a zároveň najväčšie mesto Pobaltia. Mesto je fascinujúcou zmesou hrdých lotyšských tradícií a vplyvov rôznych krajín, ktoré Lotyšsko v minulosti okupovali. Lotyšsko opäť získalo nezávislosť v roku 1991. Hlavné mesto Riga so svojím moderným centrom bolo zaradené do programu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Mesto bolo založené na strategickom mieste na brehoch rieky Daugava neďaleko Rížskeho zálivu v Baltskom mori. Leží takmer uprostred Lotyšska a vďaka jednoduchému prístupu k moru, sa z mesta stáva ekonomická spojnica medzi Ruskom a západnou Európou. V Rige žije menej ako 50% Lotyšov. V Rige sa odohráva najviac kultúrnych a spoločenských akcií v celom Pobaltí. 

park, z ktorého vyrážali loďky na plavbu po kanály

Doslova každý druhý dom bol, hmm iné slovo mi nenapadá, zničený. Myslím, že to bolo ešte z obdobia nejakých nepokojov, ale to si ešte overím. Z ničoho nič sme sa zrazu ocitli v modernej krásne upravenej časti mesta. Ako lusknutím prstov.  Nechýbali kostoly a výškové budovy. Ako prvá nás uvítala budova Akadémie vied. To bol dosť šok po tých drevených zničených domoch. Inak tie domy vyzerali, že a v nich normálne žije a pracuje.

Potom sme sa presunuli na trh. Na tomto trhu sme mali hodinu rozchod. Hovorím si, že čo tam akože mám hodinu robiť. Nakoniec som bola rada, že som stihla. Kúpila som si tu tri náááádherné šatky. Mali tu všetko jedlo, čerstvé ovocie aj topánky a zaujímavé bolo, že všade tajne ponúkali cigarety. Asi sú tam veľmi drahé a oni ich ponúkali lacnejšie. Na každom rohu mal niekto ruky vo vetrovke a oslovil ma so slovami “cigarety?” . Potom sme sa presunuli ďalej. Najhoršie je, že ja som bola tak unavená, že som si nezapamätala názvy ani príbehy. Ja si však rozpamätám a pomôžem si trošku aj internetom. O aký trh ide?

trhy pred hangármi

Blízko centrálneho vlakového a autobusového nádražia neďaleko historického centra, sa nachádza 5 mohutných hangárov, z ktorých sa každý vyrovná futbalovému ihrisku. Tieto hangáry boli pôvodne postavené pre nemeckú firmu Zeppelin vyrábajúcu vzducholode. Obrovská plocha je v súčasnosti využívaná ako najväčšia krytá tržnica v celom Lotyšsku. Tržnica Central Market (Centraltirgus) sa detí na niekoľko sektorov – handár kde sa predáva iba syr, mäso, ryby, iba s ovocím. Nechýbajú tu ani suveníry a textil. zdroj Všetko je tu cenovo dostupné a určite nevynechajte aj hangár s potravinami a hotovým jedlom, pivo či iné nápoje.

hangár – tržnice

Podľa predpovedí počasia tu malo byť najteplejšie. Pocitovo tu však bolo veľmi chladno a uvítala by som zimnú vetrovku, ktorú som mala na trajekte do Helsiniek. Ak sem budete plánovať výlet, tak v Helsinkách bolo teplo no v Rige bolo naozaj zima. Mala som aj čiapku. Riga síce leží pri mori, ale napríklad zimy sú tu naozaj mrazivé, dni sú tu omnoho kratšie ako u nás. V lete sú tu priemerné teploty okolo 23 C, nečakajte tu extrémne teploty ani búrky z tepla. Teploty sa tu aj v lete v noci dramaticky  znižujú. Buďte na to pripravení, pretože, mňa to veľmi šokovalo. 

Historické centrum sa nazýva Staré mesto, námestie – Cathedral Square (Doma Laukums),a nachádza sa na východnom brehu rieky Daugava. Na druhej strane rozsiahly mestský park, ktorý je na mieste už zaniknutých stredovekých obranných hradieb mesta.  Centrum historickej Rigy tvorí Katedrálne námestie a ulica Kalku iela. Rížske pamiatky pochádzajú z doby secesie, čím sa Riga svojim vzhľadom radí na úroveň Petrohradu alebo Viedne. Dominantou Katedrálneho námestia (Doma baznica) je najväčšia katedrála v Pobaltí. Táto stavba sa začala stavať už zakladateľmi Rigy.

katedrála na katedrálnom námestí

Symbolom Rigy sú gotické domy, nazývané Domy Čiernych hláv, sú na titulnej fotke. Svoje meno dostali podľa cechu miestnych kupcov, ktorí nosili rovnakú čiernu pokrývku hlavy.  Tieto domy s honosne zdobenými štítmi sú presná replika pôvodných, ktoré boli zrovnané so zemou sovietskymi vojskami. 
Pamätník lotyšskej vojny a nezávislosti 

V blízkosti lotyšského parlamentu sa nachádza Prašná veža, posledný dochovaný obranný prvok stredovekého emstského opevnenia. Zaujímavé je, že sa na obnove veži podieľal aj poradca Adolfa Hitlera a dnes je vo veži umiestnená časť Lotyšského múzea vojny.

Nad Rigou sa týčil obranný hrad, ten nechali vybudovať križiaci. Stavba prechádzala menšími úpravami až bola celkom prebudovaná na pohodlný zámok. V súčasnosti je zámok sídlom lotyšského prezidenta a v budovách, ktoré ho obklopujú sú umiestnené tri rížske múzea. Múzeum zahraničného umenia, Múzeum lotyšských dejín a Múzeum literatúry, divadla a hudby. V Rige je veľa múzeí. Najznámejšie je Múzeum lotyšskej okupácie. Budova vyzerá na pohľad dosť zvláštne, celá čierna a neladí s koloritom mesta. Všimnete si ju hneď. 
múzeum okupácie Lotyšska
Sprievodkyňa si pre nás pripravila prekvapenie, ktoré nebolo v programe. Plavba loďkou po kanály. Plavba trvala asi hodinu. Boli sme rozdelení do troch lodiek, ktoré boli na polovicu kryté a boli tam aj deky, ktoré sme všetci veľmi ocenili. Bolo poriadne chladno. Pravdu povediac (napísať)  to nebolo až tak wow ako v Benátkach alebo trajekt do Helsínk. Z loďky ste veľa nevideli, ale tak pekný zážitok. Sprievodca rozprával svojou rečou takže sme mu nič nerozumeli, sem tam skúšal ruštinu a prekladali nám ľudia, ktorí rozumeli.

V Rige sú takisto tri domy, ktoré majú meno. Volajú sa Traja bratia (Tris Brali) v ulici Maza Pils. Najstarší z nich je dom číslo 17, ktorý pochádza z 15.storočia, ktorý je zároveň najstaršia murovaná budova v Rige. Dom číslo 19 pochádza z 16. storočia a dom číslo 21 pochádza z 17.storočia. 

traja bratia


Bremen Town Musicians – Socha sa nachádza medzi troma hlavnými kostolmi v Rige – Sv.Petra, Sv. Jána a Sv. Georga. Táto socha so štyrmi bronzovými zvieratami odkazuje na príbeh bratov Grimmovcov. Táto socha, ktorej autor je Krista Baumgaertel, je replika sochy v Bremene. Je to dar od mesta Bremen, na zhmotnenie kultúrnej a ekonomickej spolupráce medzi mestami.  zdroj Pri tejto soche sa skáče 😀 a tak vysoko ako vyskočíte toľko šťastia budete mať. Mne sa podarilo vyskočiť po tretiu sochu, ale ako vidíte vyšúchané sú všetky nosy zvierat. Sprievodkyňa nám hovorila, že vraj sem-tam keď si envedia spomenúť na text výkladu, tak si niečo vymyslia, že tuto chyťte nohu a budete mať šťastie a potom získajú čas na spomenutie si textu 😀 sranda.

Mačací dom, bola ďalšia zaujímavosť. Ak by ma, ale neupozornial sprievodkyňa, tak by som si ho nevšimla. Kaķu nams ako sa po litovsky povie, bol postavený v roku 1909 v starom meste architektom Friedrich Scheffel. Je známy sochami dvoma mačkami na streche. Hovorí sa, že majiteľ domu chcel aby sa mačky umeistnili tak, aby ich chvosty (zadky) smerovali k domu Veľkého cechu (Great Guild), ktorý je v jeho blízkosti, pretože mu bolo zamietnuté členstvo v Rížskom cechu remeselníkov. Neskôr bolo nariadené, aby sa mačky otočili naopak. Existuje aj druhá historka, oveľa staršia. Legenda je podobná, ale mačky vraj boli umiestnené tak preto, lebo majiteľ mal spor s radnicou, ktorá kedysi stála na meiste Veľkého cechu, ale počas druhej svetovej vojny vyhorela. Ktovie, nám sprievodkyňa rozprávala prvú historku.
mačací dom
Chrám Kistovho narodenia po litovsky Kristus Piedzimšanas pareizticīgo katedrāle, je hlavným katedrálnym chrámom pravoslávnej cirkvi v Rige. Chrám bol vybudovaný pre potreby rozrastajúcej sa pravoslávnej komunity v meste. Kupola chrámu sa vznáša do výšky 40 metrov. V roku 1961 komunisti chrám zatvorili a v jeho priestoroch zriadili planetárium. Po obnovení nezávislosti Lotyšska v roku 1991 bol chrám opäť vrátený pravoslávnym veriacim a začali sa v ňom konať bohoslužby. 
Musím napísať, že toto bol zatiaľ najnáročnejší zájazd aký som absolvovala. Uff vždy keď si na to spomeniem aká som bola vyčerpaná a koľko kávy som vypila :DD jaaaj. Na druhej strane som strašne veľa videla, navštívila 4 štáty a užila si parádnu Veľkú noc v zahraničí. Riga bola krásna, no všetky pobaltské štáty sú jedna veľká rovina a je to dosť deprimujúce a zmätočné, žiadny záchytný bod. Raz stačilo, nemám v pláne sa sem vrátiť. Ak sa rozhodnete ísť do Pobaltia, a chcete navštíviť všetky štáty ako ja, tak rozhodne si ich naplánujte na dlhšie. Toto bol skôr beh ako poznávací zájazd a bol veľmi náročný. Som však rada, že som si vybrala tento zájazd, pretože tu bolo veľmi málo turistov a ešte menej miestnych ľudí. Ak ste navštívili Pobaltie tak mi napíšte. 
chrám kristovho narodenia

Vanšu tilts

 


******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

You May Also Like

Leave a Reply