362. Radvanský jarmok v Banskej Bystrici // 2.ročník podujatia Slovenský deň kroja

Štyri hodiny v rade a pätnásť sekúnd na pódiu. Aj tak by sa dal opísať druhý ročník Slovenského dňa kroja. Tento rok organizátori vymysleli novinku. Krojovaný sprievod, a prezentácia obce a krojov na pódiu. Už pár mesiacov vopred bola vypísaná výzva, aby sa ľudia zo slovenských obcí a miest registrovali, poslali historické fotky, nejaké info o obci/meste a prišli v kroji. Mohli ste sa zúčastniť iba krojovaného sprievodu alebo ísť aj na pódium. Všetko to vyzeralo perfektne vymyslené a zaujímavé. Bolo to však naozaj tak? Ako vidíte z fotky, nakoniec som sa dostala aj na pódium pod ceduľkou "Banská Bystrica" a bola som aj v sprievode. Naozaj som sa na toto podujatie tešila, no realita bola trošku iná. Prečítajte si môj dojem a názor na toto podujatie z pohľadu účastníka krojovaného sprievodu a v porovnaní s predchádzajúcim, prvým, ročníkom. Čo sa mi páčilo, nepáčilo a či to splnilo moje očakávania (a to čo nám usporiadatelia sľubovali sa dočítate nižšie). Je to môj subjektívny názor a nemusí sa zhodovať s vašim, ani týmto nechcem uškodiť tomuto podujatiu, robiť negatívnu, pozitívnu reklamu, iba vyjadriť svoj názor. Samozrejme budme rada, ak sa k tomuto podujatiu vyjadríte aj vy, či už z pohľadu diváka alebo účastníka sprievodu.





Ako som písala, ak ste sa tento rok chceli prezentovať v kroji, prezentovať svoju obec, ľudový odev, tradície a hlavne sa zúčastniť krojovaného sprievodu po námestí, museli ste sa vopred registrovať. Mňa to hneď zaujalo, ale kedže tam bolo uvedené, že je potrebné poslať historické fotky kroja, aktuálne fotky kroja, dve tri vety o obci a prísť so starostom, tak ma to odradilo resp. skôr to bol rešpekt voči ľuďom z tejto obce, predsa len nie som rodená Bacúšanka. Našťastie sa dalo prihlásiť aj individuálne t.j. iba prísť v kroji a zaradiť sa na koniec sprievodu. Som veľkou milovníčkou Horehronia. Moje srdce patrí na polovicu Banskej Bystrici a Bacúchu. Aj napriek tomu som sa neodvážila zaregistrovať za obec Bacúch. Mala som aj historické fotky aj veľa informácii o obci, či už z čias štúdia na UMB v odbore Ekonomika verejnej správy, kde som všetky svoje seminárky venovala práve tejto obci, alebo aktuálne z kníh. Povedala som si, že snáď sa prihlási súbor a prípadne sa k nim pridám. Poslala som registráciu a tešila som sa. To som, ale netušila čo to ten sprievod bude. 
E-mailom sme dostali pokyny, kde a o koľkej sa máme v kroji dostaviť. Prezliekla som sa a dôkladne ustrojila, všetko skontrolovala a mierne vystresovaná išla na dohodnuté miesto pod pamätník SNP. Pod schodmi bolo naozaj veľa krojovaných ľudí. Ako čakala som to, ale aj tak som bola veľmi prekvapená. Jedným okom som hľadala ľudí z Bacúcha a druhým miesto, kde som sa mala registrovať a dostať poradové číslo. Pri registrácii som zistila, že je zaregistrovaný aj Bacúch, pod číslom 99. Mama sa ich vybrala hľadať a ja som si zatiaľ vypočula, že moje poradové číslo je 158 a mám sa postaviť na koniec radu k individuálnym ľuďom v kroji t.j. takí ktorí len chceli prezentovať kroj v sprievode. Bacúšanov sme nenašli, tak som sa pridala k individuálnym Horehroncom :). Neskôr som zistila, že nás bolo v sprievode okolo 3 000 ľudí a ja na samom konci :DD. Bacúšani neboli v sprievode, ale priamo na námestí a čakali na svoje číslo. Urobili veľmi dobre, ale pekne po poriadku. V momente ako nastala hodina, kedy sa mal sprievod pohnúť začalo pršať. Našťastie sme na to boli všetci pripravení a mali sme dáždniky, pršiplášte a rôzne igelity na hudobné nástroje či  prekrytie rôznych dobových predmetov. Týmto celé podujatie stratilo na svojom čaru a zhodli sme sa, že namiesto balíčka od sponzorov (jablko, keksík, voda, mydlo - v igelitovej taške s logom sponzora) sme mali dostať priesvitné pršiplášte. Inak tá taška, ktorú mali všetci okrem dáždnika v ruke to celé ešte viac zhoršila. Ja som dala balíček do ruksaku mame, ale ostatní ju niesli v ruke. Ešte som zabudla napísať, že tento rok som foťák na krku nemala a fotil brat. Všetci ale naozaj všetci v sprievode sme si mysleli, že to bude sprievod a teda nebude čas na robenie fotiek a chceli sme kroj odprezentovať čo najlepšie bez moderných technológii pri uchu alebo na krku. 
Takže sprievod sa pohol aj s dáždnikmi a taškami s logom sponzora. Postavila som sa na stranu, aby som videla poradové čísla. Bacúch bol 99, no čísla skončili niekde pri 78 a skočili hneď na 105 a hneď išli individualisti (budem ich tak volať). Zavolali ma a tu sme sa rozišli s bratom a mamou. Všetci chceli vidieť sprievod a urobiť si videá a fotky. Moja radosť skončila o 50 metrov ďalej. Sprievod sa zastavil a my sme sa už pohybovali iba krokom. Nikto nevedel, či sa sprievod nepohne o pár minút rýchlejšie, či môžeme odísť, či náhodou iba nepúšťajú striedavo nás a dopravu a preto sme stáli a čakali. Nemali sme žiadne informácie čo sa deje, prečo stojíme, tak sme stáli a čakali. Vtedy sme pochopili, že toto nie je žiadny krojovaný sprievod po námestí ako bolo avizované, ale "stojisko", ako sme to interne medzi krojovanými nazvali. V rade, lebo to nebol sprievod, sme stáli 4 hodiny, kým sme prišli na rad. Ja som to po 3 vzdala a išla som na radnicu využiť VIP vstup a najesť sa a aspoň na pár minút si sadnúť. Dážď mi neprekážal. Potom som už iba čakala kedy prídeme na rad priamo na námestí a pridala som sa ku skupinke až tesne pred pódiom. 
Budem veľmi kritická. Organizácia bola príšerná a v podstate nám dali mylné informácie. Keby sme vopred vedeli, že to nebude žiadny sprievod po námestí, ale že budem stáť v rade a čakať na 15 sekúnd, dobre minútu, na pódiu, kam som sa vlastne ani neprihlásila, tak sa neregistrujem. Informácie zneli jasne "Výnimočným zážitkom určite bude krojovaný sprievod mestom s názvom V Bystrici na rinku, ktorý bude prezentáciou krásy slovenského ľudového umenia votkaného, všitého, vyšitého, nariaseného v krojoch."  Toto nebol sprievod. Toto bolo celé len pre televíziu a nie pre nás. Bolo to pre budúceho diváka, ktorý si to pozrie v zostrihu doma. Naviac keď som videla zostrihaný záznam, tak sa mi chcelo plakať. Sprievodov ako maršalka mažoretiek som zažila veľmi veľa, a preto viem, že sprievod je pohyb, minimálne krokom, a nepretržitým krokom a nie státie v rade 4 hodiny. Vytvorí sa koridor a ide sa. Takisto sme viedli za sebou veľmi veľakrát sprievod po námestí (mažoretky išli vždy prvé) a jediné čo museli ľudia v sprievode robiť bolo, že sa museli prispôsobiť tempu nám mažoretiek a nie tomu, aby bolo niečo v TV "pekne" nasnímané a zostrihané. 
Veľmi ma mrzelo, že som si tento deň neužila tak, ako som plánovala. Nevychutnala som si výšivky, krásu krojov, nemala som z toho tak veľa ako minulý rok. Minulý rok bolo námestie plné krojovaných ľudí, tento rok boli krojovaní ľudia "uväznený" v rade v Národnej a Cikerrovej ulici. Keby som, to všetko vedela, zoberiem si aspoň foťák a fotím si tie 4 hodiny detaily od hlavy až po nohy všetky kroje. Nechám si pri sebe vodu, jedlo a do ruksaku si pribalím tenisky a do topánok sa prezujem až ku koncu. Oprava, keby som to vedela, tak do "sprievodu" nepôjdem. Na budúci rok sa do sprievodu pripojím iba ak tam bude niekto už z Bacúcha zaregistrovaný a pripojím sa k nim tesne pred pódiom, v kroji pôjdem, ale budem divák nie účastník sprievodu. Bolo to veľké sklamanie. Nie je to ani tak o počasí, ale o organizácii. Viem, je to "iba" druhý ročník, ale sklamalo ma to. Aké nádherné by to bolo, keby ten sprievod prešiel od pamätníka SNP cez Národnú ulicu, cez celé námestie, možno až k hradnému areálu a späť Kapitulskou ulicou a späť Národnou na námestie. Nebudem tu dávať návody ako by sa dalo celé toto krásne urobiť aj pre kamery a TV. Za mňa ako účastníka sprievodu to bolo hrozné. Keď som videla okolo seba plno malinkých detí a staršie ročníky, ako stoja niekoľko hodín, no nič moc. Pre divákov, ktorí sedeli pod pódiom to muselo pôsobiť krásne. 
Veľmi veľkú kritiku si už druhý rok vyslúžila hlavná organizátorka celého podujatia. Na internete ste si už mohli prečítať kritiku ohľadom kroja. Prišla veľmi zle ustrojená, kroj bol síce pekný, ale nosili ho mladé dievčatá, nie vydaté ženy. Chýbal jej čepiec, sukňa bola veľmi krátka. Ako hlavná organizátorka by som zašla do obce, ktorej kroj chcem reprezentovať a dôkladne si zistím ustrojenie a požičiam si kompletný kroj vhodný k môjmu postaveniu a stavu. Takisto sa mi nepáčil prejav, pôsobil nahnevano resp. otrávene (?), neviem či môžem použiť takéto prirovnanie, ale už som použila. Naozaj mi to prišlo celé ako biznis a nie, že chcem ukázať krásu našich krojov.
Na druhej strane bolo krásne vidieť kroje z obcí, o ktorých som ani nepočula. Ľudia prišli z takej diaľky, že sa mi ani veriť nechcelo. Poslednú hodinu, ktorú som už nestála v rade, som si obehla námestie a mala som možnosť porozprávať sa so ženami z rôznych obcí o ich krojoch. Veľa účastníkov "sprievodu" sa mi však nepodarilo odchytiť, lebo boli otrávení z takého dlhého státia a išli rovno preč, alebo si rýchlo ešte pokúpiť niečo do stánkov na jarmoku.Veď aj ja som myslela len na to ako si konečne sadnem a dám si teplý čaj a najem sa. Týmto chcem veľmi pekne poďakovať za VIP vstup do Radnice v BB, kde som sa mohla na pár minúť ukryť, najesť sa a sadnúť si. Pozvánku som dostala od PR&Marketing Slovenský deň kroja, Star production, ženský web ... v minulosti som spolupracovala so ženský web, nie som si istá komu konkrétne môžem poďakovať, ale ĎAKUJEM. 
V sprievode som sa stretla s kolegyňou mojej maminy, ktorá mi sprostredkovala kúpu bacúšskeho kroja a s Jankou a jej synom, ktorá ma nie len učila business english, ale sme si aj objednávali jej tlmočnícke služby v čase, keď sme mali ešte španielsky hovoriaceho generálneho riaditeľa. A prečo sme boli pod ceduľkou "Banská Bystrica" každý v inom kroji?  Ktosi zaregistroval Banskú Bystricu, tá ale nemala samostatný kroj, tak sme sa spojili všetci Banskobystričania a pri prezentovaní sa na pódiu sme vysvetlili, že sme oblečení v krojoch našich predkov a tým chceme reprezentovať buď obec z ktorej pochádzame my alebo naši rodičia, starí rodičia. Na pódiu sme boli naozaj asi iba minútu a to bolo všetko. 
Tu môžete vidieť moje fotky, ktoré som si fotila už v čase, keď som stratila trpezlivosť resp. som odmietla stáť dlhšie v rade. Bola som stále okolo pódia a sledovala kedy pôjdeme my.
Tieto kroje boli veľmi zaujímavé, tá veľká výšivka a prekvapili ma aj mužské košele, nikdy som nevidela, že by mali výšivky na rukávoch ako ženské. Trošku ma ale zaskočilo, že ženy nemali čepce. Myslím, že v každej obci nosili vydaté ženy čepce.
tento čepiec je vraj z Pohorelej, nikdy som taký nevidela a trošku som zneistila aj jej majiteľku, čo som nechcela
Potom som si odchytila ešte zopár krojovaných žien a veselo som s nimi debatovala. Napríklad tieto farebné kroje som nikdy nevidela. Potom som sa dozvedela, že je to jedne z mála krojov, ktorých čepce sa zaväzovali pod bradou, väčšina sa zaväzovala vzadu. Čepiec je urobený technikou uzlíkovania o ktorej som takisto nikdy nepočula. Bolo to veľmi zaujímavé. Dámy boli veľmi ochotné mi všetko vyrozprávať, mohli sme si ich pofotiť a pozrite na ten čepiec a ustrojenie. Myslím, že to bola Štrba ale ruku do ohňa za to nedám. Takisto ma prekvapili aj modré kroje na predposlednej fotke. Krása. Ku koncu som už iba postávala pred pódiom, chcem som vidieť, ako to celé vníma divák. Veľmi milé bolo, že si ma fotilo veľmi veľa ľudí, ja som im ochotne pózovala, chceli sa so mnou aj fotiť, no asi takto nejako sa cítia celebrity :D. Veľmi milé bolo keď ku mne prišla staršia pani (na poslednej foto) a fotila si ma. Škoda, že si ma neodofitla minulý rok, vtedy som mala riadny kroj ako sa patrí, tento rok som mala už svoj, ten je vyšitý na paname a výšivka pôsobí inak ako na pamokovom plátne. Robím všetko pre to, aby som budúci rok mala vlastnoručne vyšitú aspoň zásteru. Tak držte palce. Veľmi by ma zaujímal váš názor, či už ako diváka, účastníka alebo zostrih, ktorý ste videli v TV: 
foto: Marián Klepáč// Ivana Klepáčová


 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

ďakujem za každý jeden názor / Thank you :)