španělky nosí hlavu na talíři … to je skandální

…. upnuté od hlavy až k päte v nepriedušnom odeve sú síce oblečené mravne, ale musí im byť strašne teplo. Samozrejme sú podľa módy …

Egyptský otrok pokľakne pred svojho pána a čaká na jeho rozkaz. Spoločensky sú si na míle vzdialení, ale spojuje ich jediná vec – malá bavlnená zástera. Ešte v časoch Caesarových (100 – 44 p.n.l.) je základným kusom odevu sedliakov, vojakov, otrokov. Nosia ju aj kráľovia, kňažní, sudcovia a úradníci, ale rôzne zdobenú. Do zástery sa oblieka tiež egyptská žena, ktorá nepokladá za nutné zakrývať si poprsie. Zástera je teda najstarší a v podstate nemenná súčasť oblečenia. Je taktiež prvým kúskom pracovného odevu, ktorý si v 19. storočí na seba oblečú muži aj ženy.

KLEPI
Hmmmm zástery?? keďže ide o Egypt je to pochopiteľné, že ľudia sa veľmi nezahaľovali. Egypt = teplo. Zástera im postačovala, kus látky omotanej okolo bedier – bola priedušná aj keď pri práci otrokov by asi viac padli nohavice alebo šortky ale to zase trošku predbieham to by museli zošiť a na toto obdobie je to ešte príliš zložité.

Na dávne obyvateľky stredomorskej Kréty v obliekaní nikto nemá. Zatiaľ čo na dlhej sukni si dávajú záležať, aby pekne priliehala v páse a prípadne bola vystužená, si so živôtikom starosti nerobia. Hrudník zostane proste odhalený. Neskôr sa dopracujú aj k akejsi blúze, samozrejme prsia naďalej vystavujú na obdiv. tento najrafinovanejší úbor stredoveku neskôr prevezme v decentnejšej úprave rokoko.

Klepi nechápe a snaží si predstaviť, kto toto mohol vymyslieť. Krásnu zdobenú sukňu a na vršok už nemysleli? oukey prsia vtedy asi považovali za niečo ako šperk, no v dnešnej dobe sa ten “šperk” odhaľovať nepatrí resp. je to považované za nemravné a kto už chce mať problém so zákonom.

“Vyperte tu tógu poriadne, aby bola oslnivo biela!” nariaďuje otrokom muž, ktorý sa chystá v antickom Ríme urobiť politickú kariéru. Tóga sa z prostého odevu stáva oficiálnyúradným odevom, ale musí byť candida, teda oslnivo biela (od toho tiež pochádza označenie kandidát, teda ten, ktorý usiluje o určitú pozíciu). Od bielej vlnenej tógy sa môže zvlášť úspešný muž dopracovať k senátorskému modelu s purpurovými lemami. Cisár má celkom purpurový odev. v domoch rímskych patriciju slúžia otrokyne, ktoré majú špeciálne na starosti práve len pánovu tógu. Večer ju navliekajú na figurínu a vypínajú starostlivo všetky záhyby.

v tomto období by som chcela žiť, nie ako slúžka, ktorá musí drhnúť tógu do nemoty, kým si pán nepovie oukey belšia už asi nebude ale ako nositeľka tej bielej tógy. Vždy keď máme vianočnú párty tajne dúfam, že organizátor zvolí buď toto obdobie alebo hippies, no zatiaľ neúspešne

“Sláva panovníkovi,” volajú 24.mája 1283 aj pražský krajčírovia pri slávnom vjazde 12ročného kráľa Václava II. (1271-1305) do Prahy.  Ich remeslo v tej dobe prispieva k tomu, že sa svetský šat začína výrazne líšiť od rehoľného, domáci od spoločenského a šať slobodných žien od oblečenia tých vydaných. Muži a ženy si v podstate na seba obliekajú to isté. Základom je vždy podkasaný suknicovaný šať s dlhými rukávmi, u mužov je kratší. Dôležitým módnym doplnkom je opasok, ktorý zvýrazní útly pás. Ženy túžia byť nie len štíhle, ale tiež pekne prehnuté do S.

veru sláva panovníkovi … ďakujem tomuto obdobiu, že dnes to čo si vymyslím je možné ušiť 😉 čo by som robila bez krajčírov, moja mama je krajčírka a vždy mi ušije čo len chcem. Síce vždy chvíľu rozmýšľa, že čo som si to zase raz vymyslela ale nakoniec je z toho niečo krásne, moje a originálne.

“Leví, páví samec je vždy ozdobený viac ako jeho družka,” tvrdí francúzsky šviháci a obliekajú sa do tzv. burgundského kroja. “Mladí mužovia nosia tak krátke kabáty, že nepokrývajú pohlavie ani zadnicu,” rozčuľuje sa mohučský kronikár. Nohavice sa vtedy premenujú na pančucháče a neskôr, za vlády francúzskeho kráľa Ľudovíta XI. (1423-1483), prichádza ďalšie vylepšenie. V mieste pohlavia sa  k nim prišíva zvláštne vrecko v kontrastnej farbe. Niektorí výstrední mladíci idú dokonca tak ďaleko, že si nechávajú šiť model v tvare, ktorý predstiera akúsi erekciu.

zaujímavé veľmi zaujímavé, ale pančucháče na chlapovi s vreckom pred svojim prirodzením no comment

source

14. – 16. storočie
“Zadaný muž ani žena nesmú nosiť akékoľvek zvonky alebo strieborné cetky zavesené na reťaziach či na opaskoch,” vydáva v roku 1343 nariadenie norimberská mestská rada. Aj napriek tomu sa zvonková móda udrží až do 16. storočia. Zvončeky sa našívajú od hlavy k špičke nohy. Muži ich majú hneď niekoľko za opaskom, ženy zasa pri výstrihu, dostávajú sa dokonca aj na topánky. Zo začiatku zvoní iba šľachta, ale neskôr aj rúcha katolíckych kňazov. Zvončeky však nie je sú žiadnou novinkou. Zdobili sa nimi už Perský vládcovia v staroveku, aby podtrhli svoj majestát. A deti židovských kráľov mali dovolené v sobotu nosiť zvukové ozdoby.

milujem náušnice, ktoré hrkajú, nosím ich len občas lebo by som to asi nevydržala každý deň … ale toto si neviem predstaviť, ako by pri každom kroku zvonček zazvoní, ale veľmi zaujímavá tá zvuková móda. Dnes to poznáme ako rolničky.

source

16. storočie
Pobledlým stredovekým kráskam odzvonilo. Renesančná žena má mať plnú postavu a vyzerať zdravo. Šaty z luxusných brokátov, zamatu, atlasu a hodvábu na dámach splýva a dodáva im na dôstojnosti. Módny trend udáva Taliansko a tiež velí ženám, aby dali slobodu svojim vlasom. Vpletajú si do nich perly, krášlia ich venčekmi, zlatými sieťkami či priehľadnými závojmi. dámy si naviac upravujú vlasy a obočie tak, aby vyniklo vysoké čelo. Popukať smiechom by sa ladné krásky najskôr museli pri pohľadu na švajčiarske alebo nemecké lancknechty – zoldáky. Tí rozumejú módnemu trendu po svojom a nastrihávajú si odev v miestach, kde je príliš tesný. Tu potom nechávajú presvitať bielu koše1u. Medzi šľachtou sa táto extravagancia neujíma a nakoniec zostáva len ich tvorcom – vojakom.

krásne obdobie plné luxusných látok a nádherných účesov – konečne. dnešný trend bulímia, anorexia, vyzerať čo najchudšie lebo módny návrhári asi šetria musia šiť len tie najmenšie čísla a potom máme plno slečien ktoré trpia depresiami keď si idú skúšať sukňu veľkosti M a vidia že je tam pohodených pár sukieň aj XXXS to už vážne nechápem … veru papať a vyzerať zdravo
 

source

 2. polovica 16 storočia
Španielska inkvizácia škrípala nie len kacírov ale aj v móde. ženské telo sa musí celkom stratiť v tuhých a neforemných šatách, z čoho vidno len hlavu. Vidieť nesmie byť nič, dokonca aj ruky sa musia skrývať v rukaviciach. Dámy pod sukňami mučia svoje nohy v koturnách, špeciálnych topánkach vysokých až 50 centimetrov, aby “dorástli” do výšky muža. Jedinou výraznou ozdobou odevu je nepohodlný tuhý límec, ktorý drží hlavu ako na tanieri. Pánovia však vystavujú na obdiv nohy v pančucháčoch, ktoré vykúkajú z balónových “kraťasov”. A teší sa z praktického vynálezu stavu Angličana Williama Lee, ktorý sa už nemohol dívať na pletenie pančúch v ruke.

tak toto nie je nič pre mňa. Ja mám rada voľné pohodlné oblečenie. Nerozumiem, kto toto už mohol vymyslieť!!?? 50cm opätky? aha tak tu čerpá Lady GaGa inšpiráciu. Toto obdobie NIE ďakujem, nič sa mi nepáči ani pančucháče na chlapoch

source

17. storočie
Sire, tú malú chybičku ľahko odstránime,” navrhuje Ľudovítovi XIV.  šikovný “parochniar”.  Chudák Kráľ Slnko mal už v mladom veku plešinu, a tak sa mu parochňa hodila. Len počas roku 1665 udeľuje v Paríži licenciu 48 parochniarom. Mnohí muži to isté vítajú, pretože dlhé vlasy sú vtedy aj moderné, a nie každého nimi príroda obdarila. Parochňa sa stáva typickým symbolom aristokracie. Pánovia sa nakoniec zriekajú vlastných kučier a nechávajú sa strihať nakrátko. Spotreba parochní je potom veľká, pretože jedna samozrejme nestačí. Keď sa nedostáva moderných svetlých vlasov, parochniari siahajú k náhradným materiálom – k ovčej a kozej vlne alebo konskej hrive.

hmm parochne OK ale nosiť ich stále? a strihať sa kvôli tomu? a muži? tak to nie je OK ale Ľudovíta XIV mám veľmi rada a mám ho naštudované ako sa patrí. Spomínam si ako som sa o Paríž a históriu začala zaujímať na základnej škole keď sme preberali práve dejiny Francúzska a Ľ. XIV, vtedy to bolo riadne ťažké nájsť niečo čo vás tak veľmi zaujíma, nebol internet, časopisy predražené tak šup do knižnice, ale aj to bolo obmedzené keďže ako 12-13 ročné dieťa všetko ti nepožičajú. Takže Ľudovít áno Paríž áno ale parochne nie!

source

1.polovica 18. storočia
Rokokové dámy už nevedia, ako by upozornili na svoj osí pás, a tak sa navliekajú do krinolíny. Prvý krát sa tento módny výstrelok objavuje v roku 1718 v parížskej opere, rýchlo sa rozširuje a nosí sa takmer 70 rokov. Kostru sukne prvých rokokových krinolín tvorí päť radov obručov, ktoré sa smerom hore zmenšujú a sú vzájomne pospájane voskovým plátnom či hodvábnou látkou. Z lievikovitého tvaru, ktorý sa rýchlo okukal, sa menia v neobvyklú elipsu, potiahnutú látkou so vzormi tapiet a k tomu ozdobenou stuhami, krajkami a umelými kvetinami, vyjadrujúcimi túhu dám po prírode. Jemné hodvábne črievičky a značne nepohodlný tvar sukne im však veľa krát nedovolí ani ísť von z paláca. 

Rokoko som nikdy nechápala ani nechcem. Mali to zobrať ako Coco Chanel a jednoducho si obliecť niečo pohodlné, čo im umožňuje robiť čo chcú a kedy chcú, ale rozumiem etiketa doby je etiketa doby. A pre “krásu” sa trpí

source

2. polovica 18.storočia
Francúzsky filozof Jean-Jacques Rousseau netušil, že jeho spis Emil alebo O výchove môže za to, že v druhej polovici 18.storočia začínajú rodičia svojich potomkom obliekať inak, ako deti. Konečne vo svojich šatách môžu behať, hrať sa. do tej doby totiž tí najmenší nosili miniatúrne kópie oblekov dospelých vrátane šnurovačiek a krinolín. Bolo to krajne nepohodlné a naviac smiešne. Samozrejme detský odev sa nepresadzuje ľahko – rovnako ako Rousseauovo dielo, ktoré svojim voľnomyšlienkárstvom šokovalo.

OMG neviem si predstaviť čo tie deti robili? sedeli a pili čajík so svojou mamou? no konečne voľnosť

source

19.storočie
Pri Veľkej francúzskej revolúcii nepadli len hlavy, ale aj textil. V období direktória vo Francúzsku sa celé dámske šaty vojdu do vrecka. Materiál je totiž stále jemnejší a priesvitnejší, šaty čím ďalej tým viac dekoltované, takže si v zime ženy pod ne musia obliekať telové trikoty. Kráľovná parížskej módy, istá pani Tallienová, sa dokonca objavuje na plese v parížskej Opere v tunike bez rukávov z bieleho atlasu a bez akéhokoľvek spodného prádla. Na rukách má len prstene a na nohách antické sandále. “Nie je možné odhaľovať sa pompéznejším spôsobom,”  hodnotí jej úbor diplomat Charles Maurice de Talleyrand.

KLEPI
áno áno blížime sa k môjmu najobľúbenejšiemu obdobiu. Voľnosť, tuniky, sandálky, jemné, priedušné materiály VEĽKÝ LIKE tomuto obdobiu

source

20.roky 20 storočia
Móda velí: preč s korzetmi a namiesto nich sa obliesť do kombiné, v ktorom vyzeráte chudšie, sukne odstrihnúť, dokonca aj u večerných šatách, a pás posunúť na boky. v roku 1923 víťazí chlapčenská silueta. Po vojenských hrôzach sa svet chce baviť a tancovať. Na parkete sú však partneri tak blízko u seba, že nie je možné obdivovať dámsky dekolt a ozdoby na prednej strane šiat. Nápadití návrhári si s tým poradia. sústrediť sa na chrbát a prvý krát v dejinách je zadný diel šiat dekoltovaný a zdobený viac ako predný. U večerných šiat niekedy dosahuje výstrih až po pás.

Toto obdobie je moje najobľúbenejšie, milujem na ňom úplne všetko, od chutných ozdôb vo vlasoch, cez šaty až po tanec. Stálo to za to počkať si veľa rokov aby sa móda dostala až sem 🙂 Veľa ľudí z môjho okolia hovorí, že som v tomto období musela žiť. Je mi naozaj veľmi blízke.

source

source

Source: magazine HISTORY revue 7/2011

  Klepi