Tohtoročné cestovateľské zážitky som odštartovala cez Veľkú Noc. Hľadala som destináciu, kde som ešte nebola. Všetky však boli s nástupným miestom mimo BB, takže som sa rozhodla vystúpiť zo svojej zóny komfortu a rozhodla som sa, pre zájazd Pobaltie a Helsinky s odchodom zo Žiliny. Vlak chodí každé dve hodiny a minulý rok som absolvovala niečo podobné len z Martina (ak si dobre spomínam). Tieto krajiny ma nikdy nejako extra nelákali resp. nemala som ich na svojom cestovateľskom zozname, ale keď som si prečítala koľko hradov a zrúcanín tu je, hneď som sa potešila, zájazd vyplatila a začala plánovať. O tom koľko mi také to plánovanie, aby som bola v pohode a kľude, trvá, som písala v predchádzajúcom článku. Trasa zájazdu bola Litva, Lotyšsko, Estónsko a Helsinky. Štyri štáty za šesť dní bola poriadna výzva. Veľmi som sa tešila. V tomto článku vám opíšem ako som sa mala, čo sme navštívili, čo som zažila, no kedže som išla cez cestovku neviem vám napísať ceny vstupov ani nejaké rady a tipy. Verím, že sa vám aj tak bude článok páčiť a možno aj inšpirovať na výlet do Pobaltia.

Po niekoľkohodinovej ceste autobusom zo Slovenska cez Českú republiku a celé Poľsko sme ráno pristavili autobus v Litve. Hneď ako sme prekročili hranice sme sa ocitli na území plnom fariem. Bolo to naozaj zvláštne a zaujímavé zároveň. Predstavte si pole, potom veľmi dlho nič, zrazu sa mihla dlhá poľná cesta z dialnice smerom do toho poľa, na konci bol les a v ňom dom. Takto to išlo celou Litvou. Ľudia tu žijú na samotách a podľa dostupných info im to vraj takto vyhovuje. Všetko čo potrebujú si vypestujú, aspoň tak to na mňa pôsobilo. Prvá zastávka bola, podľa programu, mestečko Trakai a hrad, postavený na ostrove na jazere Galvé z neprehliadnuteľných červených tehál. Trakai leží približne 30 kilometrov od hlavného mesta Vilnius a hrad patrí medzi njznámejšie pamiatky Litvy. K hradu sa dá dostať veľmi jednoducho pešo, na bicykli alebo si môžete prenajať loďku a vychutnať si atmosféru a výhľad na hrad a okolie z jazera Galvé. Traduje sa legenda, že je jazero prekliate a nikdy nezamŕza. Priestory hradu sú gotické a veľmi strohé no účelné. Je tu deväť izieb, ktoré slúžili ako obytné priestory a takisto aj jedna veľká sála 20×10 metrov, ktorá slúžila k reprezentačným účelom. Súčasťou hradu sú aj nápadné veže, ktoré boli vystavené pre obranu. Okrem iného tu môžete navštíviť aj múzeum histórie a súčasnosti hradu. Od 14.storočia, kedy bol hrad postavený, slúžil ako sídlo šľachticov  a od 18.storočia bolo poslanie hradu väzniť neposlušných občanov. Dnešná podoba hradu je z 15.storočia, do ktorej sa dostal po veľmi rozsiahlej rekonštrukcii, ktorá trvala od konca 2.svetovej vojny až do 90.rokov. V Trakai stáli dva hrady. Z hradu na poloostrove sa zachvoali v mestkom parku zbytky, bol dôležitým meistom odolávajúci útoku nemeckým rytierom. Hrad Trakai je obklopený kamennými hradbami a valmi s obrannými vežami a obytnými budovami. Vchod a pokladňa je u najvyššej veže vysokej 33 metrov. Po zakúpení lístkov vôjdete priamo na nádvorie. Na nádvorí sú aj wécka :). Potom už iba sledujte šípky a choďte po drevených schodoch a verande do jednotlivých sál. Potom môžete prejsť cez ďalší most do veže, kde je múzeum a ďalšie zaujímavé miestnosti. V sálach sú predmety nájdete na hrade a v okolí: kreraminka, sklenené nádoby, zbrane, mince, nájdete tu výstavu fajok a pár miestností je aj azraidených nábytkom. 
V mestečku Trakai, ktoré má približne 6000 obyvateľov, žije , vraj z nepochopiteľného dôvodu, asi 300 členná menšina tureckých Krainov. Dostali sa sem z Krymu ako vojnová korisť. Potomkovia tu aj napriek tomu stále žijú a uchovávajú si aj svoj jazyk a zvyky. V mestečku môžete obdivovať množstvo typických karaimských domov s tromi oknami (podľa ľudovej tradície „jedným pre Boha, jedným pre majiteľa, a jedným pre veľkoknieža Vytautasa“), Karaimské etnografické múzeum a karaimská synagóga, nazývaná kenesa. Každý rok v auguste sa v meste koná festival klasickej hudby. Počas pár hodín, ktoré sme tu strávili sme stretli veľmi málo ľudí a mesto pôsobilo dojmom, že je vyľudnené. Naozaj tam bolo ticho a stretnúť ľudí bolo umenie. Na hrad potrebujete tak hodinu a potom ešte hodinu ak si chcete posedieť pri jazere, alebo sa previesť na loďke. Ak by ste sa rozhodli prejsť si jazero dookola pešo, tak na to budete potrebovať oveľa viac času ako hodinu. Popri jazere sú rôzne obchodíky so suvenírmi, jantárom, ktorý je typický pre Pobaltie a je tu aj občerstvenie. Nám vyšlo počasie, takže máme krásne fotky a mohli sme si posedieť aj pri jazere a dať si malú desiatu. Inak bola poriadna zima. Na aprílový výlet po Litve odporúčam určite jesennú vetrovku a mikinu s kapucňou alebo čiapku, šatku. Tým, že je to rovina tu poriadne fúka. Na nohy stačia tenisky. 

foto: © Ivana Klepáčová






 


******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

You May Also Like

Leave a Reply