Slovenský deň kroja v Banskej Bystrici bola opäť nádherná prehliadka tradičného odevu Slovenska a folklórnych skupín, zoskupení a súborov. Kiežby sme sa každý deň k sebe správali všetci tak ako v tento deň. Usmievali sa na seba, boli k sebe milí, oslovovali sa a pochválili keď sa niekomu niečo páči.
Na jednej strane nie som stotožnená s tým, že už samotná organizátorka nie je ustrojená tak ako by mala byť. Nemá čepiec, kroj ktorý prezentuje je dievčenský, sukňa prikrátka a obuv tiež nie je vhodná k statusu nositeľky. Na druhej strane tento deň milujem. Kto doma nájde kroj oblečie si ho a s hrdosťou nosí celý deň. Prezentuje krásu tradičného odevu, obec z ktorej tradičný odev pochádza a užíva si deň plný folklóru. Vždy sa musím veľmi odosobniť a vyjsť na námestie s jasným cieľom, že si chcem tento deň užiť, načerpať inšpiráciu a stretnúť a rozprávať sa s ľuďmi, ktorým je téma folklór a tradície blízka.
Môj tradičný odev nie je dokonalý. Chýba mi oplecko resp. mám ho ušité v roku 2019 na paname. Na plátne sa stále odhodlávam vyšiť si rovnako ako zásteru. Tú som však vyšívala dva roky. Oplecko si ale vyšijem určite. Len začať. Samozrejme vždy každého nadšenca, ktorý si chce moje oplecko odfotiť upozorním, že to je skôr inšpirácia a pôvodné vyzerá trošku inak. Každý mi s porozumením odpovie, že je pekné, že ich na to upozorním.
Nezapamätala som si všetky obce všetkých krojov. Fotila som detaily ktoré ma zaujali. Čepce, zástery a výšivky. Verím, že to poteší každú folklórnu dušu. Ak niektorý spoznáte, pokojne mi to dopíšte do komentára rada sa priučím.
Bacúšsky čepiec má cez sto rokov. Oplecko je už vyšívané na paname.
