krížiková výšivka // cesta k vysnívanému kroju

Písala som to už dávnejšie. Dostať sa k staršej verzii bacúšskeho kroja je nemožné. Každý s kým sa o tom rozprávam mi neverí a odpovie mi, že sa niekoho opýta, lebo odtiaľ niekoho pozná. Nakoniec príde s infomáciou, ktorú už dávno viem, že väčšina obyvateľov, kroje darovalo alebo predalo folklórnemu súboru, čomu úplne rozumiem. S krojom neplánujem obchodovať, ale nosiť ho na rôzne príležitosti a uchovať toto dedičstvo pre ďalšie generácie. Keby som sa o kroje začala zaujímať skôr, tak je veľká pravdepodobnosť, že sa mi ešte nejaký újde :). Rovnako na tom je aj pôvodný heľpiansky kroj resp. hľadám oplecko v trošku tlmenejších odtieňoch ako krikľavo ružovej a sviatočné oplecko zo Závadky nad Hronom či Polomky. Všetky, okrem heľpianskeho, sú takmer rovnaké a rovnako nedostupné. Polomské som mala na dosah ruky, ale bolo veľmi drahé. Preto som sa pustila aj iným smerom. Oplecko si vyšijem. Je to práca na sto rokov, ale ja mám čas, nejdem na výstavu. Začala som hľadať pamokové plátno a to nebola tiež prechádzka ružovou záhradou. Našla som ho až posledný júnový víkend, čo sú približne tri mesiace intenzívneho hľadania. Plátno je nááádherné a ďalší kroj sú správne farby bavlniek. Medzitým ako, doslova, pátram po informáciach, pretože to musíte chodiť osobne, na internete ani v knihách info nenájdete, tak sa učím rôzne techniky vyšívania. Prvú som sa naučila vyšívanie krivou ihlou a teraz prechádzam na krížikovú výšivku. Obidve som sa naučila celkom rýchlo, no na krížikovú potrebujete veľmi dobré oči, alebo veľmi približovaciu lupu. Ako mi to išlo a čo mám ešte pred sebou? Všetko sa dočítate v článku. Inšpirujte sa.








Ako prvé som sa rozhodla, že skúsim niečo jednoduché. Veľmi sa mi páčili "eská" na čepcoch a hneď ako som pri listovaní knihy našla predlohu, neváhala som a pustila som sa do toho. Starká mi ukazovala štvorčekovaný papier, ako si to značili oni. Vraj je to ťažké a bez vysvetlenia to nepochopím. To ma motivovalo ešte viac. Zobrala som lupu a študovala som postup vs. výslednú výšivku a hľadala som spojitosť. Nie je dôležité ako dlho mi to trvalo, ale to, že som na to prišla. Nakoniec mi tá krížiková výšivka neprišla až tak komplikovaná. Vyrezávaná je zatiaľ na prvom mieste v zložitosti, potom krížik a nakoniec krivá ihla.


Postupne som dokončila "esíčko" a druhý deň som sa pustila aj do štvorca, ktorý sa takisto objavuje na horehronských čepcoch. Chcela som pokračovať vo vzore "esíčka" ale zistila som, že som niečo neurobila dobre, asi som sa o jedno kdesi sekla, a aha ho, už kosoštvorec nebol tam kde má byť. Starká mi hovorila, že keď sa takto pomýlili, museli to celé vypárať. Uff to sa mi veru nechcelo, ale nabudúce si dám ešte väčší pozor. Štvorec bol trošku zložitejší, ale asi iba v tom, že vyšívať bielou na bielu je náročné. Opäť som kdesi zle počítala a štvorček mi nevyšiel tak ako má. Na začiatok myslím, že celkom pekné výšivky. Budem veľa trénovať a hádam sa dopracujem až k tomu, že sa pustím do vyšívania oplecka. Btw. v sobotu som zistila, že sa vyšívalo na "čerstvo" zloženom plátne z krosien. Vraj tak plátno malo väčšie dierky medzi vláknami a až po vyšití sa opralo a tým sa stiahlo. Tak už tomu asi aj začínam rozumieť, že tieto plátno z obchodu sú už praté a tým sú medzery menej viditeľné. 

foto: © Ivana Klepáčová


 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

1 komentár:

ďakujem za každý jeden názor / Thank you :)