54. ročník Horehronských dní spevu a tanca v Heľpe // výstava pôvodných krojov obcí Polomka, Telgárt a Heľpa

54.ročník Horehronských dní spevu a tanca bol prvý ročník, ktorého som sa zúčastnila. Na Heľpu sme chodili ako malé deti so starkou, ktorá z tejto obce pochádza. Teraz, keď som sa začala zaujímať o vyšívanie a kroje, Horehronie obdivujem aj z iného pohľadu. Zúčastňujem sa rôznych výstav krojov, čepcov, veľa študujem v knihách zameraných na obce a mikroregióny Horehronia a návštevu Horehronských dní spevu a tanca som nemohla takisto vynechať. Nemala som ani predstavu, čo sa na takom folklórnom festivale bude diať. Dobre vedela som, že sa tam tancuje a spieva, ale tešila som sa aj na to okolo toho. Prečítala som si program, vyznačila som si čo chcem vidieť a nechala som sa unášať atmosférou. Tento rok som absolvovala už tri folklórne festivaly a tento zatiaľ hodnotím ako najlepší. Nemusíte so mnou súhlasiť, určite v tom veľkú rolu zohrala moja horehronská krv :), a vám sa môže páčiť iný festival. Budúci rok určite zavítam aj na Východnú a ešte dám jednu šancu Detve a tento rok chcem ešte zažiť Folklórnu Bystricu a možno ak stihnem aj Pohorelú a Kokavu nad Rimavicou. Veľmi ma látka aj Terchová a festival v Kežmarku. Všetko má ale svoj čas, teraz sa chcem zamerať na Horehronie a poriadne ho spoznať. Ľudový odev, hudbu, zvyky, prírodu. Nie je v ľudských silách (alebo teda aspoň v mojich to nie je) naučiť sa rozoznávať všetky kroje a výšivky celého Slovenska. Existuje aj množstvo výšiviek, ktoré sa rôzne "miešali" z dvoch obcí, pretože z jednej nevesta pochádzala a do druhej sa vydala. V článku si môžete pozrieť veľa fotiek z výstavy krojov zo súkromnej zbierky pána Jagerčíka z Polomky, ktorý bol tak milý, že ma oslovil a dal mi na seba kontakt, aby som sa zastavila a popozerala celú zbierku. Nájdete tu aj moje hodnotenie festivalu, čo sa mi páčilo, čo nepáčilo a niekoľko fotiek zo samotných vystúpení. Inšpirujte sa a možno sa stretneme na ďalšom ročníku v Heľpe.




Horehronské dni na mňa urobili neuveriteľne veľký dojem už len tým, že autobusová zastávka bola takmer pri mieste konania a všetko bolo perfektne označené. Neviem koľko trvala cesta, aká bola dlhá kým ste zašli na námestíčko, pretože mi cestu spríjemňovala výzdoba, ktorú môžete vidieť na fotkách. V každom jednom okne bola výzdoba. Krojované bábiky, vankúše alebo tkané textílie, ktoré sa často dostávali do vena. V niektorých oknách boli aj časti krojov, oplecká a niekoľko krojovaných bábik. Bol to teda poriadny zážitok a cesta sa pekne predĺžila. Bola som tým uchvátená. Pozdĺž celej cesty boli vsadené kríky, alebo konáre stromov, a na nich stužky. Skutočne to na mňa urobilo dojem, ako týmito slávnosťami obec žije. Za mňa super. Prišli sme okolo štvrtej a už niektoré stánky zatvárali. Ženy, ktoré vidíte na fotke, je to s ich súhlasom, mi urobili súkromný koncert a zaspievali mi dve pesničky. Bol to zážitok. Mám ich natočené juch. Ochotne mi odpovedali na otázky, chválili sa krojmi a výšivkami. Paráda.

Potom sme si prešli na námestíčku trhy, kde boli skutočne remeselníci a výrobky domácej (teda minimálne zo Slovenska) výroby. Nevidela som tam žiadne "šmejdy" a čínske pochybné výrobky. Stánky sme si prešli a vyobzerali výrobky. Chcela som si kúpiť jednu misku alebo hrnček, no nakoniec ma výstava krojov tak pohltila, že som na to zabudla. Super bolo aj to, že bola na blízku pitná voda, toalety a ľudia boli skutočne milí. Mala som pocit, že sa tu zoskupili naozaj iba ľudia, ktorých prišli za kultúrou, hudbou a chceli vidieť krásu rokov minulých :) (ak to tak môžem nazvať). Potom sme sa presunuli na výstavu krojov na starej fare. Tu som asi prestala dýchať. Toľko krásy na meter štvorcový, s tým som ani nepočítala. Myslela som si, že tu bude pár kúskov replík a nie originálne pôvodné kroje. Ľudia to si ani neviete predstaviť. Mama videla, že som v raji :D a nechala ma tam asi pol hodinu, no z troch obcí som prešla iba jeden. Všetko som si obzerala, fotila, natáčala, ešte teraz sa usmievam pri pozeraní fotiek. Ako som tak chodila okolo figurín zastavil ma jeden pár a pustili sme sa do rečí. Predstavil sa mi, že je majiteľ všetkých krojov a vtedy som naozaj skoro odpadla a srdce mi podskočilo. Vraj som ho zaujala tým ako sa zaujímam o detaily a kroje. Mohla som sa ho na čokoľvek opýtať a bol ochotný mi odpovedať. Dal mi na seba kontakt, aby som sa zastavila v Polomke a pozrela si jeho zbierku krojov. Otvorená je iba vtedy keď sa človek ohlási vopred a myslím, že o nej nenájdete žiadne info na webe. Nepátrala som neviem. Porozprávali sme sa a prezradil mi, že sa chystá kniha o krojoch mikroregiónov Horehronia. Hlásim sa a už sa neviem dočkať jedného výtlačku. Už si len odsledovať jej vydanie. Nech sa páči pozrite sa na fotky z výstavy, pôvodné kroje z Heľpy, Polomky a Telgártu. Priznám sa Telgárt som fotila najmenej, ale pár fotiek tu nájdete.
Vedela som, že Heľpa má veľa rôznych výšiviek na opleckách, ale toto som nečakala. Každé iné, každé krásne ach. Konečne som videla ktorá sukňa pasuje ku ktorému oplecku a zástere. Bol to zážitok. Chcela by som vlastniť kroj z Bacúcha a Heľpy, preto som bola nadšená, že existuje toľko možností. Kúsok vedľa bola, hmm neviem čo to správne pomenujem, Horehronská izba alebo Heľpianska izba. Bola tu ukážka skladania a plisovania sukien, boli tam asi všetky výšivky aké existujú, dobre isto nie všetky, ale veľmi veľa. Ukazovali vyšívanie a výrobu plátna. No nádhera. S tetami som sa aj odfotila.


Potom sme išli na cintorín, kedže tu máme časť rodiny a presunuli sa k amfiteátru. Opäť bola celá cesta vyzdobená a vôbec som si neuvedomila ako je ďaleko/blízko od námestia. Cestou na amfiteáter sme sa mohli občerstviť v stánkoch s pochúťkami. Ehm s mojou HIT som si teda nemala čo vybrať, ale našťastie som mala lieky, ktoré beriem výýýnimočne a teraz som tú výnimku urobila. V tejto časti panovala veľmi priateľská atmosféra, hudobníci, ktorí práve nevystupovali hrali a pridali sa aj ďalší okoloidúci a zaspievali si s nimi. Och mám zimomriavky pri tej spomienke. Ani sa mi nechcelo odísť. Postupovali sme však ďalej až k vstupu na amfik. Vstupné bolo 7 EUR na každý deň. Myslím, že sa dá kúpiť aj lístok na viac dní. Opäť som dostala "facku" veľkosťou amfiteátru, to som nečakala. Všetko tam bolo pitná voda, toalety, jedine chýbal nejaký úkryt pred slnkom, ale amfik je amfik. Určite odporúčam klobúk, ten sme si aj chceli kúpiť, ale potom si hovorím, že mám doma už tri a nejako to vydržím. Druhá rada je, že hneď ako slnko zapadne, tak je tu veľká zima. Naozaj. Ľudia, ktorí tu už boli viackrát mali v ruksaku deku aj vetrovky. Mne bolo poriadne chladno, ale nejako som vydržala. Cez deň som sa išla uvariť inak :D. Takisto si zoberte aj niečo na sedenie, lavičky sú miestami šikmé, zle sa na nich sedí a svah na niektorých miestach padá a zle sa tam kráča. Ľudia si však pomáhali a podávali si ruky a pomáhali si. Veľmi milé. Vystúpenia boli dychberúce a najviac záverečná "To tá Heľpa" och opäť zimomriavky a slzy v očiach, spievali nie len plné pódium vystupujúcich, ale aj všetci v hľadisku, aj ja :). Super zážitok. Domov sme išli až o pol noci a neľutujem. Pôjdem aj o rok. 
Druhý deň mi písala kamarátka, že sú na ceste na Heľpu, tak som s nimi išla. Vystupovali už iba deti, ale aj to bolo veľmi pekné vidieť ako sa kedysi deti zabávali. Paráda, teším sa veľmi, že som túto krásu folklóru objavila. Neskoro, ale objavila. Boli ste na niektorých folklórnych slávnostiach tento rok?Ako sa vám páčilo?

foto: © Ivana Klepáčová, fotky nie je možné použiť, kopírovať a ďalej šíriť bez súhlasu autorky




 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

ďakujem za každý jeden názor / Thank you :)