Záhreb som navštívila už druhýkrát. Prvýkrát to bol v chladnom decembri, počas prvej adventnej nedele, prečítaj si článok TU. Zimný Záhreb ma očaril a letný veľmi príjemne prekvapil. Keby sa ma niekto opýtal, či mu odporúčam navštíviť toto krásne mesto v lete alebo v zime, tak by som mu jasnú odpoveď nedala. Každé obdobie môžete v meste navštíviť presne to isté, ale má úplne odlišnú atmosféru. V lete som bola príjemne prekvapená kvetinovou výzdobou v parkoch, prázdnym námestím, ktoré si pamätám z decembra zaplnené ľuďmi, stánkami a ozdobené umelým snehom a očarili ma aj domy, ktoré boli zarastené brečtanom. Na jednej strane som mala pocit, že mesto dokonale poznám, vedela som v ňom výborne orientovať, no na druhej strane som sa ako keby ocitla na novom mieste. Poznala som ho, vedela som kam zahnúť, ale vyzeralo inak. S istotou viem iba to, že by som odporúčala rovnaký postup. Najprv si vychutnať vianočný Zahreb a potom letný. Je to príjemný “šok”, ako keby to meste vyrástlo, rozkvitlo, prebralo sa zo spánku … to je asi to najvystihujúcejšie čo mi napadá. Na každom mieste som si hovorila “wow, to je krásne” a pritom som tam už bola. Robila som si fotky na rovnakých miestach a doma spomínala. Záhreb bude asi moja srdcovka a rada by som sa sem ešte vrátila. V článku sa dočítate o pamiatkach, ktoré odporúčam navštíviť, tipy na suveníry, moje odporúčania, čo si určite nezabudnúť zbaliť, zoznam pamiatok a zážitky z letného dobrodružstva. V článku sa niekoľkokrát spomína CK, článok ale nie je sponzorovaný. Majiteľov poznám, to priznávam, o reklamu ma neprosili, nedohodli sme sa na tom. Stále tvrdím, že keď je niečo dobré, tak to treba podporiť, mám aj veľmi zlé skúsenosti s inými CK a viem, že nie som jediná, preto rada upozorním na kvalitnú CK. Inšpirujte sa.
Záhreb som absolvovala v rámci zájazdu na Plitvické jazerá. Články píšem v opačnom poradí t.j. najprv ste mohli čítať o Plitviciach a teraz o Záhrebe. Po veľmi pokojnej (dlhej) nočnej jazde sme ráno vystúpili v Záhrebe. V zime sme cestovali cez deň a v lete v noci, už len kvôli horúčavám a plnším cestám. Ja som na dlhé cesty zvyknutá, takže mne to až tak neprekáža, čítam knihy, pozerám filmy alebo sa rozprávam s ostatnými. Ako prvé sme sa po príchode išli zložiť do hotela. Boli veľmi ochotní a dovolili nám ísť aj na wc a doplniť vodu do fliaš a trošku sa osviežiť (izby sme ešte nemali pripravené, zložili sme sa do troch). Veľmi nám to pomohlo, lebo sme sa nemuseli stresovať a mohli sme si zobrať z kufrov, čo budeme potrebovať. Toto veľmi oceňujem. Ešte upozorňujem, že v Záhrebe je dosť problém s parkovaním, okolo hotelov je skôr iba pre autá a to tiež veľmi málo. Rátajte s vysokým parkovným (my sme platili asi 60 EUR). Náš plán bol stráviť niekoľko hodín v meste doobeda, pozrieť si pamätihodnosti, vychutnať si atmosféru a potom si ísť trošku oddýchnuť na hotel resp. sa ubytovať. Večerom si opäť užiť mesto v nočnom letnom ruchu. Zimný Záhreb síce nebol zakúpený cez CK, ako tento letný, ale trasu sme mali takmer totožnú. Btw. Zimný vrelo odporúčam a CK Intour ho zaradí do ponuky, buďte v strehu. 
Ak ste už čítali článok z minulého roka o všetkých pamiatkách, ktoré v Záhrebe môžete navštíviť, zoznam nižšie môžete preskočiť a pokračovať v čítaní pod zoznamom.
- Záhrebská katedrála – (chorv. katedrala Uznesenja blažene Djevice Marije i svetih Stjepana i Ladislava) je rímskokatolícky kostol a katedrála Záhrebskej arcidiecézy a zároveň najznámejšia a najväčšia chorvátska kultúrno-historická pamiatka. Záhrebská katedrála bola najprv malá cirkev, postavená medzi 9. a 11. storočím. Záhrebské biskupstvo založil Ladislav I. v roku 1094, keď bol založený aj Záhreb. Záhrebská katedrála bola postavená v románsko-gotickom štýle. V roku 1242 ju zničili Tatári a v 13. storočí ju obnovil biskup Timotej v gotickom štýle. V 16. storočí katedrála bola obkolesená vežami a hradbami. Medzi rokmi 1633 – 1641 dostala renesančnú vežu. Viackrát katedrálu zničili požiare, ale najväčší úder dostala v záhrebskom zemetrasení v roku 1880. Po zemetrasení bola katedrála obnovená. Staré hodiny boli strhnuté a inštalovali sa nové hodiny s priemerom 3,2 m a s hmotnosťou 600 kilogramov. Na stavbu týchto hodín bolo použitých 8 ton bronzu a mosadze. (zdroj: wikipedia). Podľa historikov patrí medzi sto najkrajších a najcennejších pamiatok sveta.
- Kostol sv.Marka – Monumentálny srbský ortodoxný kostol v stredovekom štýle postavený v rokoch 1931 až 1940. Kostol Sv. Marka z 13. storočia, bol postavený na románskom základe a dokončený podľa typu halového kostola. Južný portál je najpresvedčivejšou gotickou sochárskou realizáciou v tejto časti Európy. Kostol sv. Marka je okrem iného známy rôznofarebnými škridlami strechy, ktoré na ľavej strane vytvárajú erb Chorvátska, Dalmácie a Slavónska a na pravej prvýkrát erb mesta Záhreb. Kostol sv. Marka sa nachádza na Námestí sv. Marka, na ktorého pravej strane sa nachádza Sabornica (Snemovňa), v ktorej zasadá Chorvátsky parlament, a na západnej strane Banski dvori, kde kedysi sídlili chorvátski báni. Dnes sú sídlom chorvátskej vlády. (zdroj https://croatia.hr)
- Veža Lotrščák – doprajte si peknú vyhliadku na centrum mesta. Tá sa vám naskytne z veže Lotrščak, ktorá sa nachádza na ulici Dverce. Vstupné na vyhliadku je 20 kún a môžete si odtiaľ pozrieť celé historické centrum. Teraz v lete sme mali šťastie a presne o 12:00 sme počuli a videli aj výstrel. Neboli sme na to pripravení, tak sme sa pekne zľakli, bol to poriadny zážitok.
- Múzeum Ilúzii a múzeum ukončených vzťahov – len pár metrov od veže sa nachádza Múzeum ukončených vzťahov. Do netradičnej výstavy môžete prispieť svojim kúskom aj vy. Stačí so sebou priniesť nejaký predmet, ktorý si u vás po rozchode nechal váš bývalý alebo bývalá a potom sa smelo môžete pozrieť do skúmania porozchodových kuriozít zo životov iných ľudí. Vstupné je 30 kún. (zdroj) O múzeu Ilúzii som písala v zimnom článku.
- Lanovka – Uspinača má 66 metrov, stojí 5 HRK. Pri vystúpení narazíte naďalšie 2 zaujímavosri Zagrebu: vežu “Lotršak” a “Šetalište Štrossmayera”. Lanovka je naozaj iba atrakcia, lebo si v nej “posedíte” tak 15 sekúnd. Niekedy, ale musíte čakať 10 minút, kým sa nazbierajú ľudia, a to si vyšliapete hore a dole 10x :).
- Kamenná brána – Porta di Pietra (Kamenita Vrata) – Neďaleko námestiaSv. Marka se nachádza jediná dochovaná kamenná brána ze čtyř původních městských bran ze 13. století. Významná je zdejší oltářní ikona Panny Marie, která záhadně přežila požár roku 1731 a chodí k ní proto poutníci z celého města. Váží se k ní také čarodějnické příběhy, v 17. a 18. století na náměstí Sv. Marka byla upálena řada žen, které se prý „spolčili s ďáblem“.
- Umelecký pavilón – Umjetnicki Paviljon – Umelecký pavilón dominuje na námestí Tomislav trg. Vytvorená pre tisícročnú výstavu v Maďarsku z roku 1896, ktorá bola následne prevezená z Budapešti, táto bývalá železná konštrukcia bola trvalou črtou architektov Fellner a Helmer. V súčasnosti je prestížnym umeleckým priestorom, prestavuje veľké dočasné výstavy, ako napríklad výstavu Giacometti v roku 2017.
- Zagreb 360° – ide o reštauráciu, ktorá je spojená s krásnou výhliadkou resp. naopak. Môžete ísť iba na vyhliadku, nemusíte sa zdržiavať v reštike, ale je to zážitok. Absolvovali sme to v zime, keď bolo celé mesto krásne vysvietené.
- Tunel Grič – tento tunel bol vybudovaný počas 2.sv.vojny ako úkryt, teraz tu sú rôzne výstavy a kdesi som čítala že aj módne prehliadky. Tento krát tu nebola žiadna výstava, iba sme sa veľmi príjemne schladili.
- Sochy – Ban Josip Jelačić, Nikola Tesla, Kumica Barica – socha ktorá sa nachádza na trhu Dolac, Je symbolom ľudí, ktorí predávajú na tomto trhu, ide o obyčajnú sedliacku ženu, tým je táto socha výnimočná, Panny Márie – Pamätník sv. Márie sa nachádza hneď vedľa katedrály Nanebovzatia Panny Márie., sv. George, Antun Gustav Matos
- Kostol sv.Kataríny
- Fontána Munduševač, Prameň života – Mandusevac Fountain na námestí Ban Josip Jelacic sa počas adventu zmení na veľký adventný veniec a každú nedeľu zapália jednu sviečku. V lete samozrejme veniec nebol.
- Kvetné námestie, Námestie Ban Josip Jelačić aj s jeho sochou, Námestie kráľa Tomislava aj s jeho sochou
- Záhrebská univerzita – postavená v 17.st.,socha je od najväčšieho chorvátskeho sochára začiatku 20.st. Ivana Mestrovica-“História Chorvátska”a je národným symbolom krajiny
- Chorvátske národné divadlo – je budova divadelní, operní a baletní scény. Novobarokní budova divadla je mistrovským dílem pozdního historismu rakouského architekta Ferdinanda Fellnera a německého architekta Hermanna Helmera.
- Glavni Kolodvor – alebo vlaková stanica – budova bola postavená v neoklasicistnom štýle – našla som recenzie, že sa oplatí pozrieť dnu
- Dolac trh – tu si môžete kúpiť rôzne domáce pochúťky a čerstvú zeleninu či ovocie za nízke ceny, v podzemí je trh s potravinami, ktoré podliehajú rýchlo skaze t.j. mäso, ryby a mliečne výrobky
- Meteorologické hodiny – Tento meteorologický pól sa nachádza na tomto mieste od roku 1884, kedy ho dostal do mesta Adolf Holzer. Stále sa používa na zaznamenávanie poveternostných podmienok v meste vrátane teploty a tlaku vzduchu. Môžete dokonca nastaviť hodinky pomocou 24-hodinového voliča na jednej strane.
- Hotel Esplanade – Tento hotel patrí medzi najluxusnejšie v Zagrebe a bol postavený v roku 1925. Ide o luxusný 5* hotel. My sme opäť nahliadli aj dnu.
Deň sme začali na námestí Bena Jelačića, pokračovali sme ku Záhrebskej katedrále, prešli sme kamennou bránou k námestiu sv.Marka, popri Múzeu ukončených vzťahov k veži Lotrščák, vychutnali si chvíľku oddychu v kaviarni s výhľadom na mesto, prešli okolo lanovky Uspinača, ktorá je najkratšia, (asi) v Európe, iba 15 sekúnd a vrátili sa späť na námestie Bena Jelačića. Samozrjme sme toho videli oveľa viac napríklad Hotel Esplanade, Meteorologické hodiny z roku 1884, Dolac trh, kde Anku balil miestny predavač a dovolil jej predávať, videli sme tunel Grič, veľa sôch významných osobností a fontány. Btw. v letných horúcich dňoch odporúčam tunel Grič, je to parádne schladenie. V zime som mala veľký problém zmeniť si na Slovensku peniaze, v lete s tým však nebol problém. Všade sa dá platiť kartou. Dohovoríte sa anglicky, čo bolo úžasné, lebo v takom Maďarsku je problém aj s mladými, že nevedia anglicky iba maďarsky. Miestne špeciality vám na základe mojej HIT neviem odporučiť. Jedno viem, že si nedávajte cestoviny quatro formaggi. Chutia úplne inak ako na Slovensku. S Ankou sme sa zhodli, že to pravdepodobne my na Slovensku robíme inak, pretože takto isto chutili aj vo Francúzsku. My tam asi pcháme úplne iné syry ako by sme mali a tým pádom majú výraznejšiu chuť. Budete mať pocit, ako keby ste jedli cestoviny so šlahačkou, no divné celé.
Bolo príšerne horúco a bez klobúka na hlave si neviem predstaviť ani sekundu. V Záhrebe žiaľ nefunguje systém pitnej vody ako napríklad v Paríži. Nikde neboli fontánky ani prístup k pitnej vode. Preto som si ju žiaľ musela kúpiť v obchode. Potraviny ale boli na každom kroku. Btw. vedeli ste že jana je chorvátska voda? Nerozumela som prečo ju predávajú úplne všade, tak som si to vygooglila. Vodu si však môžete doplniť do svojej fľaše na toaletách. Zatiaľ som v každom štáte pila vodu z vodovodu a nič mi nebolo, je to bezpečné. Keď to už napíšem ja, s mega citlivosťou na potraviny, tak mi naozaj môžete veriť. Samozrejme je možné že bude mať trošku inú chuť ako naša. Čo určite odporúčam je zobrať si aj šatku, prípadne dve. Prečo? Do kostolov ani do katedrály vás nepustia v šortkách a už vôbec nie s odhalenými ramenami. Jednu šatku si teda môžete zaviazať okolo pása a urobiť si dlhú sukňu a druhú prehodiť cez ramená. Boli veľmi nekompromisní a nedovolil nám ani nahliadnúť (ale pustili nás do kostola sv.Marka na chvíľku – možno preto, že tam práve neprebiehala bohoslužba). Určite ochutnajte ovocie na trhu, môžete si kúpiť aj jeden, dva kusy, nemusíte na kilá. Veľmi sa mi páči, že tam ešte stále vážia potraviny závažiami a nie na elektrickej váhe. Premiestňovali sme sa veľa pešo, ale z hotela a späť sme išli električkami, ktoré majú výborné spojenie. Lístky si určite kúpte v stánku, nie u vodiča. U vodiča sú asi trojnásobne drahšie. Prosím ak sa chcete odfotiť s nejakou sochou, väčšinou ide o významné osobnosti, tak s úctou. Nemohla som sa pozerať ako si staršie dámy sadajú do lona sochy básnika Antun Gustav Matos a robili rôzne “vtipné” pózy. Sochu nájdete na Strossmayerovej promenáde, sedí na lavičke. Básnik takto zvykol sedávať a pozorovať mesto a pravdepodobne čerpal inšpiráciu, alebo len oddychoval. Nájdete tu aj karikatúru Eduarda Penkalu, ktorý vymyslel pero. Vedeli ste o tom? Ja som nechcela veriť vlastným ušiam. Prečo sme sa o tom nikdy neučili? Večer sme si prešli druhú časť mesta a vrelo odporúčam repelent. Išli sme aj do botanickej záhrady a tam teda okolo jazierka bolo plno hmyzu. V cukrárni Vincek sme sa zastavili na krémeš. Sprievodkyňa nám povedala, že je to najlepší krémeš a chodia za ním ľudia aj z 20 km vzdialenosti. Ja som ho samozrejme nemohla chutnať, ale Anka si na ňom pochutnala a potvrdila, že lepší nejedla. V parku, kde sa nachádzajú aj meteorologické hodiny, Zrinjevac park, nájdete aj dutý platan. Je to turistická atrakcia a fotku v strome som si urobila aj ja.
Ak si chcete doniesť pekný suvernír, tak určite siahnite po červenom srdiečku, ako je dole na fotke. Je to typický “znak/symbol” pre Záhreb. Srdiečko by malo mať aj zrkadielko. My sme mali doma presne takúto magnetku, bol to perník a mal aj zrkadielko, len vtedy sme nevedeli čo to máme za kúsok. Kedže lákal hmyz a hlavne včely, tak sme ho z chladničky dali dole a asi vyhodili. Volá sa LICITAR a trošku som aj googlila a našla tieto info: “Tradícia vytvárania Licitar v Európe sa datuje do stredoveku, zatiaľ čo na chorvátskom území sa v jeho kontinentálnej časti rozšírila v priebehu 18. storočia. Licitar je sladký tortový koláč, ktorý je vytlačený do ručne vyrábaných foriem, farbených s ovocnými farbami (z ktorých je najživšia červená farba) a ozdobí malými zrkadlami a podobnými dekoráciami. Aj keď sú vyrobené v rôznych tvaroch, pravdepodobne najznámejšie je červené srdce, pretože chlapci v Chorvátsku tradične darovali dievčatám v tvare srdca, aby ukázali svoju lásku. Licitárske srdce sa často používa ako dekorácia vianočného stromčeka a zakoreňuje sa v chorvátskej kultúre, jasne naznačené skutočnosťou, že o nej je napísaný balet. Ako taký, Licitar je stále považovaný za jeden z chorvátskych symbolov a ideálny autochtónny suvenír.” Medzi ďalšie suveníry patrí čipka, levanduľa a výrobky z nej, suveníry z Bračského kameňa, šestinový dáždnik a rôzne bio potraviny z regiónov Dalmácia, Istria, Lika, Gorski kotar, Slavónia, Podravina a Baranja, ako domáce brandy a likéry rôznej chute (čučoriedka, slivovice, čerešňa, likér a pod.), miestne vína (biele, čierne, ruže), džem z suchých fíg atď. zdroj
Tešila som sa, že si odfotím Katedrálu v plnej kráse, ale žiaľ ju opravujú, takže stále je tam lešenie. Navštívili sme resp. pozreli sme si zvonku budovu Štátneho archívu, ktorá je naozaj krásna. Záhreb vrelo odporúčam. V lete nezabudnite na opaľovací krém, repelent, klobúk, veľa vody a v zime na horúci čaj, poriadne teplé oblečenie a korčule (ak tam pôjdete na vianočné trhy). Nezabudnite, že neexistuje zlé počasie, iba zle oblečený turista. Hlavne s dobrou náladou :).
<<<VIAC CESTOVANIA>>>
Zájazd som si zakúpila cez CK INTOUR, článok nie je sponzorovaný. Rada vás upozorním na naozaj dobré služby, ktoré Intour rozhodne ponúka.
foto: © Ivana Klepáčová, fotky nie je možné použiť, kopírovať a ďalej šíriť bez súhlasu autorky
******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT
******
