môj príbeh ako som sa zamilovala do (bacúšskeho) kroja a výšiviek / kurz výšivka krivou ihlou ÚĽUV

Dlho som pokukovala po výšivkách. Vždy som ich brala ako samozrejmosť resp. že každý a aj my máme doma veľa vyšívaných obrúskov a dečiek. Takisto aj starká má skrine plné obrúskov a dokonca má výšivky aj zarámované so sklom ako obraz. Sem tam som sa pozastavila nad tým, kto ich vyšíval a ako dlho to muselo trvať. Nikdy som si nejako nespojila, že ich vyšívala moja starká, ani neviem prečo. Bola som dieťa a mal to doma každý, tak som to až tak neriešila. Myslela som si, že ich dostala do vena a dedili sa z pokolenia na pokolenie. Trošku pravdy na tom je, ale teraz už viem, že väčšina výšiviek vznikla práve rukami majiteľky. Výšivky som obdivovala vždy, ale tak po svojom. Kupovala som si rôzne výšivky, ktoré som si našívala alebo zažehľovala na tričká alebo rifle. Moja túžba odhaliť tajomstvo výšivky sa zrodila, alebo lepšie napísané, sa prehĺbila, po 1.ročníku Slovenského dňa kroja v Banskej Bystrici. Do kroja ma tak trošku "prinútila" mama, ale v kútiku duše som si ho chcela obliecť aj ja, len oveľa komfortnejšie by to bolo, keby som v ňom nebola sama. Nakoniec sa trápne mohli cítiť asi iba tí čo v kroji neboli :). Do kroja, rozmanitých výšiviek, materiálov a spôsobov nosenia som sa zamilovala a povedala som si, že jeden kroj chcem vlastniť. Začala som študovať knihy o výšivkách, skúmala som obrúsky, ktoré máme v skrini, spustila som "pátranie" po bacúšskom kroji, ktorý je tak nádherný, že sa na neho dokážem pozerať celé hodiny. Povedala som si, že sa chcem naučiť vyšívať. Napísala som do googlu "kurz vyšívania" a ako prvé mi vyhodilo ÚĽUV.  Príbeh začína. 




Pravdu povediac som vedela, že v Banskej Bystrici máme ÚĽUV, ale netušila som, že sa tam učia remeslá. Myslela som si, že sa tam predávajú suveníry a výrobky ako na jarmokoch. Začala som si pozerať to množstvo kurzov a krúžkov pre dospelých a chcela som sa prihlásiť na všetky. Povedala som si, že sa musím ukľudniť a vybrať si pre začiatok iba jeden. Vyhral to kurz "výšivka krivou ihlou". Tento kurz je rozdelený na dve časti. V prvej časti sa naučíte základy a v druhej si vyšijete obliečku na vankúš alebo celý obrus. Netušila som, čo je to krivá ihla, iba som to sem tam počula povedať starkú a mamu, že sa tým vyšívalo. Prihlásila som sa a čakala som na potvrdenie. Prišla mi odpoveď, že je kurz naplnený resp. majú toľko záujemcov, že sa naplní aj ďalší termín, ktorý by potencionálne vypísali. Bola som poriadne prekvapená, veď bol október a kurz mal začať v decembri. Nakoniec mi o pár dní prišiel ďalší e-mail s tým, že sa rozhodli, že druhú časť kurzu zrušia a v tomto termíne otvoria ďalší kurz číslo jedna. Veľmi som sa potešila a hneď som ho vyplatila. Stále som netušila, čo ma čaká, len som sa veľmi tešila. Na kurz nebolo potrebné nič, iba trpezlivosť a chuť niečo sa naučiť.
Deň pred kurzom som sa pozrela, kde len tá škola remesiel môže byť a zistila som, že je to v predajni ÚĽUV resp. že im patrí takmer celá budova. Bola som poriadne prekvapená, chodím tadiaľ každý deň. Nie som však jediná podľa toho ako sa rozprávam s ľuďmi. Kurzy boli v sobotu a stál cca 80 EUR. Úplne super bolo, že kurz nezačínal v celú hodinu, ale o štvrť práve kvôli spojeniam. To musel vymyslieť génius, konečne sa niekto pozerá aj na spojenia. Na kurz som prišla o 10 minút skôr, a zamierila do dvier s nápisom "textilné dielne". Vyučovalo sa tu vyšívanie krivou ihlou, plstenie, krojová výroba, paličková čipka a všade boli krosná. Bola som ako v nebi a myslím, že som mala otvorené ústa. Zoznámila som sa s Ninou a Zlatkou, a uistila sa, že nie som jediná, ktorá nikdy nevyšívala krivou ihlou. Našťastie sme boli všetky skutočne začiatočníčky. Mám zlé skúsenosti z jazykových kurzov, že sa do začiatočníckych kurzov prihlasujú ľudia, ktorí jazyk ovládajú, ale chcú si zopakovať gramatiku, a potom sa tam cítim ako najhlúpejšia. Urobila som si pár fotiek a našla si miesto, kde som si myslela, že je najlepšie svetlo. Po chvíli nás privítala pani z ÚĽUV a naša lektorka Lýdia.  Obidve boli veľmi milé a povedali nám v skratke čo nás čaká. 
Trošku som sa zľakla, keď začali rozmiestňovať, ako v škole, lavice s medzerami. Najprv som si myslela, že to kvôli tomu, aby nás mohla kontrolovať, vysvetľovať a chodiť pomedzi nás. Nakoniec som zistila, že to miesto bolo vytvorené na drevený rám, na ktorý sa plátno natiahne a položí do medzery medzi dvoma stolmi. Ďalšie prekvapenie, a chvíľka stresu, bolo, keď som zbadala šijací stroj. Šiť viem, ale prišlo mi to, že ak niečo nebudem vedieť ušiť, tak to bude hanba. Keď som počula, že Zlatka konštruuje strihy na oblečenie a Tánička učí na umeleckej škole a ďalšie dve účastníčky majú za sebou už niekoľko kurzov v ÚĽUVe, cítila som sa, že tam nepatrím a chcela som odísť. Trošku paniky neuškodí :DD Predýchala som to a povedala som si, že predsa som sa prišla učiť, nie ukázať čo už viem.  To, že viem šiť, som neprezradila a šitia sa chopila Zlatka. Bola som jednoducho v strese z veľa nových informácii. 
Ako prvé sme si museli prišiť plátno na traky, ktoré sa navliekali na rám. Nižšie na obrázku. Potom sme si vybrali ihly a konečne som vedela, čo to je. Nemala som predstavu ako sa s touto ihlou šije. Celé to bolo nové a zaujímavé. Potom si nás k sebe zavolala Lydka a vysvetlila nám základnú výšivku. Retiazku. Mám pocit, že som to robila sto hodín a vyzerala otrasne :DDD. Neustále sme skúšali rovné čiarky a rôzne farby bavlniek. Niektoré sa trhali, rozdvojovali a niektoré boli super. Vraj tie staršie sú najlepšie. Takže ak nájdete nejaké pri babke, napíšte mi. Kúpim :). Dostali sme vzorkovník, ktorý sme mali ako učebnú osnovu a všetky sme si mali prejsť. Začali sme teda rovnými čiarkami, potom sme prešli na guličky a grajciariky. Uff to bola makačka. Na ihlu si musíte zvyknúť, nie každá bola dosť ostrá a nemala dobré uško, takže nám nitky utekali a menili sme ihly aj bavlnky, kým sme si na niektorú nezvykli. Potom sme sa učili srdce a slimáky t.j. rôzne oblúčiky a nie len rovné čiarky. Dostali sme aj domácu úlohu, s ktorou som vôbec nepočítala a nemala som predstavu, kedy si ju budem robiť, keď už teraz mám všetko nalinkované na minútu presne. Vypustila som pár dní instagramu a facebooku a dalo sa. Je to iba o prioritách a vyhodení "vecí" ktoré vám nič nedávajú iba žerú čas. Po prvom dni ma tak neuveriteľne bolel chrbát, že som prišla domov a až do nedele rána som ležala a nevedela sa pohnúť. Dala som si rôzne mastičky a tabletky a jednoducho to bolo hrozná bolesť. Však mať 8 hodín chrbát v neprirodzenej resp. doteraz nepoužívanej polohe, nie je sranda. Takisto aj ruky máte v inej polohe a je to namáhavé. Lydka nám na ďalší víkend vysvetlila, že je potrebné nájsť správnu výšku položenia rámu, byť vystretá a robiť si prestávky a trošku cvičiť, vystierať sa a nesedieť dlho.
Ďalší víkend bol super. Doniesli sme svoje rámy a výtvory. Niektoré boli hotové umelecké diela, ja som si iba urobila úlohu, no niektoré dámy mali viac času, alebo ako to povedať, nechcem sa vyhovárať, a mali to fakt náááádherné. Trošku mi bolo ľúto, že som to v porovnaní s nimi odflákla, aj keď viem, že som tomu venovala toľko času koľko som mohla. Dámy doniesli svoje nové bavlnky, ihly a rôzne informácie, kde sa dá čo kúpiť. Ja som takisto našla rôzne e-shopy a lacné kníhkupectvá a rôzne super skupiny na facebooku. Pokračovali sme v učení krivuliek, zúbkov, nožničiek, rôzne väčšie výšivky a výplne výšiviek. Pre mňa boli najťažšie hviezdičky, ktoré neboli hviezdičky, ale osem čiarok a diera v strede :D. Na domácu úlohu sme si mali pripraviť plátno na vyrezávanú výšivku t.j. povyťahovať nitky. Mohli sme si požičať rôzne farby bavlniek a ihly, čo bolo super. Celkom ma to chytilo a začala som chápať, aké je ťažké vyplniť celé plátno výšivkami a aké náročné musí byť na čas vyšiť kroj. Bola som z toho zmätená resp. som bola smutná, že prečo som sa to začala učiť až teraz, tak neskoro. Naša starká už zle vidí a poradiť mi vie iba tak, že mi to opíše. Na plátno veľmi dobre nevidí, ale aj tak som odhodlaná sa to naučiť a vyšiť si niečo pekné na nosenie, keď už nie samotný kroj alebo oplecko. Btw. lektorka Lydka má božskú trpezlivosť, veľmi nás podporovala, vysvetľovala a uisťovala nás, že ideme dobrým smerom a je potrebné iba veľa trénovať. Naozaj je super, vymenili sme si kontakty a sľúbili sme si všetky, že sa ešte stretneme, lebo sme boli fajn kolektív.
Úplne som tomu prepadla. Začala som pátrať po knihách o výšivkách a zistila som, že sú nedostupné. Resp. mala som trošku šťastie a jednu "Slovenská ľudová výšivka" mi predala mama mojej bývalej kolegyni. Bola som veľmi potešená, pretože táto kniha je naozaj super. Teraz som zistila, že ju predáva nejaký šialenec za 100 EUR, asi zistil, že je veľmi žiadaná. Všetci však čakajú na dotlač novšej verzie z Úľuvu, ktorá bude trošku iná ako pôvodná, ktorú mám ja, ale oveľa lacnejšia ako bazošová ponuka. Našla som skupinu na FB, kde ponúkajú rôzne staré vydania kníh a ja som ich ako šialená kupovala. Dokonca som našla knihu za 13,20 EUR, ktorú teraz nájdete už iba po 40 EUR. Mala som na to nos :). Pár kníh mi prišlo aj od vás, mojich čitateliek za symbolické ceny alebo za poštovné. Teraz mám pred sebou desať tlačených kníh a asi 20 v pdf, ktoré som si kúpila na e-shope s digitálnymi verziami kníh, ktoré nie sú dostupné v žiadnom antikvariáte, alebo sa už rozpadávajú. Zatiaľ som nestihla všetky prečítať, ale vždy keď mám čas, tak ich čítam a študujem význam symbolov na výšivkach, krojov, ako sa nosili, kde sa aké nosili a podobné. Dokonca som si vypla všetky notifikácie na mobile a teraz ma už nič neruší a neberie moju pozornosť. Povedala som si, že ja som pani telefónu nie on mojim. Odpoviem keď budem mať čas a zistila som, že ľudia počkajú a nepotrebujú odpoveď hneď. To bol môj najväčší "problém" , vyhovieť všetkým a hneď. Cítim sa takto oveľa lepšie a dokážem sa viac sústrediť. Uvedomila som si, že som asi príliš závislá v momente, keď som išla na vytúženú komentovanú prehliadku "od kolísky po hrob" (z ktorej fotky vám ešte ukážem v inom článku) a jediné čo som robila je, že pri natáčaní čepčenia nevesty iba odstraňovala notifikácie a bola som nervózna a vôbec som si to tak neužila. Povedala som si dosť. Veľká inšpirácia je pre mňa kamarátka Monika, ktorá si užíva život, nemá instagram a sem tam iba pridá fotku, kde bola. Knihy sú však staručké a hlavne ťažké, takže ich nemôžem vláčiť po autobuse, vždy ma čakajú doma.  Nižšie vám dám typy, kde som kupovala a môžete sledovať, či nebude dotlač. 
No ale vráťme sa späť. Mala som teda všetky knihy a začala som aj intenzívne pátrať po bacúšskom kroji. Myslela som si, že to bude jednoduché ako s knihami. Žiaľ opak bol pravdou. Bacúšsky kroj sa nedá zohnať. Venovala som tomu denne asi 3 hodiny času, asi mesiac. Surfovala som po nete, hľadala kontakty, odkazy, zdroje, písala som vedúcej súboru Bacúšan, telefonovala s kamarátkami a písala si so známymi z detstva, s ktorými sme trávili pri starkej prázdniny. Z každej strany som počula iba "nemám, neviem o nikom, žiaľ starká už predala a pod.". Prišlo mi to neuveriteľné a nechápala som, či sa prepadli pod zem alebo čo. Následne som využila aj FB a napísala som do viacerých skupín, ktoré sa zaoberajú krojmi a vyšívaním. Tam si ma všimla sesternica mojej maminy. Bola som riadne prekvapená, dala mi na seba kontakt a spojili sme sa. Vysvetlila mi, že Bacúch 2-3x úplne vyhorel a tie kroje jednoducho nie sú. Komu zostali, tak si ich chránia. Vtedy mi to všetko docvaklo, aká je to vzácnosť a že ho jednoducho tak nezoženiem. Bola som som odhodlaná chodiť od domu k domu a spraviť pre to všetko. V mojom pátraní ma podporila mama a pýtala sa svojich známych a kolegýň. Ona mala väčší úspech ako ja. Pochopila som, že bacúšsky kroj nezoženiem resp. jeho pôvodnú verziu na plátne a od novšej verzii na redšom plátne ma všetci odhovárali, že to už nie je ono. Ja som však bola ako posadnutá :D. Mama našla známu, ktorá vedie, viedla alebo bola v súbore v Heľpe a ponúkla mi kroj z Heľpy. Keďže moje starká pochádza z tejto dediny, nechala som sa zlákať. Tieto kroje sú pekné, ale príliš pestré a ženy v nich vyzerajú ako cukrové vaty a cukríky. Naozaj tým nechcem nikoho uraziť, ale sú neuveriteľné ružové. Začala som teda študovať aj heľpiansky kroj a zapáčili sa mi staršie verzie zo 70-rokov. Pani mi sľúbila, že mi kroj vyskladá, jediná podmienka bola zelená sukňa a staršia verzia. Vyzerá to tak, že ani to oplecko, ktoré som si vybrala z Heľpy nezoženiem. Viem si vybrať kvalitu. :DD Poslala mi niekoľko fotiek a už len čakám na konečnú sumu, ktorú si vypýta. Tu niekde som si uvedomila, že akú vzácnosť som mala oblečenú v septembri na sebe na dni kroja, a prečo ho nikto nepoznal a zároveň obdivoval. Dokonca som bola aj v Slovenke. 
Medzitým som do FB skupiny zavesila, že darujem baletné cvičky. Ozvala sa mi pani, zhodou náhod kolegyňa maminy. Cvičky som jej darovala a mama jej opäť spomenula, že hľadám bacúšsky kroj. Po pár dňoch mi prišla správa, že našla ženu ktorá predáva kroj. Ani vo sne mi nenapadlo, že bacúšsky a áno bolo to tak. Súčasne som skontaktovala pani, ktorá vie o krojoch z Bacúcha asi všetko a vlastní aj 150 ročné oplecko. Dohodli sme si schôdzku a na druhý deň schôdzku s pani, ktorá predáva kroj. Bolo toho veľa. Pani Soňa mi porozprávala veľa informácii o výšivke, o význame, o krojoch, ako sa nosili, s čím sa kombinovali, ako vyzerali pôvodné verzie, a ako vyzerajú teraz. K samotnej výšivke sme sa nedostali, pôvodný plán bol, že ma to naučí, ale urobila som si kopu fotiek a niečo už z toho vyčítam. Bola veľmi milá, ochotná a povedala, že kedykoľvek keď nebudeme vedieť pokračovať vo vyšívaní tak poradí. Aby ste boli v obraze, tak spomínaná sesternica mojej maminy sa podujala, že mi to oplecko na plátno vyšije. Skoro som opadla. Tak jej to vysvetlila a ja som fotila. Boli sme tam dve hodiny a dozvedeli sa tak veľa cenných informácii, že až. Moja hlava to rýchlo spracovala a snažila som sa, nezabudnúť to, rýchlo to niekomu porozprávať. Boli to veľmi cenné informácie a ukážky výšiviek. Na druhý deň ma čakal biznis :D. Kúpa kroja. O pani som vedela, že sa nikdy nevydala a tak som nevedela, čo mám čakať. Či kroj ktorý bude v zlom stave, lebo ho veľa nosila a bez čepca, alebo práve naopak kroj za horibilnú sumu, lebo nie je nosený a nemá ho komu dať. Srdce mi išlo vyskočiť. Prišli sme do domu a tam na mňa vyskočila sukňa, bola nádherná, nová. Potom brusliak, s tým, že mi bude veľký som počítala, a šatka. Všetko v top stave až sa mi chcelo plakať. Keď mi ukázala zásteru zostala som zaskočená. Toto predsa nebolo pamukové plátno. Pochopila som, že ho vyšívala ona teraz niekedy, lebo to bolo na redšej verzii plátna. Potom som uvidela čepiec, ktorý mal flitre, čo si hovorím, že tie sú tam navyše, ale ok to odpáram. No a na koniec oplecko. Žiaľ aj to bolo na redšom plátne (neviem ako sa volá) a nebolo to starodávne. Bola som tam s mojou tetou, obidve sme zostali zaskočené, ale pozrela sa na mňa a hovorí, že je to super vyšité, zachovaná farebnosť, len to nie je na pamukovom plátne. Bola som smutná, chcela som odísť, bola som hrozne zmätená a všetko v jednej chvíli. Veľká dávka emócii a pocitov. Chcela som historický kúsok, a toto bola novšia verzia. Čo som ale čakala, historická by stála niekoľko tisíc eur. Mala som asi 10 sekúnd na rozhodnutie. Pani nemala chuť vyjednávať a v poradí čakali ďalší. Dôkladne som si ho popozerala a nakoniec kúpila. Však mám všetko len novšiu verziu oplecka, síce o to mi išlo najviac. Na plátne mi verím, vyšije sesternica maminy a bude všetko OK. 
Kroj je doma a veľmi sa z neho teším. Možno to vidím iba ja, po tej dávne krásnych historických opleciek z dňa predtým, ale mám kroj. Je krásny a môj. Na historickú verziu si ešte počkám :). Stále verím, že niekedy sa k nemu dostanem. Zásteru si vyšijem novú na pamukové plátno aj keby mi to malo trvať rok. Jednoducho chcem a chcem a obetujem pre to všetko. Kroj teda nemá možno historickú hodnotu, ale má veľkú hodnotu pre mňa. Z Bacúcha pochádza polovica mojej rodiny a mamina. Mám k tejto obci dobrý vzťah, písala som o nej veľa prác počas štúdia Ekonomiky verejnej správy a Cestovného ruchu a neustále ju spomínam aj vo svojich článkoch. Príbeh nekončí, ale začína. Ktorý kroj skompletizujem najbližšie? Bude to Heľpa? Verím v to. Nezabúdajte snívať a nikdy sa nevzdávajte. To, že vás niekto od niečoho odhovára a neustále počúvate iba "nedá sa" alebo "nezvládneš to" možno aj keď nie takto priamo, tak to berte ako výzvu a nech vás to vyhecuje ešte viac k výkonom. Vždy si odpovedajte na tri otázky 1) čo chcem 2) čo pre to robím 3) čo som ochotný obetovať. Moje sú: bacúšsky kroj, všetko čo je v mojich silách a robím všetko najlepšie ako viem a obetujem všetko (okrem zdravia), čas, zdroje, energiu aj moje hobby. Ako mi povedala Sima "správne Ivi, ak ťa to urobí šťastnou, tak si kúp aj 50 krojov."  Majte sa krásne.
pridávam odkazy na knihy:
ÚĽUV : modrotlač, slovenská ľudová výšivka (chystá sa dotlač), výšivka na slovensku (možno urobia dotlač za 13,20 EUR - alebo TU za 24 EUR, takisto sa čaká na dotlač) + Slovenské a české ľudové kroje



 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

1 komentár:

ďakujem za každý jeden názor / Thank you :)