Väčšina zámkov a hradov sa navštevujú prevažne v lete, pretože sa môžete príjemne schladiť v interiéri zámku/hradu a naviac si vychutnať prechádzky v rozsiahlych záhradách, ktoré sú plné kvetov a fontán. V zime to nezažijete. V zime je v interiéri o niečo chladnejšie ako v exteriéri, otváracie hodinu sú maximálne do štvrtej popoludní a musí sa nazbierať určitý počet návštevníkov, aby sa vôbec nejaká prehliadka hradu/zámku uskutočnila. Tento zámok je iný. Zámok Moritzburg navštevuje väčšina ľudí práve v zime resp. počas adventu. Nemôžete sa spoľahnúť na to, že tam nikto nebude a vy si urobíte krásne fotky bez turistov. Prečo? Ako ste si už prečítali v nadpise, natáčala sa tu rozprávka Tři oříšky pro Popelku, ktorá uzrela svetlo sveta v roku 1973 a od kedy si pamätám, ju pozerám v televízii na Štedrý deň. Zámok je veľmi obľúbenou destináciou pre Čechov, ktorí majú po krk preplnené ulíc v hlavnom meste počas adventu, a Nemci im to aj uľahčili. Ako? Čítajte ďalej a dozviete sa aj veľa zaujímavosti o tom, či sa rozprávka skutočne natáčala v zámku, zaujímavosti z natáčania a aj históriu tohto nádherného loveckého zámku prezývaného aj  Perla saského baroka. 





// zaujímavosti o rozprávke a natáčaní

Rozprávka sa natáčala na rôznych miestach a v rôznych štátoch. Jedno z takýchto miest bol nemecký  Moritzburg. Vyvediem vás z omylu. Aj keď je zámok premenený na rozprávku, doslova, natáčalo sa iba v exteriéri. Dokonca aj plesová scéna sa tu nenatáčala, natáčala sa v kulisách filmových štúdií.  Medzi ďalšie zaujímavosti o rozprávky patria:
  • Princ a Popoluška sa počas celého filmu ani raz nepobozkajú.
  • Juráška hrali dva rôzne kone, filmový kôň Jurášek sa volal Ibrahim a za neho zaskakoval kôň Kalif. Nechceli počúvať a preto ich museli škrabkať po bruchu, aby napríklad prikývol Popoluške. 
  • Film bol pôvodne napísaný na letné scény, scenár sa však zmenil a kostýmy sa už nestihli prešiť. Popoluška mala tak v záverečnej scéne pri teplote mínus 21 stupňov ľahučké šaty. Kostýmy vytvoril výtvarník Theodor Pištěk
  • Pre nedostatok snehu bol použitý umelý sneh, ktorý vyrábali rybacie konzervárne, ktoré sneh vytvárali z rozdrvených rybacích kostí, práve toto ej dôvod, prečo okolie zámku zapáchalo ešte pol roka po skončení natáčania filmu. Strechy domov sa zase zastriekali vápnom.
  • Princov hlas bol v českom jazyku predabovaný, pretože jeho predstaviteľ mal silný brnenský akcent, ktorý sa nepáčil filmárom.
  • Režisér počas nakrúcania pichal sovu Rozárku steblom trávy, aby žmurkala.
  • Počas natáčania nebolo zabité ani zranené žiadne zviera
  • V Nórsku je rozprávka veľmi obľúbená a uvádzajú ju vždy v pôvodnom znení s titulkami. Rozprávka sa dokonca vraj každoročne vysiela aj v Španielsku a Spojených Arabských Emirátoch
  • Dana Hlaváčová prijala úlohu Dory aj napriek tomu, že v scenári bolo doslova napísané, že je škaredá. Počas natáčania bola tehotná, a v titulkoch je nesprávne uvedená ako Daniela
  • Kočiar, v ktorom sa viezli kráľ a kráľovná, bol historický. V roku 1905 sa v ňom viezol princ Wilhelm z Pruska na svadbu s Cecíliou von Mecklenburg-Schwerin.
  • Scénu, kde beží princ za Popoluškou zo zámku, musel herec kvôli vetru absolvovať asi 50-krát.
  • Podľa pôvodného scenára mala byť Vorlíčkova Popoluška natáčaná iba v českej produkcii. Pre nedostatok financií však do projektu vstúpila aj nemecká strana, ktorej podmienkou bolo natáčanie aj v nemeckom prostredí a za účastí nemeckých hercov. 
Vo vstupnej hale stojí kočiar, v ktorom kráľovský pár absolvoval jazdy po okolí. Žiaľ, väčšina rekvizít zhorela počas požiaru v stajniach, kde boli mnohé exponáty uložené. Tiež sú tu vystavené kostýmy macochy a ostatných hercov. Romantickosť tohto miesta zvýrazňuje aj okolie s umelo vytvorenými rybníkmi, v ktorých sa tento barokový klenot pôvabne zrkadlí. Z vtáčej perspektívy to dokonca vyzerá, akoby bola stavba postavená priamo na vode. Na tomto odkaze nájdete zaujímavé porovnanie scén z filmu a realita.

// história a architektúra zámku

Moritzburg, je označovaný aj za perlu saského baroka. Pôvodnú stavbu dal postaviť vojvoda Moritz Saský v renesančnom štýle v rokoch 1661 až 1672. Tento šľachtic, podľa ktorého sa zámok pomenoval, si z neho spravil lovecké sídlo, kde nechal vystavovať svoje trofeje.  Okolie Moritzburgu bolo známe svojimi bažinami, ktoré boli neskôr za vlády Fridricha Augusta Silného premenené na krásny park a rybníky. V tomto období bol zámok prestavaný do barokového štýlu, čiže do podoby, ktorá mu vydržala až dodnes. 
To čo v zime na zámku neuvidíte, resp. ja som si to nevšimla, lebo moju pozornosť bola venovaná rozprávke a interiéru, ktorý bol celý zahalený, je porcelán, nábytok a maľby, ktoré sú dodnes nemými svedkami dvornej kultúry bývania a stolovania v 18. storočí. Mimoriadne je cenná aj zbierka loveckých trofejí, ktorá má svoj celoeurópsky význam. Za pozornosť však stojí predovšetkým komnata Augusta Silného, ktorá bola dokonca vyznamenaná Európskou cenou za zachovanie kultúrneho dedičstva. Lôžko vojvodu je jedinečné umelecké dielo, ktoré je vyrobené z viac ako milióna farebných vtáčích pier. zdroj

// ako prebiehal náš výlet

Na zámok Moritzburg sme sa rozhodli ísť po dni strávenom na vianočných trhoch v Prahe. Vymyslel to môj “mladší” brat (hahaha to som ešte nikdy nepoužila, moje dvojča), pretože sme si nevedeli predstaviť, čo budeme robiť celý deň v Prahe pri takom množstve turistov. Naozaj sa tam nedalo ani pohnúť. Trhy boli aj tak krajšie večer a večer tam bolo aj najviac ľudí. Vybrali sme sa teda do Moritzburgu a aj do Drážďan. Netušila som, že je to tak blízko a musím povedať, že som sa ako milovníčka hradov a zámkov, tomuto výletu veľmi potešila. Vyrazili sme skoro ráno, išli sme autom cca 1,5 – 2  hodiny a mám pocit, že sme zažili všetky tváre počasia. Cesta bola ale veľmi kľudná a nebolo ani veľa áut. Skôr všetky smerovali opačným smerom. Do Moritzburgu sme prišli okolo obeda. Parkoviská boli preplnené a takisto aj okolité uličky a vlastne všetky miesta. Pár minút sme sa krútili, až sme našli jedno miesto, kde sa naše auto zmestilo. Pánko s veľkým autom zaparkoval cez dve miesta, našťastie mu jeden pán po nemecky vysvetlil, že by to mohol preparkovať a aj tak urobil a nám uvoľnil miesto. Parkovanie nebolo veľmi drahé, funguje to asi ako všade. Hádžete mince a automat vám ukáže do koľkej môžete parkovať. Zaparkovať sa dá hneď pri zámku, resp. pred rybníkom. Predpoveď počasia bola 90% dážď, ale náš privítalo slnko a krásna modrá obloha. Pršalo iba občas a vždy keď sme boli niekde v interiéri. 
Potom sme prišli k zámku a postavili sa do radu na lístky. Dajú sa kúpiť aj online, ale my sme na to nemali akosi čas, lebo sme sa rozhodli narýchlo. Keď sme videli tie dlhé rady, tak sme to skúšali, tak ako vo Versailles sa nám podarilo kúpiť lístky a išli sme hneď do zámku, tu sa nám to nepodarilo, pretože sme nemali signál.  Po takej pol hodine skúšania sa mi podarilo dať do košíka 4 lístky, ale ďalej ma to už opäť nepustilo. Vykašlala som sa na to, lebo sa dal kúpiť lístok už iba o hodinu, keďže prvú sme nestihli, a pred nami bolo už iba pár ľudí. V rade sme si ale postáli asi 45 minút, zatvorili nám jednu pokladňu, kvôli obednej pauze, takže to išlo dosť pomaly. Čakanie nám spríjemňovala promotérka, ktorá čosi hovorila v nemčine, ja som sa iba usmievala a rozumela iba to, že je to ešte na 20 minút a rozdala nám ozdobné vrecúško s 3 orieškami. Odporúčam vám zobrať si aj 2 ks, ak vám dá, pretože v darčekovej predajni stoja tie isté orechy od 3 eur vyššie. Mne sa podarilo zobrať 2 balíčky, t.j. čakali sme tam dosť dlho :DDD. Ďalej sa môžete poprechádzať po okolí zámku, kde sú vianočné trhy, stánky, teplé nápoje, jedlo a pred zámkom pri pokladni aj rôzne vystúpenia detí a živá hudba. Celkovo tam bola super atmosféra a to čakanie sme si ani nejako neuvedomovali. Potom tam bol ešte jeden rad, ale ten bol asi pre skupiny. Vyslala som tam stáť brata, ale potom sme pochopili, že kým sa dostaneme ku vstupenkám, tak ten rad vystojí aj 10x. 


Konečne sme sa dostali na rad a hneď od začiatku ste vlastne v rozprávke. Koče, figuríny hercov, kostýmy, meistnosť kde si kostými môžete vyskúšať a pofotiť sa, tam sme strávili najviac času, na stenách sú rôzne plagáty z rôznych štátov, kresby, dobové plagáty, v zámku sa rozlieha hudba z rozprávky, ktorú asi zamestnanci už neznášajú, je to všetko iba o rozprávke, nečakajte honosné izby, dobové zariadenie. Všetko je zahalené látkami a kulisami. Je to viac menej pre deti, je im to aj prispôsobené,ale prebaví sa tu aj dospelý človek. Môžete si pozrieť rôzne dokumentárne filmy o zámku a rozprávke, prečítať zaujímavosti z natáčania a pokochať sa kostýmami. Prehliadku zvládnete asi do 40 minút, samozrejme to záleží od toho koľko kostýmov si vyskúšate. 
Na konci sa ocitnete v kuchyni, ktorá je ako vystrihnutá z rozprávky. Rozvoniava tam pečivo, ktoré tam aj naozaj pečú a poviem vám, že sa jedlu nedá odolať. Ďalej pokračujete k suvenírom a je to interiér máte za sebou.  Potom môžete prejsť do záhrad, my sme tam nešli, lebo sú rozsiahle a v zime ani nie veľmi zaujímavé a nezabudnite na schodisko, kde stratila Popoluška črievičku. Je tam jej železná maketa. Každý, áno aj ja, si tam skúša črievičku, aj muži aj ženy aj deti. Mne veru nesadla, ale tak snáď nabudúce už áno. Ide si dať trošku zrezať z nohy. 
schodisko s črievičkou

Potom ešte nahliadnite cez okno, ktoré je na druhej strane zámku na spodku označené “bál” alebo niečo v tom zmysle. Je to biele okno, v ktorom je presne taký kruh ako v rozprávke, kde Popoluška nahliada cez okno do zámku. My sme sa na tom poriadne zabávali čo sme tam videli, ale to vám už neprezradím. Potom sme sa pobrali do Drážďan, o ktorých som vám písala TU. Ak máte ešte čas, tak 2,5 km od zámku Moritzbur je Rokokový Fasanenschlösschen – bažantí zámoček – o tom som zistila až teraz, inak by som tam samozrejme išla. Veľmi by ma zaujímalo, či je to celoročná expozícia, alebo zámok zahalia do rozprávky iba v zime. Na čase to zistiť v lete 🙂 určite je tam krásne, keď je zámok obkolesený rybníkom. 

// informácie, ktoré oceníte a čo nevynechať
  • WC je priamo na zámku, na konci
  • ako občerstvenie tu pečú pečivo a na jedenie je výber iba z párok, zemiakový šalát a na pitie káva, čaj a nejaké nemecké limošky 😀
  • ruksak si môžete niesť na chrbte nie je povinnosť ho zložiť do úschovni
  • odporúčam sa teplo obliecť, je tu fakt zima a hlavne tam kde si skúšate kostými, uff sme mrzli
  • fotenie je bezplatné
  • text je v nemčine, češtine a angličtine
  • na schodisku si nezabudnite vyskúšať črievičku
  • kostými, ktoré si môžete vyskúšať sú v dvoch veľkostiach – detskej a dospeláckej a všetky sú prispôsobené tak, aby sa dali obliecť na oblečenie – zaväzujú sa vzadu
  • ak máte možnosť a viete presný čas príchodu, tak si môžete zakúpiť lístok aj online na presný čas
  • parkovanie je priamo pri zámku, môžete vyskúšať aj priľahlé ulice
  • zámok má aj bezbariérový prístup, výťah, doprovod môže robiť 1 osoba

// výstavy, vstupné a ako sa k zámku dostať
Nakoniec som zistila, že výstava o Popoluške je nasledovne:

Zimní výstava “Tři oříšky pro Popelku”
Kdy: 16.11.2019 až 01.03.2020 // od 10:00 – 17:00


Iná výstava “Barokní výstava” (S Moritzburským pokladem a Péřovou komnatou)
Kdy: 21.03.2020 až 1.11.2020 // od 10:00 – 18:00


  • TU nájdete presné info o tom, ako sa k zámku dostať rôznymi dopr.prostriedkami
  • Vstupné pre dospelú osobu je 8 €, viac info nájdete TU

Verím, že si zámok pozriem ešte raz a práve v lete a uvidí aj krásne sály a veľké zbierky. Rozhodne zavítam aj do 2,5 km vzdialeného zámočku.


 


******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

You May Also Like

Leave a Reply