5. ročník stretnutia milovníkov a zberateľov krojov // Východná

Východná. Tak ďaleko od Banskej Bystrice. Dostať sa tam resp. z Východnej domov autobusom alebo vlakom je nad ľudské sily a dostať sa zo železničnej na amfiteáter pešo je naozaj náročné. Čo by som ale neurobila pre to, aby som videla ľudový odev. Vo východnej sa mal tento rok konať 66.ročník folklórneho festivalu. Ten, ako všetky festivaly tento rok, zrušili alebo presunuli o rok a priestory zostali nevyužité. Tieto priestory poskytli organizátorom iného stretnutia, ktoré počtom spĺňalo prísne podmienky na organizovanie stretnutí a podujatí. 5.ročník stretnutia milovníkov a zberateľov krojov sa konalo práve na amfiteátri vo Východnej. Hneď ako som sa to dozvedela, tak som začala zisťovať ako sa tam môžem dostať a opäť som začala uvažovať, že je načase začať šoférovať. Nakoniec mi napadlo skontaktovať dievčatá z kurzov z úľuve. Jedna hneď súhlasila, dohodli sme sa, ale žiaľ na túre prechladla a odvoz sa zrušil. Tak som našla oznam v skupine, že druhá známa z kurzu, ide takisto a má prázdne auto. S malou dušičkou som jej písala večer, ani nie 12 hodín predtým ako sa malo konať stretnutie. Ráno som si prečítala, že ma zoberie. Veľmi som sa potešila, zbalila ruksak, asi 3x prezliekla a vyrazila. Podľa predpovedi počasia malo pršať, práve v čase konania, takže som si nebola istá či to moje plátené novesty zvládnu a či si nemám dať rifle. Potom si ale hovorím "rifle na krojované stretnutie?". Tak som siahla po mojich dlhých letných šatách, do ruksaku zbalila legíny a mikinu a vyrazila. Legíny by nebolo pod šatami vidno a zároveň mi bude teplo. Dobre som urobila, že som si obliekla letné šaty, pretože sme odchádzali spálené :D také teplo bolo. Čo všetko sme na stretnutí zažili a videli si môžete prečítať a pozrieť na fotkách. Inšpirujte sa.




Vo Východnej som bola po prvýkrát. Všetko bolo pre mňa nové. Elenka, ktorá ma ochotne zviezla z BB, lebo mala rovnakú cestu, mi porozprávala, čo kde sa nachádza, keď je tu festival Východná. Elenka chodí na festival pod záštitom úľuvu, v ktorom učí vyšívanie krivou ihlou a šitie krojov.  Absolvovali sme spolu kurzy horehronskej výšivky 1 a 2ku sme kvôli covidu nedokončili. Porozprávala mi v ktorej drevenici sa čo koná, ukázala mi amfiteáter, veľký aj malý, a ja som chodila s otvorenými ústami. Kedže som tu ešte nebola, tak neviem ako to tu vyzerá, keď je to plné ľudí, ale o rok si to, verím, budem môcť pozrieť a porovnať. Po prehliadke priestoru bez ľudí, zistenia kde si môžeme nabrať vodu a kde je wc, sme sa porozhliadli aj po účastníkoch stretnutia. Prešli sme na kopec a tam sme našli stánok s občerstvením a prvých milovníkov a zberateľov v krojoch, ktorí sa ukrývali pred slnkom v tieni. Ešte chcem napísať, že stretnutie sa konalo za stanovených bezpečnostných opatrení t.j. vedľa seba sedeli iba rodiny, alebo osoby, ktoré sú na seba zvyknuté, boli sme v exteriéri, bolo nás do 100 ľudí, pri vstupe nechýbala dezinfekcia atď.
Ako prvú sme identifikovali v ždiarskom kroji Zuzanu Tajek Piešovú, ktorá je administrátorka skupiny na FB, ktorá združuje práve milovníkov a zberateľov krojov. V skupine je takmer 7000 ľudí, čo je na adminovanie teda poriadne veľa. V skupine si vymieňame fotky svojich trofejí :) ale aj si radíme ako vyčistiť zafarbenú zásteru alebo do akého regiónu zaradiť výšivku, ktorú nám doniesli susedia po starej mame, ktorú našli kdesi v inej obci na povale. Je to veľký zdroj informácií. Zuzana okrem adminovania tejto skupiny, píše aj blog alebo stránku, kde sa snaží naučiť, že nie každý ľudový motív s nápisom Slovakia je slovenský. Väčšinou ide o nakúpené ornamenty z fotobanky, ktoré už v názve nesú poľské názvy. Veľa ľudí si ich potom kúpi na pumpe alebo v darčekových obchodoch ako suvenír zo Slovenska a pritom je to poľský ľudový motív s nápisom Slovakia. Priznám sa, že pokiaľ som sa o túto oblasť nezaujímala, ani by mi nenapadlo, že si niekto dovolí spojiť ornamenty z iného štátu s názvom ďalšieho štátu a bola by som v tom, že ide o krásnu reprezentáciu Slovenska. Zuzana najčastejšie prezentuje obec Čičmany, z ktorej sa mi zdá, že pochádza, ale ruku do ohňa za to nedám :DD. Jej srdce bije pre folklór a snaží sa posúvať krojové súčiastky "späť domov" do regiónu a hlavne obce odkiaľ pochádza. Je to veľmi ušlachtilé a mne sa to veľmi páči, že sa tomu nevenuje len tak povrchne a naozaj jej záleží, aby sa kroje zachovali a hlavne vo svojom prirodzenom prostredí.  

Ako druhého sme spoznali Stana Talapku s manželkou Renátou. "Ty budeš Ivka, fotografka" :D zasmiala som sa, že "áno to som ja". Do skupiny prispievam fotkami z výstav, múzeí a rôznych folklórnych stretnutí, ktoré v rámci Slovenska navštívim. Vždy k tomu pridám aj komentár, ktorý som si zapamätala alebo našla na letákoch. Ľudia v skupine to oceňujú a mňa teší, že im môžem svoje zážitky aj takto sprostredkovať. Stano je takisto zberateľ krojov. Pochádza z Martina a na stretnutie prišiel v kroji z oblasti Tekov (úplne presne si neviem). Stano má naozaj veľkú zbierku krojov, kompletných krojov, starých, pôvodných krojov, ktoré sú veľká vzácnosť. Vždy ich nádherne nafotí a podelí sa s nami v skupine o ďalšiu trofej, ktorú získal. Ale aby ste si nemysleli, že tie kroje k nemu len tak pricupkajú. Venuje tomu dosť času, hľadá, pátra, chodí osobne, a tým, že ľudia vedia, že je zberateľ a s krojmi nebude ďalej obchodovať, tak mu takéto poklady zverujú. Je to úžasné. Ku krojom pozná celú históriu, pozná, kedy sa nosil, kto ho nosil, na aké príležitosti, pozná aj názvy jednotlivých častí ... no niečo úžasné. Raz by som jeho zbierku veľmi rada videla. Mala som možnosť sa s ním rozprávať aj zoznámiť a som za to veľmi vďačná, že som spoznala tak skvelých ľudí ako Zuzanu, Stana a Renátku, pár krát sme si písali cez FB ale osobne je osobne :).
Ďalej sme mali si pozreli výstavu krojovaných bábik pani Kráľovej. Išlo o dosť veľkú zbierku bábik v krojoch, ktoré ušila a vyšila. Niektoré sú ušité aj z pozostatkov modrotlače a podobne. Je to naozaj náááádhera pre oči. Okrem bábik boli na výstave aj jednotlivé súčiastky krojov z rôznych období doplnené dobovými fotkami. Ak si dobre spomínam, tak niektoré bábiky boli ešte po mamine pani Kráľovej. Vystavovateľka mi veľmi ochotne odpovedala na všetky moje zvedavé otázky. Samozrejme som sa spýtala aj na moju najobľúbenejšiu otázku, na ktorú odpoveď má málokto, pretože to nikto nedokumentoval. Kedy a čo nosila na hlave stará dievka. Povedala mi, že to nie je úplne jasné, pretože to bola veľká hanba a plynule sme prešli k prespankám :). Ja to raz zdokumentujem. Zatiaľ som takmer každého touto otázkou zaskočila. K výstave je aj video aha TU. No či ma nájdete :DDD

Pozrite si video zo stretnutia TU , tam sa dozviete všetko nejdem prepisovať :) Pokochajte sa fotkami. Na stretnutí sa prezentovali kroje z obcí horného Liptova – Štrba, Liptovská Teplička, Važec a Šuňava. Videli sme svadobné, pracovné či sviatočné kroje dospelých i detí, počuli sme rozprávanie a piesne ľudí z týchto dedín. Folklórna skupina CÍFER nám predstavila svadobné kroje, ktoré nosil starejší, predný družba a družica, svadobní rodičia a samozrejme, nevesta so ženíchom. Záver stretnutia patril Folklórnej skupine Pantlička z Košickej Belej a ich krásnym krojom, tancom a piesňam. Bol to úžasný zážitok, ktorý by som dopriala každému milovníkovi krojov. Ďakujem organizátorom aj všetkým ktorý sa na tomto dni podieľali. Bolo to super a istotne sa zúčastním aj ďalších ročníkov.
foto: Ivana Klepáčová


 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

ďakujem za každý jeden názor / Thank you :)