Hora Krížov, miesto nádejí a spomienok, Šiauliai, Litva // Kryžių kalnas, Lietuva

Posledná zastávka a bodka za našim pobaltským dobrodružstvom, bola Hora Krížov, ktorá leží asi 12 kilometrov severne od mesta Šiauliai v Litve. Toto miesto je, doslova, uprostred ničoho. Hora Krížov je umelo vytvorený kopec, ktorý z cesty uvidíte iba v prípade slnečného počasia, vďaka odrážajúcim sa slnečným lúčom od krížov. Ak nepôjdete cielene k tomuto miestu, tak nemáte šancu si ju len tak všimnúť. Poviem vám, že to bol pre mňa veľmi silný zážitok a aj dnes 7 mesiacov po návšteve tohto miesta mám zimomriavky pri prezeraní fotiek. Nemala som ani predstavu, čo nás tam čaká, aj keď som si vopred pozrela fotky. Na horu sme išli počas západu slnka, nikto tam nebol iba my, bolo tam ticho, počuť bolo iba zvuky hmyzu, takže to malo zaujímavú atmosféru. Neviem neviem, či by som sa odvážila ísť tam sama, určite neodporúčam počas daždivého počasia. Na rôznych stránkach sa môžete dočítať, že vraj to má tú správnu atmosféru práve vtedy, keď je obloha zatiahnutá. Prečítajte si čím je toto miesto špeciálne, kedy vzniklo a pozrite si fotky. Inšpirujte sa.





K hore sme prišli autobusom, zaparkovali sme a dali si asi hodinový rozchod. Prišli sme tam neskoro resp. parkovisko je vraj platené (to je hrozné, že aj tomto zarábajú), sú tam aj toalety, ktoré ale boli zatvorené a široko ďaleko nie je nič. Od parkoviska vedie pekne upravený chodník až k hore. Z diaľky sa zdá, že ide o mini kopček. Nerozumela som, čo je na tom tak špeciálne, veď tam nebolo vidieť nič. Cesta bola dosť dlhá. Každým krokom som videla viac a viac z hory. Najprv jedne kríž, potom ďalší, potom som videla už aj kopec a čím sme išli bližšie, tak som zostávala v nemom úžase. Pri príchode k hore som skoro odpadla. To bolo nenormálne rozsiahle do šírky. V strede bol jeden kríž a za ním boli drevené schody. Už tento pohľad ma zarazil, prekvapil, šokoval. Ono to z fotiek ani tak nevyzerá, to by ste museli zažiť. 
V šoku sme zostali všetci, rozdelili sme sa resp. každého zaujalo niečo iné a vybrali sme sa každý svojou cestou. Čítali sme si odkazy na krížoch a mňa osobne fascinovalo tá mohutnosť krížov, ako ich sem vlastne doniesli. Urobila som prvý krok do hory. Za prvým radom krížov bolo asi 100 ďalších radov. Nechcelo sa mi ani veriť. Naozaj to vôbec nevyzeralo, že je tam tak veľa krížov a že toto miesto je tak rozsiahle. Urobila som pár krokov, ale potom som sa vrátila späť kadiaľ som prišla, lebo som sa bála, že tam zablúdim resp. som nevedela, či je nejaká cesta na druhú stranu. 


Po pár minútach som si uvedomila, že nám tá hodina nebude stačiť a mala by som sa snažiť hlavne nezablúdiť. Vybrala som sa k drevených schodom, na ktorých sa všetci fotili, aj ja som si urobila fotku, však na pamiatku, že som tam bola. Potom som si urobila ešte jednu pred horou, chcela som aby bolo vidieť v porovnaní s človekom aké je to rozsiahle, ale foťák na to nestačil, to by chcelo asi letecký pohľad. Fotka nižšie naľavo sú schody, ktoré vedú do hory a napravo sú schody, ktoré sú v hore, ale to vidíte, že je to opačný pohľad, vďaka západu slnka. Každý chcel fotku na schodoch, nechápali sme čo tam tak dlho tí ľudia robia. Pochopili sme to keď sme sa tam dostali.
Uvideli sme horu z najvyššieho bodu v plnej kráse. Tu som už ani nedýchala a naozaj mám aj teraz zimomriavky, keď to píšem. Cez horu bol jeden drevený chodník resp. schody a potom ešte jeden kopček so schodami. Podľa mňa tam je aj miliónov krížov nieže tisíce. Malinké, velikánske, drevené, kovové, ozdobené, s nápismi, s prosbami, no toto miesto malo veľmi silnú energiu. V strede sme sa opäť rozdelili a opäť išiel každý iným smerom. Ono to chce trošku aj samoty na takomto mieste, len tak sa poprechádzať a nemyslieť na nič, len čerpať energiu. Ja nie som veriacia, nechodím ani na posvätné a pútnické miesta, neviem to s ničím porovnať, ani nemám v pláne chodiť na také miesta, vyslovene som sem išla len zo zvedavosti a hlavne preto, lebo to bolov programe a asi sa sem už nikdy nedostanem. Pre veriacich to musel byť fascinujúci zážitok, mne toto miesto pripadalo dosť strašidelné.
Pochopila som prečo sa to volá "miesto nádejí a spomienok".  Ako vidíte na fotke vyššie v pozadí bol ešte jedna budova, myslím, že to bolo niečo ako kaplnka. My sme tam nešli bolo to dosť ďaleko resp. sme mali málo času a ešte nás čakala cesta späť. Okolo sú močiare tak si dávajte pozor. Nechodila som veľmi vnútornými uličkami pomedzi kríže, ale skôr som prešla cez horu, cez chodník a potom som si to obišla okolo.  
Podľa archeologických nálezov zo začiatku 90. rokov stál v blízkosti dnešného pahorku v 14. storočí hrad livonských rytierov. Prvé kríže boli na mieste vztýčené v prvej polovici 19. storočia na pamiatku obetí poľského novembrového povstania z roku 1831, ktoré tam pochovali. Nasledovalo pochovanie obetí ďalšieho poľského povstania, januárového povstania z roku 1863. Na začiatku 20. storočia bolo na mieste približne 100 krížov a ich počet vďaka domácim a zahraničným pútnikom neustále rástol. V čase, keď bola Litva súčasťou Sovietskeho zväzu, sa vládnuci režim pokúsil miesto ako nežiaduci náboženský a národný symbol opakovane zlikvidovať. Kríže boli niekoľkokrát zničené buldozérmi, prvý raz v roku 1961, ale miestni obyvatelia ich vždy znova vztýčili. Keď nastalo uvoľnenie politických pomerov po roku 1985, Sovietsky zväz sa vzdal snahy zničiť toto miesto. V roku 1993 navštívil Horu krížov pápež Ján Pavol II. Z tohto miesta celebroval omšu, na ktorej sa zúčastnilo asi 100 000 veriacich. Pápež venoval miestu drevenú sochu Krista. Dnes je Hora krížov cieľom mnohých turistov a pútnikov z celého sveta, ktorí na ňu prinášajú stále nové kríže. Väčšina krížov je z dreva, niektoré sú z kovu, plastu či kameňa. Na pahorku je v súčasnosti asi 55 000 krížov, v tomto počte nie sú zarátané malé kríže. Hora krížov je nielen kresťanským pútnickým mestom, ale aj symbolom odporu Litovcov voči okupačnému sovietskemu režimu. zdroj


Ešte ma napadlo, že tam asi tie kríže na parkovisku aj predávajú, lebo ich tam bolo veľmi veľa rovnakých, také maličké do ruky. Joj a nikde tu nehoria sviečky, z pochopiteľných dôvodov, ani to nerobte, lebo bude po hore. Táto hora je tak trošku aj labyrint a  čo ju robilo dosť strašidelnou boli zvuky cinkania ružencov a malých krížoch zavesených na tých väčších krížoch. Bol to zaujímavý zážitok. Na tomto odkaže si môžete prečítať všetky články z POBALTIA.




 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

ďakujem za každý jeden názor / Thank you :)