Bzovík je 81. hrad/zámok/kláštor, ktorý som navštívila. Kamarátka a skvelá fotografka Lussy mi už dávnejšie spomínala tento “hrad”, ktorý vlastne nie je hrad ani pevnosť, čoskoro vysvetlím prečo používam úvodzovky, a tak sme sa dohodli, že najbližšie fotenie prebehne tak, že si urobím výlet za Lussy do Krupiny nie ona za mnou do BB. Vyšlo nám to krásne na jeseň, stromy mali oranžovú a žltú farbu, a tak sme nafotili niekoľko príspevkov v meste a posledný sme si nechali na Bzovík. Bola som nadšená už keď som ho videla z diaľky. Trošku mi pripomína vodný hrad v Hronseku, o ktorom ako hľadám v archíve som vám nepísala. V článku sa dočítate o histórii hradu a môžete si pozrieť aj veľa fotiek. Áno mám tam dva outfity, lebo prvý sme použili v článku TU a druhý som mala na cestovanie 🙂

Bzovík je pôvodne benediktínsky (neskôr premonštrántsky) kláštor prestavaný na pevnosť (hrad), neďaleko obce Bzovík v okrese Krupina. Objekt bzovíckeho kláštora je dôkazom toho, že niekedy určiť jednoznačne druh stavebnej pamiatky nie je jednoduché. Kláštory bývali v histórii často terčom útokov nepriateľov a to vyvolalo potrebu ich fortifikačnej prestavby na opevnené objekty alebo pevnosti. V oblasti, ktorá sa dostala v 16. storočí do sféry ohrozenia tureckým nebezpečenstvom, sa urýchleným tempom opevňovali mestá a neskôr aj oba najstaršie kláštory v Hronskom Beňadiku a v Bzovíku. (zdroj)
Opevnenie sa zachovalo a kláštor v strede je zachovalý iba čiastočne. Nechýbala tam ani tabuľa resp. info o kostole a miesto na oddych, lavičky a stoly.  Prístupné boli všetky časti a myslím, že na vlastné riziko. Dalo sa ísť do veží. Niekde bolo schodisko hmm ako to napísať, schodné, a niekde bolo napríklad aj takéto, z ktorého mi bolo nevoľno už iba pri pohľade. Vyšla som iba po prvú zákrutu a mala som dosť. Keby tam bolo zábradlie tak sa vyštverám až hore. Nemám strach z výšky, ale toto bolo mega nestabilné a schody sa kývali pri každom kroku. Uff. Lussy vyšla bez problémov až hore a snažila sa ma podporovať aby som to dala aj ja, však kedy tam už najbližšie pôjdem. 

Výlet na pevnosť/hrad/kláštor si môžete naplánovať maximálne na hodinu. Samozrejme ak chcete fotiť tak aj na dlhšie. Ľudí sme stretli málo a nijako sme si vzájomne neprekážali. Teraz si spomínam, že sa asi nedalo ísť na opevnenie, alebo sme len nenašli vstup. Lussy si však spomína, že boli aj na hradbách. Hrad sa žiaľ už nedá obísť z vonkajšej strany. Lussy mi to chcela ukázať, ale našli sme tam už iba plot, ktorý nás nepustil ďalej. Btw. vonku je latrína 🙂 len hľadajte, ale je tam mega neporiadok a zápach, ale bol tam napríkald toaletný papier. Veľa dobových a súčasných fotiek nájdete napríklad na tejto stránke.
K opevneniu sa dostanete aj autom, autobusovú zastávku som si všimla nižšie pri kostole, alebo v okolí kostola v obci Bzovík.  Autom sa dostanete do tesnej blízkosti, parkovisko tam je také mini resp. ani nie je, autá stoja popri ceste, ale nebolo ich tam veľa.  O hrade existuje aj povesť ” Na múroch pevnosti noc čo noc sa tmolí prízrak dcéry urodzeného pána Balašu, na ktorej sa vyvŕšili mnísi vyhnaní z kláštora jej otcom. Nevinnú uniesli, v utrpení pripravili o život a ona sa trápi, plače, žalostí.” Ako som písala zrúcanina kláštora je verejnosti voľne prístupná. V prípade, že je objekt zatvorený, kľúče sa dajú požičať na Obecnom úrade v obci.

Na záver už iba história aby sme to mali všetko pekne pokope:

“História a osobnosti
V rokoch 1124-31 Lampert z rodu Hont-Pázmányovcov so svojou manželkou Žofiou a synom Mikulášom postavili na počesť kráľa Štefana kláštor s cistercitským opátstvom. V r.1135 kráľ Belo II. spísal majetok a obyvateľstvo kláštora. V rokoch 1180-1181 získali kláštor premonštráti. Premonštráti boli stúpenci sv. Norberta, ktorý založil v Prémontré malý kláštor a novú rehoľu. Toto premonštrátske prepoštstvo bolo vlastne akousi pobočkou francúzskeho Riévalu alebo moravského Gradca. Bzovícke prepoštstvo zohralo dôležitú úlohu v histórii a v r.1262 ho podporil aj Belo IV. Kláštorný kostol postavili v prvej polovici 12.storočia, hoci sa prvýkrát spomína až v roku 1285. Kláštor bol často objektom sporov. V r.1351 to boli krvavé spory o majetok s Krupinou. Obeťou týchto sporov sa stal mních Robert s dvomi sluhami, ktorý bol zavraždený. K zmiereniu oboch strán došlo až v r.1431. Bzovík si však dlho neoddýchol, a už v r.1433 čelil útokom husitov, ktorí kláštor vypálili. Z tohto obdobia, z rokov 1444-1446, pochádza gotická prestavba areálu. Opravený kláštorný areál však podpálili v roku 1471 Krupinčania. Prepošstvo však potom za stálych nepokojných čias upadlo, až v roku 1530 zaniklo. V tomto období kláštor vojensky napadol gróf Žigmund I. Balassa, ktorý bol prívržencom reformácie. Po obsadení kláštora z obavy pred Turkami začal s prestavbou kláštora na pevnosť. Kostol bol zrušený. Z veží bola ponechaná len severná, tá slúžila ako pozorovacia veža. Celý kláštor obohnal vysokým hradným múrom a na rohoch dal vybudovať 4 bašty. V múre i baštách boli strielne, ktoré boli spojené ochodzami. Okolo hradu bola vybudovaná vodná priekopa. Bzovícky hrad sa stal protitureckou pevnosťou. Ešte za trvania prestavby došlo k obliehaniu kláštora Turkami, ale bez úspechu. Po Balassovej smrti v roku 1559 kláštor získala jeho vdova Barbora, rodená Fánchyová a v r.1562 Dennai Fánchy Juraj. Rodina Fánchyovcov vlastnila pevnosť až do polovice 17.storočia. Medzi majiteľov, ktorým bol neskôr kláštor daný do zálogu, patrili aj rodiny Szelényiovcov, Boriovcov a Balogovcov. V r.1658 bol majetkom Sidónie Balassovej. V roku 1678 Bzovík obsadili a vypálili vojská Imricha Thökölyho. Po ich odchode v r.1680-1686 sa areál stal majetkom jezuitov a neskôr Juraja Szelepcsényiho, ktorý získal kláštor pre cirkev. V tejto dobe došlo k barokovej prestavbe pevnosti. Ostrihomská kapitula bola vlastníkom hradu do r.1908, keď ho predala Štefanovi Slukovi. V r.1911 sídlila v areáli drevokupecká firma Moric Schmiedl a syn zo Šiah. V r. 1925-1927 Bzovícke panstvo zaniklo. Za druhej svetovej vojny a po nej kláštorné budovy značne poškodili a severnú vežu zbúrali. V r.1948 bol majetok odpredaný Štefanovi Halászovi zo Bzovíka. V r.1952 sa hrad stal majetkom štátu. V roku 1964 sa stáva kultúrnou pamiatkou.” zdroj

Z tohto výletu mám radosť, verím, že budúci rok navštívim ďalšie krásne hrady, zámky na Slovensku. Veľmi sa mi páči spájať fotenie outfitov s takýmito výletmi. Podobný výlet sme mali aj s Jankou v Hronseku, v Banskej Štiavnici (1,2) a Španej Doline (1,2). Je to vždy trošku náročné na čas, ale keď sa chce tak to ide raz-dva. 
za krásne fotky ďakujem Lussy Santorisovej // LS photo

 


******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

You May Also Like

Leave a Reply