Nerada píšem negatívne … tento článok k tomu jemne smeruje, ale sú to iba pocity, ktoré za pár dní opadnú 🙂 Návrat z dovolenky je pre mňa vždy veľmi ťažký resp. mi trvá veľmi dlho kým sa aklimatizujem. Ako prvé sa vždy vybalím veci, lebo neznesiem pocit, keď sa veci len tak povaľujú a nie sú na svojom mieste 😀 Tomáš sa na tom vždy zabáva. Samozrejme novým veciam takisto nájdem svoje miesto, a keď je všetko poukladané, tak doslova odpadnem do postele. Prvé ráno po dovolenke, v 99% prípadoch, pripadne na pracovný deň. Asi vám nemusím opisovať aké to je náročné. Zazvoní budík, som dezorientovaná a nerozumiem čo sa deje. Po pár sekundách si uvedomím, že už je pracovný deň a mám tak 45 minút na to, aby som sa dala dokopy. Pozriem sa z okna a vidím paneláky, hovorím si “kde je tá krásna príroda”. Ráno hľadám korektor na kruhy pod očami, tabletku na bolesť hlavy si preventívne pribalím do kabelky a oblečiem si niečo v čom sa cítim dobre a nevymýšľam s novými kúskami. Cestou na autobus idem s úsmevom na tvári lebo som sa usmievala posledných 10-14 dní a takisto sa v inom štáte aj všetci usmievali na mňa a aj keď ma nepoznali tak sa zdravili. Ľudia sa na mňa zvláštne pozerajú, tak sa v zrkadielku kontrolujem, či nemám rozmazaný rúž. Všetko je OK tak pokračujem do autobusu, kde mi úsmev niekto neopätuje, všetci sa pozerajú von oknom, väčšinou sú smutní (alebo na mňa aspoň tak pôsobia) a strážia si svoj intímny priestor, len aby si k nim nikto nesadol. Prídem do práce, zapnem notebook a nechám pár minúť načítať všetky e-maily. Urobím si kávu, odpovedám na otázky “ako bolo?” a už zvonia telefóny a padajú na mňa prvé úlohy. Na stole mám niekoľko balíkov, ktoré dostávajú nižšiu prioritu, a tak zostávajú neotvorené. Začnem sa lúskať e-mailami, vytrvalo odpovedám a zrazu mi je nejako zvláštne. Uvedomím si, že som neraňajkovala, ale do potravín a späť je to tak na dvadsať minút, čo si teraz nemôžem dovoliť. Ok môžem, ale je to rovnako ako s tým vybaľovaním, chcem vždy všetko hneď urobiť, odpovedať na všetky e-maily a tých 20 minút mi príde ako neefektívne využitých. Sedím pri notebooku a okolo desiatej mám pocit, že som v práci už celú večnosť, som hladná a začína ma bolieť hlava. Ani sa nečudujem, veď som posledných xy dní notebook ani nevidela a sústredila som sa maximálne na to, koľko kilometrov je na najbližší hrad. Konečne obed, teším sa. No potom si prezriem ponuku fast foodov, tie ceny, absencia vegetariánskych jedál a malé porcie a hneď sa moje nadšenie stratí. Moja myseľ sa opäť vracia do zahraničia a k bohatej ponuke bezmäsitých jedál a na milovaný veggie burger (viem viem nič zdravé). Objednám si šalát, za prehnane vysokú cenu, a opäť si sadám k e-mailom. Prvý meeting, druhý meeting a takto to ide až do piatej. Pribalenú tabletku na bolesť hlavy veľmi oceňujem. Väčšinou sa z dovolenky vracia s plánom ako idem byť prudko pozitívna a budem sa snažiť prenášať to aj na ostatných, ale som sama proti všetkým a vzdávam to. Poobede sa stretávam s Tomášom a rozmýšľame prečo sme boli tak “krátko” na dovolenke a ako sme zvládli deň. Domov prídem bez úsmevu, energie a ľahnem si na gauč a nepríčetne sa pozerám do stropu. Nič mi nedáva zmysel, nechce sa mi rozprávať, myslieť, nemám chuť ísť na internet, zapnúť si telku, uvariť si večeru, neviem sa z ničoho tešiť, nechce sa mi upravovať ani fotky z dovolenky, vlastne sa mi nič nechce (ja to volám pocit zbytočnosti), tak iba ležím ako bez duše. Druhé ráno je ešte horšie, už sa mi nechce ani líčiť (btw. na dovolenke sa nelíčim), obliekať, ani kráčať na autobus. Najradšej by som zostala ležať v posteli a pozerať sa opäť do stropu. No v práci sa nejako povzbudzujem, že sa musím dať dokopy, snažím sa usmievať, dať si silnejšiu kávu a vrátiť sa do reality. Po práci si začínam plánovať hodiny jógy, kurzy, odpovedám na e-maily ohľadom spoluprác, upravujem fotky, spomínam ako nám bolo super, plánujem, teším sa z maličkostí. Nedajte sa oklamať, trvá mi to väčšinou viac ako týždeň. Keď sme boli na dovolenke 14 dní, tak ten návrat bol ešte krutejší. Čoskoro nájdete na blogu fotky z našej super letnej dovolenky v bavorských Alpách a bude to už pozitívne čítanie :). Aké sú vaše návraty z dovoleniek? Viete sa hneď prepnúť a fungovať alebo takisto “trpíte” tak ako ja?
tričko, nohavice: Ivana Klepáčová (kontakt & tvorba) topánky: h&m kabelka: pull&bear hodinky, rúž: oriflame
photo by Tomáš, Olympus
******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Návody na “urob si sám” projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT
******