čí čítam: Pendleri // Nočný vlak do Lisabonu // Svet plný farieb

Sú tri, sú skvelé, všetky prečítané. Každá je iná, každú napísal iný autor a aj obsahovo sa veľmi líšia. Tak ako pri hudbe, tak ani pri knihách nemám vyhradený štýl, ktorý by som preferovala (jedine scifi a fantasy nemusím). Knihy si vyberám podľa aktuálneho psychického rozpoloženia, asi tak by som to nazvala. Keď mám melancholickú náladu, nejako automaticky siaham po knihách, ktoré ma tak trošku prefackajú, aby som si uvedomila, že je všetko OK. Keď som v pohode, tak nemám potrebu čítať knihy, keď som smutná, tak dobre padne aj romantická kniha. Často si knihu kúpim vo výpredaji a dlho stojí v knižnici bez povšimnutia a na rad sa dostane až v "správnu" chvíľu. Knihu Pendleri, som dostala od brata na Vianoce, Nočný vlak do Lisabonu som si kúpila ako odmenu za svoju odvahu (nebudem konkretizovať) a Svet plný farieb som dočítala ešte v júni 2018 a až teraz soms i uvedomila, že som ju spomínala iba na svojom instagrame a na blog sa nedostala. Prečítajte si knihy, ktoré čítam a inšpirujte sa.




Pendleri -  Tamara Šimončíková - Heribanová 

Knihu som dostala na Vianoce od brata. Zapáčila sa mi názvom, dizajnom a od autorky som nikdy nič nečítala. Vlastne ani neviem prečo resp.viem, nerada čítam knihy a pozerám filmy, ktoré sú (z môjho pohľadu) priveľmi propagované. Napríklad som nikdy nevidela, nečítala Avatar alebo Harry Poter a podobne. Tamaru mám však rada, rada si pozerám jej fotky s ikonickým červeným rúžom na perách, ktorý jej nesmierne pristane, z každej fotky ide poriadna dávka pozitívnej energie. Začala som ju “lepšie” vnímať, keď sa začala prehlbovať moja láska ku krojom, výšivkám a tradíciám. Povedal som si, že je na čase tento môj postoj zmeniť a dať knihe šancu. Urobila som dobre. Knihu som začala čítať niekedy vo februári, mne to vždy dlho trvá, lebo knihy čítam iba v autobuse. Túto som však čítala aj doma, pri čakaní na zástavke a cez obedné pauzy. Je skvelá. Milujem štýl písania autorky a myslím, že si prečítam aj niektoré z predchádzajúcich kníh. Milujem tento štýl písania, vďaka ktorému si dokážete predstaviť celú scénu, v ktorej sa dej odohráva. Kniha je napísaná veľmi pútavo, zaujímavo, miestami až napínavo a záver bol pre mňa dosť nečakaný, až som v knihe hľadala info, či je to skutočný alebo vymyslený príbeh. Neverila som v tak, nazvime to, romantický záver a myslela som si, že skončí inak. Kniha je super, určite odporúčam. Číta sa veľmi jednoducho a je to taká oddychovka. Je ľahučká, takže super so kabelky.


Nočný vlak do Lisabonu - Pascal Mercier

Ako som spomínala v úvode, knihu som si kúpila za odvahu, ako odmenu. Odmeniť sa raz za čas je fajn. Pokiaľ to samozrejme nepreháňate a neodmeňujete sa aj za to, že idete každý deň do práce, to už potom máte problém zvaný šopoholik :). Veľmi rada čítam knihy, ktoré majú záhadný názov. Jednou z nich bola aj kniha s názvom Nonstop knihkupectví pana Penumbry a bola skvelá. O knihe Nočný vlak do Lisabonu sa z obalu dočítate, že ide o filozofický román. "Úžasný román, melancholický s filozofickým nádychom, ale napriek tomu ľahko zozumiteľný a jasne formulovaný" alebo "Lahôdka pre dušu. Jedna z najlepších kníh aké som kedy čítala." V skutočnosti ide o dosť náročné čítanie resp. nie každého bude baviť. Je písaná takou zvláštnou formou, ale tak skvele a tak priamo bez zbytočných opisov a zachádzaním do vecí, ktoré s témou nemajú nič spoločné. Jednoducho hneď k veci aj s poriadnou dávnou úvahy.  Kniha má cca 380 strán, čítam ju na etapy. Raz ma baví, potom ju odložím a potrebujem niečo iné, jednoduchšie, oddychovku. Toto nei ej až taká oddychovka, mňa to vždy núti premýšľať a uvažovať, že akú veľkú pravdu píše autor v úvahách a že to predsa viem, len na to zabúdam. Možno píšem trošku nezrozumiteľne, ale neviem vám ju úplne presne opísať resp. ten štýl písania. Mňa však kniha veľmi bavila, niektoré časti som si dookola čítala a mala som chuť vykričať to do celého sveta, že keby sa tým začal každý riadiť, resp. takto uvažoval, tak by bol svet parádne miesto bez zbytočných sĺz, hádok, nepochopení. Veľmi sa mi páčili niektoré pasáže o uvažovaní ľudí, teraz to už asi nenájdem, ale písalo sa tam vo voľnom preklade, že často krát ľudia rozprávajú prázdne slová, alebo naučené frázy, ktoré si myslia, že v danej situácii je vhodné povedať, lebo to niekde počuli, odkukali, ale v skutočnosti si to ani nemyslia, ale povedia to, a potom vznikajú zbytočné hádky a nedorozumenia, lebo ústa niečo povedia, čo vlastne ani ten človek sám nechápe prečo povedal, nechcel povedať, ale myslí si že mal lebo sa to "patrí". No skutočne filozofický román na zamyslenie. Ešte mi do konca chýba cca 50 strán a som zvedavá na záver. Veľmi často sa mi stalo, že mi unikol dej knihy, lebo som uvažovala nad tým čo tam písal a premietala som si situácie, kde som sa tak zachovala a uvedomila som si, že napríklad to nedorozumenie by nevzniklo, resp. že v skutočnosti som za neho mohla ja. Ten dej tam nie je ani tak podstatný, skôr tie myšlienky. Takže trošku náročnejšie čítanie, ale za mňa super. Ešte upozornenie, zo začiatku sa vám bude zdať, že to bude prudko romantický príbeh, ale neverte všetkému.  Nečakajte ani zážitky z Lisabonu a skutočne ju musíte čítať pomaly a pozorne. Bude vás nútiť zamýšľať sa. 


Svet plný farieb - Eva Woodsová

“Človek často chvíľu, v ktorej sa mu začal rúcať život, ani nepostrehne. Väčšinou to príde celkom nebadane, krok za krokom, rok za rokom, až jedného dňa zbadá, že už dávno nie je tým, kým býval, a že sa vlastne na seba už ani trochu nepodobá. Zvyčajne nastáva postupný nenápadný rozpad - tu kúsoček, tam úlomok, pomalá erózia toho, kým bol. Inokedy však to, že sa vám život práve rozsypal pod rukami, vidíte veľmi jasne. Domček z kariet, ktorý ste tak starostlivo budovali, sa zrúti a vy s istotou viete, že už nikdy nič nebude tak ako predtým. V takýchto chvíľach človek netuší, čo ďalej. Prežije, alebo sa už nikdy nepostaví na nohy? Väčšina z nás však nakoniec prežije. Nejako prežije.” Aj napriek prosbe, ktorú som vyslovila smerom ku kolegovi, s ktorým som išla do kníhkupectva, aby mi nedovolil kúpiť žiadnu ďalšiu knihu, sme obidvaja po prečítaní úvodu na seba pozreli a uznali, že túto knihu si jednoducho potrebujem prečítať. Má 422 strán a už po prečítaní prvých pár kapitol si človek uvedomí, akými hlúposťami sa trápi a aj keď to bude strašné klišé, ale pripomenie vám, že život máme žiť a nie iba prežívať. Kniha je príbeh dvoch žien, jedna si život prestal vážiť a druhá si ho chce užívať, ale už nemá čas. Nechcem vám veľmi prezrádzať o čom je a preto použijem hashtag #stodníšťastia. Skvelá kniha prečítajte si ju. Je smutná je veselá ako život.
foto: © Ivana Klepáčová
 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

ďakujem za každý jeden názor / Thank you :)