tip na výlet: Hrad a skanzem Stará Ľubovňa

Hrad v Starej Ľubovňi bol môj sen už veľmi dlho. Nikomu sa tam však nechcelo ísť, autobusom to bolo tak na dva dni a je od Banskej Bystrici predsa len ďaleko. Bolo potrebné skoro vstať aby sme prišli naspäť domov v rozumnom čase. Tento sen mi pomohli splniť Bubikovci (Sima a Robo), ktorým som o hrade rozprávala, a tak mi jedného dňa pípla notifikácia, že ideme na hrad. Asi nemusím písať ako som sa veľmi potešila. Ľubovniansky hrad sme navštívili tento rok asi v máji, kedy bola teda poriadna zima, mali sme aj čiapky, predpoveď počasia hovorila o 100% daždi, ale nás to neodradilo. Spomínam si, že v otm týždni bola 100% predpoveď dažďa asi 3x  a ani raz nepršalo. Zbalila som si nepremokavé topánky, pršiplášť, teplú bundu a vyrazili sme. Ak ma sledujete na IG, tak viete ako tento náš výlet dopadol a čo všetko sme cestou stihli navštíviť. Btw. keby som vám nenapísala, že to bolo v máji, tak by tie fotky na toto obdobie aj sedeli :). V článku sa dočítate zaujíamvosti o zámku, čo všetko sme navštívili, či je hrad vhodný pre rodiny resp. malé deti, nájdete tu aj veľa fotiek a to, či sa dá veriť predpovedi počasia. Inšpirujte sa.




Na hrad sme sa vybrali v sobotu. Ako som písala, predpoveď počasia bola veľmi zlá, ale mne to bolo jedno. Bola som rada, že je niekto konečne ochotný ísť na tento smer a ešte na hrad. Inak ani v Košiciach som ešte nebola, ale aj tam raz pôjdem isto. Nabalili sme si jedlo, veľa teplého oblečenia, čiapky, pršiplášte a poriadne sa navrstvili. Mám veľmi rada, keď niekde cestujem a zastavíme sa aj na zaujímavých miestach po ceste. Robo bol (je) v tomto skvelý, že nám vopred povedal, že máme ešte pár zástavok a pokojne zastaví, kde chceme. Ako prvé sme mali zástavku na Vodnej nádrži Čierny Váh (označené to je ako horná). Potom sme sa na moje prianie zastavili na hrade v Kežmarku. Na prehliadku by sme museli čakať asi 40 minút, tak sme si hrad pozreli z nádvoria a navštívili sme výstavu dobových vozidiel. Urobili sme si zopár fotiek a išli ďalej. Na Ľubovniansky hrad sme prišli okolo obeda, najedli sme sa a vyrazili na hrad. Veľmi dobre sme urobili, že sme si všetci traja obuli trekové topánky. Cesta viedla cez les, myslím, že jedna dlhšia aj po ceste, a sem tam sa nám noha pošmykla na kameni alebo koreni. 



Hrad bol očarujúci už z diaľky a veľmi som sa tešila ako bude vyzerať z interiéru. Prvé prekvapenie bolo, keď na nás v pokladni spustili plynulou poľštinou. Myslím, že sa aj potešili, že počujú slovenčinu. Kúpili sme si lístky a vyrazili na prehliadku. Mali sme mapky a hľadali sme čísla ako pokračuje trasa. Vybrali sme si prehliadku pred sprievodcu resp. sme ani nemali na výber, lebo sme tam boli v čase, keď ešte nezačala letná sezóna a sprievodcov mali iba v lete. Neprekážalo nám to, aspoň sme sa nemuseli hnať a mali dostatok času. Jediná "nevýhoda" bola, že ak sme sa chceli niečo dozvedieť, tak sme museli veľa čítať :). 
Ľubovniansky hrad (v minulosti známy aj pod názvami: castrum Liblou, castrum de Lyblio alebo de Lublow, castrum Lyblyo a arx Lublow). Vznik Ľubovnianskeho hradu je kladený do druhej polovice 13. storočia, resp. na začiatok 14. storočia. Hrad vznikol ako hraničný strážny hrad, chrániaci obchodné cesty do Poľska.  V roku 1432 a 1451 ho poškodili počas husitských vojen, v roku 1553 ho takmer zničil veľký požiar. Jeho obnovu začali v roku 1555 za starostu Jána Bonera, do roku 1557 ho obohatili o renesančné prvky. Hrad nákladne renovovali a rozšírili, pričom veľkú pozornosť venovali protitureckému renesančnému pevnostnému zariadeniu.  V roku 1768 tu bol väznený Móric Beňovský. V roku 1772 sa zálohované spišské mestá vrátili Uhorsku. Hrad prestal byť sídlom starostu zálohovaných miest a jeho význam upadol. Využívali ho ako kasáreň, neskôr slúžil ako skladisko a napokon ho v roku 1819 štát predal J. F. Raiszovi, ktorého rodina však hrad po 55 rokoch prepustila mestu, pre nákladnú údržbu. Ani mesto nezvládalo hrad udržiavať a preto ho v roku 1883 odpredalo. Novým majiteľom bol poľský gróf Zamoyski, ktorý nechal v roku 1930 opraviť kaplnku a obytný trakt na južnej terase. V jeho vlastníctve bol hrad do roku 1945. Krátko po tomto roku sa zrekonštruovaný objekt využíval ako škola v duchu doby. Až v roku 1971 sa začal na hrade archeologický a architektonický výskum, ktorý nakrátko ustal po roku 1989, ale v súčasnosti sa hrad znova opravuje. Najnovším prírastkom je zastrešenie hlavnej veže a jej postupná oprava.



V zachovanej časti hradu sa nachádza múzeum, súčasťou ktorého sú: historická expozícia, expozícia dobového nábytku a chladných zbraní a expozícia zoznamujúca návštevníkov so životom a rodokmeňom posledných majiteľov hradu – rodu Zamoyských. Na hrade je aj výstavna miestnosť, kde sú každoročne výstavy počas sezóny. Správcom hradu je Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni. V areáli hradu rastie mohutná lipa malolistá s obvodom kmeňa 450 cm, výškou 25 m a odhadovaným vekom 350 – 400 rokov. Okolo prístupovej cesty na hrad rastie skupina chránených stromov – Pagaštanová aleja, ktorú tvorí 23 stromov pagaštana konského s priemerným obvodom kmeňa 198 cm. Priamo pod Ľubovnianskym hradom sa nachádza expozícia Múzea Ľudovej architektúry tejto oblasti. Tento skanzem sme si nemohli nechať ujsť.  Skanzemy sú podľa mňa rovnaké resp. sú to pôvodné domy a pôvodným vybavním, nábytkom, oblečením a dobovými predmetmi. Každé mesto, alebo oblasť, má však svoje čaro. Btw. prehliadka hradu trvá asi tak hodinu, je to celkom veľký hrad.
V skanzeme je takisto vytvorená cesta, ktorá je očíslovaná a vedie vás od kostola k rôznym domom, kde nechýba popis, na čo dom slúžil, alebo kto tam býval. Nájdete tu dom učiteľa, chudobných dedinčanov aj bohatší obyvateľov. Škôlka, škola a rôzne remeselné miestnosti. Bolo to tam nádherné. Vždy ma fascinuje ako dokázali naši predkovia vyžiť z mala. Mali málo (na dnešné pomery), ale dostatok na to, aby im nič nechýbalo. Všetko čo mali využívali, všetko malo svoj význam,  mali. dnes by som to nazvala, strategicky rozmiestnené izby, postele a pec. Ja som mala zálusk na všetko vyšívané a kroje :). Prostredie bolo naozaj čarovné. Mali sme šťastie a obloha bola krásna modrá, tráva zelená ozdobená žltými púpavami a v pozadí sa vypínal hrad. Krása. Tento výlet vám vrelo odporúčam. Vopred si však zistite či je otvorené, kedy je otvorené, či už sú k dispozícii sprievodcovia a či sa výklad robí v slovenskom jazyku.
foto: © Ivana Klepáčová



 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

ďakujem za každý jeden názor / Thank you :)