Veľmi rada trávim čas sama so sebou. Len ja, moje myšlienky a môj svet. Nemusí to byť na samote ani osamote. Sadnúť si do kaviarne na námestí a pozorovať ľudí. Vypnúť si mobil, vypnúť si myšlienky a pozorovať. Poriadna dávka inšpirácie. Pre množstvo známych v mojom okolí je to nepochopiteľné a nepredstaviteľné. Sama na káve (a to už nehovorím o cestovaní za oceán ehm). Skúsil / a si to však niekedy? Alebo prejsť sa v daždi po prázdnom parku a počúvať kvapky padajúce na rôzne povrchy. Drevenú lavičku, chodník, plastové kryty na lampe. Vyskúšaj to. Byť chvíľu sám/sama so sebou. Započúvaj sa do tej krásy okolo seba. Kto by to povedal, že som introvert, však?
Úplne ticho neexistuje, iba ak existuje
„Ako môžeš sedieť v takom tichu?“ je otázka ktorú dostávam často, „veď si niečo pusti iba ako kulisu“. Je vôbec možné sedieť v úplnom tichu? Podľa mňa nie je a myslím si, že vždy sedím v peknom ruchu. Pre moje uši je hudba aj štebot vtákov za úsvitu. Viete aké sú hlučné? Šum listov v košatých stromoch pred domom. Padanie kvapiek dažďa na priesvitný dáždnik, cez ktorý môžem pozorovať svet nad sebou aj počas najväčšej búrky. Upokojujúce, inšpirujúce a nerušivé zároveň. Samozrejme veľmi rada trávim čas aj v spoločnosti ľudí. Život je o balanse a človek nedokáže byť dlho sám. V spoločnosti a pritom v úplnej tichosti. Nie nemyslím tým, že sme všetci na mobiloch a s neprítomným pohľadom bezcielne skrolujeme po dotykovom displeji smartfonu. Jednoducho sme spolu, ale nemáme potrebu rozprávať. Vypĺňať spoločné chvíle prázdnymi slovami. Niektorí ľudia to volajú „tu a teraz“, niekto iný zase „trápne ticho“.
Ako vznikajú najkrajšie fotky
Sedieť na záhrade alebo aj v centre mesta s voňavou kávou v šálke pred sebou. Počúvať zvuky prírody, ruch mesta, sledovať ľudí v ich prirodzenom prostredí. Ako sa správajú, ich gestá a mimiku, keď si myslia, že sa na nich nikto nepozerá. Keby nebolo GDPR tak si ich aj fotím. Takto vznikajú, pre mňa osobne, najkrajšie fotky. Keď ľudia o fotografovi nevedia. Vtedy je úsmev o čosi väčší, slzy dojatia intenzívnejšie a všetky prejavy prirodzenejšie. Aj preto veľmi rada chodím do galérie a pomáham s fotením akcií. Ja to volám „umenie vnímať umenie“. Verte mi, každý jeden človek ho vníma úplne inak. Je to pre mňa neskutočne fascinujúce a neopakujúci sa okamžik.
Poď urobíme si selfie
Skúste na niekoho namieriť mobil a povedať „urobme si selfíčko“. Čo urobí ako prvé? Upraví si vlasy, make-up, otočí tvár na stranu, z ktorej si myslí, že má lepší profil a vykúzli úsmev, ktorý je nacvičený tak, aby na fotke vyzeral dobre. Potom sa na fotku pozrie a povie „panebože to ako vyzerám, to je hrozná fotka, vymaž to“. Určite to poznáš aj ty. Keď niekto fotí mňa, výsledok vidím až keď mi fotky posiela. Vždy hovorím „ty si fotograf a chcem vidieť tvoj pohľad, verím ti, že to bude dobré“. Často fotky vidím až keď ich pridávam na instagram. Niekedy som bola veľmi kritická, náročná alebo jednoducho na povrch sa hrabal môj perfekcionizmus. Chcela som aby bolo všetko tak ako to chcem ja a tak často vznikalo aj množstvo hádok.
Krása v nás a okolo nás
Časom som si uvedomila, alebo lepšie napísané, dospela som do bodu, že predsa sme každý iný. Každý máme na vec svoj názor, svoj pohľad a ja ho môžem len rešpektovať a prípadne sa k nemu konštruktívne vyjadriť. Ak by mali desiati ľudia opísať alebo nakresliť to čo práve vidia a stáli by na rovnakom mieste, dostali by sme desať rôznych obrazov a desať rôznych popisov. V tom je tá krása.
šaty a kabát: vlastná tvorba (klik pre viac info); lodička: f&f; kabelka: (asi) shein
Krása v nás a okolo nás. Tak sa volá jedna z mojich obľúbených kníh. Vždy keď ju čítam, snažím sa ju čítať veľmi pomaly. Je napísaná tak krásne a tak pravdivo. Vždy sa pri nej usmievam a hovorím si, že mi hovorí z duše. Všetko čo som kedy nevedela vyjadriť slovami, vyjadrili za mňa autori knihy. Použili krásne slová a opísali pre mňa neopísateľné. Knihu som si kúpila na výlete v Kremnici v malom antikvariáte. Bol poriadne nenápadný a reklama, ktorá pred ním viala vo vetre, ho skôr zakrývala ako na neho upozorňovala. Som veľmi rada, že som túto knihu objavila. Tak sa na chvíľu zastav aj ty a vnímaj tú krásu v sebe a okolo seba. Buď tu a teraz, urob niečo pre seba. Nesnaž sa spĺňať štandardy a očakávania iných. Najdôležitejší/a som JA niekto iný … nech to vyznie akokoľvek sebecky.
Majte krásny deň a napíšte mi či poznáte knihu o ktorej píšem. Btw. takto vníma krásu prírody a človeka v nej fotografka Janka Šípková, ktorej ďakujem za krásne zachytenie jarnej prírody a môjho outfitu v nej.
