Siena, Tuscany, Italy // Veľká Noc 2018 – 4. deň

Posledný bod našej poznávacej cesty bolo mesto Siena. Poviem pravdu, že som presne nevedela, čo môžem od tohto mesta očakávať. Nenaštudovala som si o ňom veľa a dokonca som si nepozrela ani žiadne pamiatky a mapky (čo je na mňa nezvyk). Jediné čo som vedela, bola vzdialenosť zo Slovenska a od hotela, v ktorom sme noc predtým spali. O tom, či ma mesto prekvapilo príjemne alebo to bol skôr nepríjemný šok si môžete prečítať v tomto článku, ktorý je posledný zo série “Veľká noc 2018”. Okrem mojich zážitkov nechýbajú ani tipy čo navštíviť a ako si poriadne toto mesto užiť.

Mesto bolo jedno veľké príjemné prekvapenie a myslím, že budem ešte veľmi dlho spomínať na tých osem hodín strávených prechádzkami po uličkách a nádherné výhľady. Vznik samotného mesta siaha až do rímskych čias. Na rôznych miestach pripomína minulosť podobizeň vlčice, ktorá mala odkojiť bratov Romula a Réma, zakladateľov dnešného Ríma. Siena je obklopená kopcami, olivovými hájmi a vinicami Chianti. Na území dnešného mesta stála etruskej osada už 9. storočia pred naším letopočtom. Prvé písmenové zmienky o meste Siena pochádzajú z roku 70 nášho letopočtu. Mesto údajne založil Senius, syn Remusa, ktorý bol bratom Romula, po ktorom bol pomenovaný Rím. Svoj najväčší rozmach mesto Siena zažilo v stredoveku, keď zarábalo na požičiavaní peňazí. Bolo totiž hlavným finančným centrom. Bohatstvo miestnych obyvateľov sa podpísalo na vzhľade mesta. Historické centrum mesta Siena ponúka veľa nádherných pamiatok. Je obklopené niekoľkými bránami spojenými systémom hradieb.

Naša prehliadka začala pri Bazilikou Sv. Dominika. Je to nádherná stavba, ktorú zdobia ešte krajšie vitrážové okná. Neviem, či to bol zámer, alebo sme to jednoducho iba mi tak vychytali ale v interiéri bolo málo lavíc na sedenie, skôr to bol jeden veľký otvorený priestor a lavice boli sústredené iba v prednej časti pri hlavnom oltári. V interiéri bolo zakázané fotiť, ale nikto to tam nekontroloval a všetci si veselo všetko fotili. Možno sa len nemohol používať blesk, už neviem. Fotky som si urobila na telefón a iba zopár, pretože tie okná boli dychberúce. V tejto bazilike je uložená hlava a prst, áno dobre čítate, svätej Kataríny Sienskej, ktorej rodný dom je neďaleko. Bazilika bola postavená v 13.storočí a v 14.storočí bola rozšírená a získala dnešný gotický vzhľad.

Po prehliadke baziliky sme sa presunuli krásnymi uličkami s vysokými budovami s typickými okenicami do centra mesta až k hlavnému námestiu Piazza del Campo, ktoré je označované ako najkrajšie námestie Toskánska. Námestie je v tvare mušle a je to srdce historického centra Sieny. Námestie je obklopené palácmi a radnicou Palazzo Pubblico. Radnica bola postavená v gotickom slohu medzi 13. a 14. storočím. Mladšie ročníky sa väčšinou vyhrievajú priamo na červených dlaždiciach námestia, ležia, sedia, vychutnávajú si atmosféru a staršie ročníky sedia na kávičke alebo chutnom obede na terasách reštaurácii, ktoré námestie lemujú. My sme vyskúšali aj jeden spôsob nasávania atmosféry aj druhý. Bolo to úžasné, len tak tam sedieť / ležať a nič nerobiť, iba sa vyhrievať a rozprávať. Na terase sme si dali chutnú taliansku kávu, ktorú milujem, a ešte chutnejšie tiramisu. Mňamka. Btw. odporúčam objednať si hneď a všetko na čo máte chuť 🙂 My sme asi 25 minút čakali na tiramisu, ktoré sme si doobjednali, nedoniesli nám ho ale naúčtovali. Našťastie som to nejako vysvetlila a nemuseli sme ho platiť. Na platenie sme čakali asi ďalších 15 minút. Majú tam dosť zvláštny systém, každý má inú funkciu a za žiadnych okolností neurobí niečo navyše. Objednali sme si u jednej čašníčky, asi brigádničky, tá to povedala druhej čašníčke, tá nejakému chlapovi, ktorí za nami prišiel a opýtal sa, čo si želáme 😀 a aj tak nám nedoniesli, čo sme chceli. Zaplatiť som išla nakoniec k baru, lebo by sme tam sedeli asi ešte do dnes.

Na námestí sa organizuje dvakrát do roka Konský dostih Palio a to vždy 2. júla a 16. augusta. Ide o oslavu plnú vášní, emócií, dojmov, nádeje a radosti. Zúčastňuje sa jej len 10 zo 17 mestských štvrtí, tzv. kontrád. Každá štvrť je pomenovaná podľa zvieraťa, napríklad vlčica, hus, orol a iné. Okrem toho si každá kontráda pripravuje kostýmy a vlajky, má svoje zvyky a toto všetko si dôkladne stráži. Trofej pre víťaza – Palio je rytierska zástava, na ktorej je zobrazená Panna Mária. Obvykle sa všade na svete predstavenia odohrávajú v strede námestia a diváci stoja alebo sedia okolo. V Siene je to naopak. Jazdci na koňoch závodia po obvode vymedzenom kamennými stĺpikmi a diváci všetko sledujú akoby v ich obkľúčení. Balkóny a všetky vhodné priestory v okolitých budovách sa počas pretekov prenajímajú nadšencom týchto hier.

Naša prehliadka pokračovala katedrálou Nanebovzatia Panny Márie La Cattedrale di Santa Maria Assunta, ktorá bola dokončená v polovici 13. storočia. Nachádza sa v rebríčku najvýznačnejších diel gotickej architektúry v Taliansku a patrí pod ochranu organizácie UNESCO. Za jej fasádou a mnohými sochami stál Giovanni Pisano. Veľkú časť vonkajšieho plášťa chrámu zdobia pruhy z tmavého a svetlého mramoru, čo vytvára zaujímavý kontrast na samotnom kostole, ale aj voči okolitým budovám z červených tehál. Vstup do katedrály je spoplatnený cca 9 EUR, no my sme tam boli v čase konania sa svätej omše, takže sme skryli fotoaparáty do ruksakov a išli sme tam počas omše. Kostol bol totálne plný. Počas omše tam je zakázané fotiť a natáčať. Tento krát to sleduje asi tucet strážcov a slušne každého upozornia, že ak neprišli na omšu tak majú odísť a prísť v čase, keď bude prehliadka pre verejnosť. Mňa upozornili asi dvaja a to som sa iba obzerala okolo seba a na stropy. Tak sme tam boli iba chvíľku. Je to vška nádherná katedrála, ktorú by ste určite mali vidieť. Odporúčam obísť si ju celú dookola 🙂 Dokázala by som sa na ňu pozerať celé hodiny. Toľko detailov, malinkých sôch a ozdôb na fasáde no waw.

Potom sme sa už iba doslova túlali po Siene. Uličkou hore, dole, doprava, doľava a vždy sme objavili niečo krásne, zaujímavé a dychberúce. Najviac nám učarovali šikmé ulice, v ktorých boli kaviarne. Stoly aj stoličky boli prispôsobené a vyrovnaké, podložené tak, aby sa na nich dalo sedieť a jesť 🙂 Vynaliezaví sú tí Taliani, využijú každý centimeter na biznis. 

Vrátili sme sa na námestie Piazza del Campo a chceli sme ísť na vežu radnice Palazzo Pubblico. Postavili sme sa do radu a čakali. Boli tam dva rady. Jeden na lístky a druhý na vstup na vežu. Ten na vežu bol malý resp. tam stáli dvaja ľudia, takže sme sa tešili. Stáli sme tam asi 30 minút ak nie dlhšie, no práve tam vystavili štítok, že najbližší vstup je až o 16:30, čo bol čas odchodu zo Sienny, len pre info bolo asi 11:00 keď sme sa to dozvedeli. Boli sme sklamaní a tak sme si išli dať tiramisu a kávu. Poriadne nás to mrzelo, keby sme to vedeli skôr (ani sprievodkyňa to nevedela), tak by sme tam išli hneď. Takže choďte si rovno kúpiť vstup, aby ste to stihli.

Bola to úžasná dovolenka, ktorú som si veľmi užila, načerpala potrebnú energiu a spoznala super ľudí, ktorí mi pomohli zabudnúť na “problémy” a byť tu a teraz 🙂 Nebojte sa cestovať sami, spoznáte nových ľudí, ktorých by ste nespoznali, keby ste boli s kamarátkou alebo s partnerom 🙂 Bol to super zážitok, na ktorý budem ešte dlho spomínať a už sa nebudem báť ísť niekde sama 🙂


Fotky: