zamatová plisovaná sukňa // poznávacie zájazdy sú moja srdcovka

Každý výlet (niekto poznávačky volá dovolenka, ale to nie je dovolenka) do zahraničia ma na jednej strane veľmi napĺňa a na druhej strane hrozne vyčerpá. Po návrate domov sa neviem dostať do svojho bežného kolobehu aj týždeň. Chodím ako bez duše a nič mi nedáva zmysel. Obdivujem ľudí, ktorí si prídu domov iba prehodiť čisté veci a na ďalší deň cestujú do novej zaujímavej destinácie. Tento rok vôbec neriešim zájazdy (predtým som si ich starostlivo plánovala) a oni tak nejako prichádzajú ku mne samé. Na Veľkonočnú nedeľu som sa vrátila z poznávacieho zájazdu po Pobaltí a Fínsku. Bol to šesťdňový zájazd a presne som vedela do čoho idem. Pred cestou mám potrebu vedieť všetko t.j. koľko bude trvať cesta, koľko budú trvať presuny medzi jednotlivými bodmi programu, koľko budem môcť cca spať, na ktorom hoteli majú fén a hlavne aké bude počasie, aká je pravdepodobnosť dažďa alebo silného vetra. Ďalej si spíšem zoznam zaujímavostí, ktoré sa v danom meste/bode programu nachádzajú, doslova študujem aj dva - tri dni rôzne blogy a články na webe, aby som potom neľutovala, že som to mohla vidieť a nevidela som. Keď poznám všetky tieto detaily, tak sa dokážem správne obliecť resp. zbaliť si vhodnú obuv a pripraviť si také "balíčky" záchrany do ruksaku, ak by pršalo alebo fúkal nepríjemný vietor. Zatiaľ sa mi najviac osvedčilo mať v ruksaku, ktorý mám so sebou celý deň, tenšiu čiapku, štvorcovú šatku na krk, pršiplášť a slnečné okuliare. Nezaberie to veľa miesta a mám istotu, že ma nemôže takmer nič prekvapiť. Do autobusu si nosím tablet s filmami, ktorý sa mi už toľko krát osvedčil a aj 10 hodinová cesta mi prešla ako nič. Celý tento proces balenia mi zaberie asi týždeň (rozumej tomu tak, že popri tom vediem normálny život - práca, jóga, kamošky, ale neustále na to myslím a robím si poznámky, kupujem veci atď. neberiem si dovolenku) a na jeho konci príde taký ten pocit, ako keď vám spadne kameň zo srdca, že som spokojná, všetko mám, hlavne viem kde čo mám a všetko je po ruke. Zatiaľ ma počasie prekvapilo iba na zámkoch Lednice/Valtice, kde namiesto zamračenej oblohy a 15 stupňov bolo slnečno celý deň a asi 30 stupňov. Nemala som si ani kde kúpiť nejaké kratšie nohavice, ale prežili sme :). Potom nastáva výlet, ktorý väčšinou prebehne presne mojich očakávaní, vďaka vopred zisteným rozostupom miest viem presne koľko času strávim pri presune v buse a viem si vyplniť voľný čas. Najhoršie je keď som sa v autobuse nudila. Teraz striedam filmy, knihu a hudbu (na výletoch sa snažím byť off line a keď niečo pridám na IG tak až večer na hoteli). Občas sa stane, že sprievodkyňa prehodí body programu, ale nič závažné sa nedeje. Pobaltie a Fínsko bol 6 dňový zájazd, ktorý ma naozaj zničil. Bolo to náročné a namiesto "neskorý príchod na hotel" bol "ranný príchod na hotel" nachodili sme denne 15 km a spali veľmi málo. Môj organizmus, ale ako keby vedel, že tých 6 dní musí nejako zvládnuť a mala som pocit, že sa mi aktivoval záložný zdroj. Aj po 5 hodinovom spánku a 15 km chôdze som ráno bola fit a tešila som sa na ďalších 15 km chôdze. Btw. až teraz som si uvedomila, že kozmetika decieme je zázrak. Hlavne produkty na očné okolie, žiadne známky únavy a opäť mi nikto neveril, že mám 32 rokov, vraj pôsobím ako dievčatko. Posledné sily som mobilizovala pri príchode na Slovensko. Buď stihnem vlak do BB alebo budem čakať dve hodiny na ďalší. Mala som presne 10 minút na to, aby som si z nášho autobusu zobrala kufor, utekala na autobusovú zastávku, cestou hľadala peniaze na lístok, v autobuse kúpila elektornicky lístok na vlak a aj ten vlak stihla. Neviem doteraz ako som to všetko zvládla, ako som dokázala utekať s kufrom a ruksakom na chrbte cez celú stanicu, ako to, že sa mi nerozbili fľaše (darčeky) v kufri, no spomínam si ako som letela cez podchod, počula som ničo v zmysle "posledná výzva na nástup do BB", kufor sa mi prevrátil, spýtala som sa "tento ide do BB", vytrepala som ten ťažký kufor hore strmými schodíkmi do vlaku, sadla si do voľného kupé a vlak sa v tom pohol. Boli to sekundy. Asi adrenalín. Po príchode domov ma privítal teplý vánok hrajúci sa s listami stromov, ktoré príjemne šuchotali a všade lietali biele lupienky kvetov. Doslova mi príroda pripravila kvetinový koberec na chodníku od zástavky až k domu. Nadýchla som sa, usmiala sa a hovorím si "som doma". Môžem potvrdiť, že Pobaltie a Fínsko je skutočne depresívne (ale o tom viac v samostatných článkoch). Zatvorila som za sebou dvere a zvalila som sa na gauč. Hovorím si "na chvíľku". Z chvíľky boli asi 4 hodiny hlbokého spánku. Dala som si sprchu a spala ďalších 11 hodín. Posledný deň som si hovorila, že už nikdy, no po "vytriezvení" prišlo "ešte". Prvý deň v práci bol super no o piatej som nechápala, čo mám akože teraz robiť, mala som voľný čas a chvíľu mi teda trvalo, kým mi došlo, že "hej dievča, veď nemusíš nič". Návrat do reality mi väčšinou trvá do najbližšieho voľného dňa t.j. väčšinou víkendu (dnes). Potrebujem si upratať všetky veci, nájsť miesto novým veciam, spracovať fotky a potom som spokojná. Ako to máte vy? Dokážete len tak zobrať OP/pas a ísť? Alebo takisto potrebujete všetko vedieť, aby ste mohli niekde vyraziť? Najbližšie ma čaká Paríž a potom Zagreb a Plitvické jazerá. Dala som si rozostupy mesiac :) tak akurát.


sukňa, náhrdelník: reserved; koženka, lodičky: f&f; kabelka, bižutéria: oriflame; tričko, okuliare: vintage;
photo by Janka Šípková - Janka Šípka photography




 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

2 komentáre:

  1. Hoci sa mi z nejakého dôvodu plisované sukne nepáčia, táto je pekná a outfit ti sekne. :) Inak do Lednicko-valtického areálu sa hrozne moc chcem ísť pozrieť. :)

    Sabi z blogu Beautiful savage

    OdpovedaťOdstrániť

ďakujem za každý jeden názor / Thank you :)