Carnevale di Venezia+ tipy ako ušetriť // 24 hodín v benátskej lagúne #2

Po návšteve ostrovov Burano a Murano sme zamierili k nášmu hlavnému cieľu výletu, a to karneval v Benátkach. V Benátkach som bola pred rokom na Veľkú noc, takže som presne vedela, čo ma čaká. Bolo zaujímavé, že som si to pamätala tak živo a na základe spomienok som vedela aj bez sprievodcu trafiť cez spleť úzkych uličiek plných ľudí k mostu Ponte di Rialto. Cestou späť nás policajti odklonili do inej uličky, pretože sa snažili vytvoriť dva prúdy ľudí, ktorí prúdia k mostu a od mosta, a vtedy som začala trošku panikáriť, že sa stratím. Nadýchla som sa a hovorím si, “Ivana ukľudni sa, Benátky sú predsa prispôsobené turistom, sleduj iba žlté tabule “per San Marko” a nepanikár.” Ak sa vyberiete do Benátok počas karnevalu, tak sa vopred pripravte na to, že si nejdete pozerať Benátky a krásy mesta, ale idete nasávať atmosféru karnevalu. Vedela som, že tam bude veľa ľudí, ale to bola jedna veľká vlna, do ktorej keď ste sa zaradili, tak ste išli tam kde išla ona, nie tam kde ste chceli ísť vy.  S Lussy sme sa občas museli držať za ruky, aby sme sa nestratili. Nebolo to však nič strašné, jednoducho sa nastavte na to, že tam bude veľa ľudí a užívajte si atmosféru a obdivujte masky. Inak v maskách sú väčšinou domáci, ochotne vám budú pózovať, priam si užívajú pozornosť fotoaparátov a videli sme aj celé rodiny v historických kostýmoch. Krása ♥ V prvej časti článku vám opíšem ako sme návštevu prežívali a čo sme zažili a v druhej časti článku vám prezradím aj jeden tip odkiaľ budete mať výhľad na Benátky, a nemusíte sa tam tlačiť s desiatkami turistov, ako ušetriť, ako sa v Benátkach správať a nesprávať a aj to ako funguje doprava. Fotiek je opäť veľmi veľa, nikdy neviem vybrať iba zopár,  a ak ich chcete vidieť v plnej kráse, tak nezabudnite na ňu kliknúť, zobrazí sa vám väčšia. Všetky fotky som fotila pomocou skvelého Nikon D3400. Poďme na to 🙂

Po vylodení v prístave v Benátkach sme sa ako prvé dohodli na mieste a čase, kde sa stretneme. Mohli sme sa odpojiť, alebo nasledovať prehliadku mesta so sprievodkyňou. Kedže Lussy ešte v Benátkach nebola, tak sme sa držali sprievodkyni. Prešli sme okolo známeho a najstaršieho hotela Danieli, mosta vzdychov, Dóžovho paláca a potom sme pochopili, že aj nasávať atmosféru karnevalu aj fotiť masky a aj sledovať budovy o ktorých rozpráva sprievodkyňa sa jednoducho nedá. Na námestí sv. Marka sme sa odpojili a ja som navrhla ísť do Piazza San Marco. Počasie bolo ukážkové, na oblohe nebolo ani jedného obláčika, a tak som chcela vidieť Benátky z vtáčej perspektívy. Rad bol teda poriadne dlhý, ale stáli sme v ňom iba 30 minút, boli sme na slnku,t akže nám nebola ani zima. Mali sme výhodu, že sme boli dve a tak sme sa s Lussy striedali v státí v rade. Vždy jedna fotila a “naháňala” masky, aby mala čo najlepšie a najdetailnejšie fotky a druhá stála v rade. Dalo sa fotiť aj z radu, hlavne okolité budovy, mali sme parádny výhľad a boli sme v centre diania, ale nemohli ste sa pohnúť. Cena výstupu na Piazza San Marco je 8 EUR. Hore aj dole vás vyvezie výťah, wow. Keď sme vystúpili úplne hore dostali sme “facku” vetrom :DD. Poriadne tam fúkalo a bola príšerná zima. To nás však neodradilo a zo všetkých strán sme počili iba wooow, waaaw, oh my god a podobne. Bol to skutočne dychberúci výhľad na celú benátsku lagúnu. Tých 8 EUR a 30 minút státia v rade stálo za to.  Urobili sme si plno fotiek všade kde sa len dalo (fotáťky, mobily) a samozrejme aj videá, aby som si mohla túto krásu kedykoľvek prehrať. Hore sme vydržali asi 20 minút, hlavne kvôli vetru, ale na tie Benátky by sa z tejto perspektívy dalo pozerať aj celý deň. Ľudia pobehovali ako mravci v mravenisku, ktorí opravujú narušené okraje 🙂 Bol to zážitok.

Keďže bol február, pamiatky, alebo teda okolité budovy, do ktorých sa dalo vojsť boli otvorené iba do 16:00, takže sme už žiadnu ďalšiu nestihli. To nám však neprekážalo, a tak som navrhla, aby sme sa išli pozrieť k mostu Ponte Rialto, jednému zo štyroch benátskych mostov, ktoré vedú cez Canal Grande. K mostu ma viedli spomienky z apríla minulého roka a presne som si pamätala aký obchod bude na rohu a kde boli wc až ma to udivovalo, ako je možné, že si to všetko tak do detailu pamätám. K mostu sme sa dostali relatívne rýchlo, no na moste bolo tak neuveriteľne veľa ľudí, že som sa nechala rozhádzať. Našťastie iba na pár minút a potom som sa dala dokopy “halooo veď ten most máš už pofotený z apríla, klídek”. Urobili sme si iba pár fotiek, pretože pri západe bolo slnko tak ostré, že vlastne aj tak nebolo nič vidno iba slnko odrazené od vody a budovy zaplavené do žlto-oranžových farieb. Na internete som našla informáciu, že kdesi okolo mosta je nákupný dom na vrchu ktorého je terasa. Na túto terasu sa dá dostať zadarmo a je tam oveľa krajší výhľad ako z mosta Ponte Rialto. Fotku som mala uloženú v mobile, takže sme sa s Lussy postavili na schody k mostu a hľadali sme charakteristické architektonické detaily, ktoré boli na fotke. Po pár minútach Lussy ukazuje “aha tam sú”. Jooooj potešila som sa, že to nebola vymyslená informácia a zamierili sme k nákupnému centru. Centrum má dva vstupy, choďte tým vzdialenejším kde sú eskalátory, tam kde sa vchádza do luxusného obchodu nás nepustili, iba nám ukázali, že máme ísť iným vchodom. Pri druhom vchode je eskalátor červenej farby, woow, asi aby ste sa cítili výnimočne, ako na červenom koberci. Podľa pokynov, ktoré som predtým našla, sme mali ísť až úplne hore, najvyššie kam sa dalo ísť. Eskalátormi sme išli asi 3 poschodia a potom ešte jedno-dve pešo. Sledujte označenie “terasa” (v taliančine sa to podobne píše, neviem ako). Inak to nákupné centrum je nádherné a vyzerá ako nádvorie. Pekne sme vyšli až hore a ja som bola tak rada, že sme tam a že uvidíme Benátky ešte z inej perspektívy. Tu však bola natiahnutá páska a stáli tam traja zamestnanci nákupného centra. Pýtali sa nás či máme rezerváciu. Ja som povedala, že nie, že ideme iba na terasu nie na výstavu (pre info, ocitnete sa na výstave obrazov, tak som si myslela, že tam je ešte nejaká sála ďalšia). On mi však povedal, že sa na terasu dostanete iba na základe rezervácie na presný čas. Zostala som v šoku a nepochodili sme ani s tým, že sme tu iba jeden deň. Jednoducho nás nepustili. Takto otočili asi všetkých až na pár výnimiek. Info o terase nájdete úplne na konci.

Potom naše kroky viedli len tak uličkami popri kanáloch, gondolieroch a množstve turistov. Ja som chcela všetko ochutnať, ovoňať, odfotiť si. Neodolala som niečomu fritovanému naplnené vanilkovým krémom, bolo to jemné ako to najjemnejšie pečivo a ten krém bol tak hladučký och mňam. Druhá fritovaná “guľka” (vyzeralo to ako šiška) bola s hrozienkami. Takisto niečo fantastické a chcela som si zobrať aj domov, ale hovorím si, že studené to isto nebude tak chutné. Po celkom únavnom chodení po uličkách sme sa s Lussy otočili a opäť sme smerovali na námestie sv. Marka. Cestou sme stretli plno masiek a vychutnávali sme si výhľady na kanály a zamilované páriky v gondolách. Ako som v úvode spomínala, v asi polovici nás zastavili policajti, že túto uličku, ktorou sme prišli, urobili na jednosmernú a máme ísť vedľajšou. Moja fotogenická pamäť dostala “facku” a vôbec som netušila kam ideme, či ideme dobre a či sa nemotáme v kruhu. Našťastie som si spomenula na žlté označenia s nápismi kam chcem ísť napr. “k námestiu sv. Marka” (v taliančine per sv.Marco) a podobne. Našťastie sme došli a ja som si vydýchla. Bola som v takom napätí že až. Na námestie sme však prišli príliš skoro a mali sme ešte dve hodiny kým odchádzala naša loď. Hnal ma asi adrenalín 🙂 Dve hodiny sme sa teda prechádzali, vychutnávali si hudbu, zábavu a masky. 

Výlet to bol úplne nádherný a hlavne som si splnila svoj dlhoročný cestovateľský sen. Zaujímavé, že sa na to muselo udiať v mojom živote toľko zmien. Ešte som zabudla spomenúť, že sme si nekúpili žiadne masky ani škrabošky, nie ani tak kvôli cena, tá bola všade asi od desať eur, ale skôr preto, že sme mali na sebe čiapky a kapucne a nemali sme si ako tú škrabošku zaviazať a fotiť by sme cez ňu takisto nemohli, tak sme sa na to vykašlali. Doma jednu máme to stačí 🙂 Na záver, keď sme už boli s Lussy totálne premrznuté sme išli na čaj. Ja som vedela, že keď si sadneme do kaviarne, tak sa nedoplatíme, ale jednoducho nám bola zima a potrebovali sme sa zohriať. Za jedne čaj sme zaplatili neuveriteľných 6 EUR. Ak si však chcete dať iba kávičku na posilnenie, tak si vypýtajte take-away a vypite ju pri bare. Bude vás to stále 1,5-2 EUR, ak si sadnete tak od 5 EUR vyššie. 

Informácia, ktorá mne osobne veľmi chýbala na všetkých blogoch a v článkoch, ktoré som čítala bola informácia ohľadom počasia a ako sa obliecť. Nebola som si istá, či je v Taliansku vo februári teplo resp. či 9 stupňov, ktoré boli v predpovedi zodpovedá slovenských 9 stupňom vo februári. Takže preto ju dopĺňam sem do článku. My sme mali ukážkové počasie, slnečno, ani obláčika na oblohe a krásnych 9 stupňov. Znamená to však, že budete mať iba krásne fotky zaplavené slnkom, slniečko až tak veľmi nehrialo, ale bolo príjemnejšie na slnku ako v chládku. Zima bola neskutočná. Oblečte sa ako keď je u nás sneh 😀 Zimné teplé topánky, alebo čižmy, dlhá vetrovka pod zadok, najlepšie keby ste mali takú po kolená, pretože celý deň vonku nič príjemné na kríže. Rozhodne odporúčam hrubý rolák, pančuchy, ponožky a hlavne teplú čiapku, hlavne na loď, rukavice a šál. Všetko oceníte hlavne večer. Veľmi sa ochladilo a my sme naozaj mrzli aj keď teploty boli stále nad nulou. Zoberte si radšej nejaký svetrík aj do ruksaku ak vám bude zima. Teplo vám určite nebude. Nezabudnite ani na dáždnik, pršiplášť (hlavne ak budete mať ruksak tak to oceníte ak spŕchne) a ja som bola rada, že mám slnečné okuliare. Slnko bolo poriadne prudké v odrazoch hladiny. Ak nájdete fotky ľudí bez čiapky, tak skutočne ju nemali na hlave iba tí čo sa fotili a hneď potom si ju dali 🙂 

<<< VIAC ČLÁNKOV Z TALIANSKA>>> 

TIPY A TRIKY AKO UŠETRIŤ // AKO SA SPRÁVAŤ V BENÁTKACH // DOPRAVA:

Mesto sa delí do tradičných správnych štvrtí (zvaných sestiere): Cannaregio, Castello, San Marco, Dorsoduro, San Polo a Santa Croce. Označujú sa ako najväčšia pešia zóna na svete. Benátky je vraj najlepšie navštíviť v januári, pretože tam je najmenej turistov. Vo februári je ich tam neuveriteľne veľa hlavne kvôli karnevalu a v lete je tam vraj zápach z kanálov. Ten zápach som necítila ani raz, ale bola som tam v zime a na jar, nie v lete. Ak sa chcete najesť lacnejšie tak hľadajte reštaurácie v uličkách, tam je to oveľa lacnejšie. Nechoďte do prvej na námestí. Na tomto odkaze nájdete hodnotenie reštaurácii a aj tie, ktoré sú turistami odporúčané. Keď už budete v reštaurácii tak nezabudnite ísť na WC pretože inak stoja 2 EUR, čo je teda poriadne veľa. Ja som Lussy nútila ísť všade kde boli zadarmo, na lodi, v nákupnom centre na 4. poschodí a potom keď sme boli na čaji 🙂 Ak idete na dlhšie určite sa vykašlite na kufre na kolieskach. Všade sú schody, mosty, radšej si zoberte ruksak alebo cestovnú tašku, kufor vám bude na obtiaž. Takisto neseďte a nerobte si piknik na schodoch mostov. Odpadky patria do koša nie do vody och to keď som videla vrrr. Keď si urobíte fotku, užite si pár sekúnd výhľad a uvoľnite miesto ďalším turistov. Nerobte si zbytočne sto selfíčok. Ak sa chcete previezť po kanály Grande, tak nemusíte platiť 80 EUR za gondolu. Vyhliadnite si Traghetto, vyzerá ako gondola, ale nie je vyzdobená a prepravuje sa v nej v stoji. Je to ako autobus pre miestnych. Ich to stojí 0,70 EUR a turistov 2 EUR. Nebude to taká romantika, ale budete sa plaviť v “gondole” a po kanály Grande. Na tomto odkaze nájdete aj videá ako to funguje a informácie o zástavkách. Ak sa chcete previezť iba po kanály, tak využite autobusy Vaporettom. Na týchto stránkach nájdete cestovný poriadok. Celým kanálom prechádza linka vaporetta č. 1. Lístky je možné zakúpiť u autorizovaných predajcov (tabaky, novinové stánky, niektoré kaviarne) ale aj na palube. Hodinové cestovné je 6 €. Taliansky sa lístok povie biglietto (čítaj biljeto). Btw. samozrejme existujú aj taxíky, ceny som však nenašla. Veľmi oceníte mapu, napr. TU.  Ďalej som vypátrala, že existujú aj free walking tour t.j. ak idete bez sprievodcu, ale je to v angličtine. Podľa info na internete od turistov, platíte na konci a podľa vlastného uváženia, nemusíte ani platiť je to na vás. Vstup zadarmo určite využite do Baziliky sv. Marka , už si iba sledujte otváracie hodiny a počítajte s čakaním v rade aspoň 45 minút. Keby sme tam čakali my, tak by nám asi tesne pred nosom zatvorili dvere. Od apríla do novembra môžete využiť prednostný vstup za 2 EUR. Tieto tipy nájdete na množstve blogov, tak som sa snažila dať ich takto pekne dokopy. 

HISTÓRIA KARNEVALU:

Karneval prebieha v zimnom období. Dátum jeho konania je zakaždým iný, pretože začína vždy 10 dní pred Popolcovou stredou a je tak posledným veselím pred veľkonočným pôstom, rovnako ako náše fašiangy. Však tiež jedným z najčastejších výkladov vzniku slová karneval je talianske slovo carne (mäso) a vale (preč a alebo nadobudnutie sily), teda rozlúčka s mäsitými pokrmami a ďalším hodovaním pred dlhým obdobím pôstu. Traduje sa ale, že pôvod karnevalu pochádza z pohanských sviatkov, niektorí vidia jeho pôvod v antických Saturnáliách. Prvá písomná zmienka o karnevale v Benátkach pochádza z roku 1268, ale je takmer isté, že Benátčania holdovali noseniu masiek už v 11. storočí. Karneval každý rok otvára “let anjela”, kedy sa vybraný akrobat (dnes často pôvabné dievča) vznáša na oceľových lanách nad námestím sv. Marca. Táto tradícia bola založená už v roku 1548, keď jeden z artistov vyšplhal na strechu zvonice a odtiaľ na dvojitom lane “preletel” až k tribúne dóžecího paláca. K dnešnej podobe karnevalu patria tiež tradičné predstavenia Commedia dell’Arte, ktoré sa konajú tak v divadlách tak aj priamo v uliciach mesta. V závere karnevalu je vždy volená najkrajšia maska, na námestí sv. Marka býva veľký ples a ohňostroj. Karneval má každý rok inú tému. Tým boli v minulých rokoch napr. farby či cesty Marca Póla. (zdroj) 

DRUHY MASIEK:

Colombina – maska ​​zakrývajúca len hornú polovicu tváre zdobená zlatom či striebrom, 

Arlecchino – maska ​​pôvodne vyrábaná z dreva či kože. Jej farba je čierna s plochým opičím nosom. Predstavuje divocha alebo otroka. 

Pantalone – maska ​​na hornú polovicu tváre predstavuje smutného starčeka s dlhým nosom a šikmými očami. 

Bautta – štvorcová maska ​​zakrývajúci celú tvár, bez otvoru pre ústa, zvyčajne doplnená o trojrohý klobúk a plášť. 

Dottore – bizarná biela maska ​​s dlhým zobákom a okrúhlymi otvormi pre oči, často doplnená okuliarmi. 

Volto – biela maska ​​tradične doplnená trojrohým klobúkom, predstavuje pravdepodobne ducha.