Volterra, San Gimingano, Monteriggioni - Tuscany, Italy // Veľká Noc 2018 - 3. deň

Tretí deň v Toskánsku začal už tradične silnou kávou a sladkým pečivom. Prekvapil nás dážď, ktorý nie a nie ustúpiť. Stále sme dúfali, že je to iba pozostatok nočnej búrky a jednoducho sa do deviatej vyjasní a bude krásny deň. Naraňajkovali sme sa a do ruksaku som si okrem pršiplášťu pribalila aj čiapku, šatku a náhradné ponožky. Obliekla som si teplú bundu, ktorú som si myslela, že v Toskánsku nevyužijem a budem ju potrebovať iba pri návrate na Slovensko. Program tretieho dňa bol bohatý. Čakali nás štyri miesta a medzi nimi aj ochutnávka vín v miestnom vinohrade. V článku sa dočítate, čo sme zažili, čo sme videli a nájdete tu aj veľa pekných fotiek :) Príjemné čítanie.





>>> VIAC ČLÁNKOV O CESTOVANÍ <<<

Prvá zastávka bolo mesto Volterra, na ktoré sme sa veľmi tešili. Cestou sa vyjasnilo a spoza okien autobusu sme si užívali modrú oblohu a nádherné zelené okolie. Cesta z hotela do mesta Volterra trvala celkom dlho a prebehla mi hlavou myšlienka, že tu buď ten dážď už bol alebo príde za nami. Dorazili sme na miesto, cesta bola do kopca a dosť kľukatá, no výhľady boli nádherné. Z autobusu sa nám zdalo, že je vonku krásne a teplúčko, no naše appky ukazovali, že je zima a prší. Pozorovali sme prvých ľudí, ktorí vystúpili z autobusu a dostali "facku" vetrom. Hneď sa všetci vracali a navrstvili si všetko čo so sebou mali. Bola teda poriadna zima a vietor sa predvádzal. Prešli sme si časť mesta a začalo poprchávať. Nič strašné, dalo sa to zvládnuť. Na chvíľu sme sa skryli v kostole, kde nám sprievodkyňa urobila výklad o meste. Boli sme aspoň v teple a nefúkal nám vietor, aj tak sme v audio nič nepočuli iba zvuk vetra. Potom sme opäť išli na prehliadku mesta, no len čo sme vyšli von už sme všetci hľadali pršiplášte, skrývali sme foťáky a otvárali dáždniky. Predstavte si ten silný vietor v kombinácii s dažďom a ... krúpami. No hrôza. Boli sme celý mokrí a zaliezli sme do prvej kaviarni. Tu nás bolo však tak veľa, že sme si nemali kam sadnúť a hlavne bolo všetko mokré. Preto sme sa odhodlali a vyšli do toho nečasu ešte raz. Hľadali sme reštauráciu alebo jednoducho teplé miesto, kde nie sú ľudia. Reštaurácie boli zatvorené, otvárali sa až na obed, a nakoniec sme našli malú cukráreň a kaviareň v jednom. Bolo to úžasné, nikto tam nebol a hlavne na wc mali vzduch na sušenie rúk, ktorý som neskôr využila na vysušenia oblečenia aj topánok. Najhoršie je chodiť celý deň v mokrom oblečení a mať mokré ponožky a topánky. Vysušila som sa celkom rýchlo. Kým som bola mokrá bola som dosť nervózna, ale ako náhle som mala nohy v suchu tak mi bolo jedno aj že vonku sa tak rýchlo nedostaneme. objednala som si teplý čaj a chutné sladké pečivo a čakali na čas odchodu. Samozrejme presne vtedy prestalo pršať :) Trošku nás mrzelo, že sme nevideli celé mesto, ale mali sme pred sebou ešte ďalšie tri takže sme sa tešili. 
Volterra sa nachádza vo východnej časti provincie Pisa, na hranici provincie Siena. Mesto je situované na kopci, 540 metrov nad morom, medzi údoliami Cecina a dell'Era. Počiatky Volterra siahajú až do čias dávnych Etruskov, ktorí poznali mesto pod názvom Velathri alebo Felathri, rimania zase ako Volaterrae. Steny z éry Etruskov sú stále viditeľné, dobre zachovalé a obklopujú centrum mesta. Nasávať stredovekú atmosféru môžete prechádzkou úzkymi uličkami v centre mesta. Počas stredoveku bolo mesto domovom biskupstva, neskôr sa dostalo do rúk Florencie a nakoniec skončilo pod vládou veľkovojvodstva Toskánska.
Volterra ponúka pre návštevníkov množstvo zaujímavých miest. Tieto tri sa nachádzajú na rovnakom mieste. Srdce stredovekého mesta tvorí námestie Piazza dei Priori s nádherným Palazzo dei Priori, dnešnou radnicou. Fasáda radnice má starobylé symboly z mramoru a glazúrovanej keramiky. Na rovnakom námestí nájdete taktiež Palazzo Pretorio, ktorého starobylá veža je považovaná za jednu z prvých veží mesta. Je známa aj pod menom „Veža malého prasiatka“, pretože na vrchu veže na poličke je malé prasa z kameňa. Duomo alebo Katedrála je románska stavba z 12. storočia, postavená na mieste predchádzajúceho kostola. Katedrála má fasádu a vchod postavenú v románskom štýle, pričom vchod bol postavený v 13. storočí. Interiér bol prerobený ku koncu 16. storočia v renesančnom slohu a má bohato zdobený strop a niekoľko kaplniek s freskami a drevenými platňami. V rámci prestavby bola prerobená aj mramorová kazateľnica z 12. storočia. Baptistérium Katedrály stojí na námestí oproti Katedrále Duomo. Jedná sa o budovu z 13. storočia s oktagonálnou základňou. Fasáda je zdobená pruhmi bieleho a zeleného mramoru. Tento štýl je v Toskánsku veľmi bežný. Interiér je jednoduchý, no je to domov naozaj výnimočného umeleckého diela: osemhrannej mramorovej krstiteľnice, vytvorenej podľa architekta Sansovina v roku 1502.
Vyrazili sme do nádherného mesta San Gimingano, v ktorom predávajú zmrzlinu s ocenením "najlepšia zmrzlina na svete". Ocenenie získala už tri alebo štyri krát. Ochutnať sme ju však neochutnali, pretože tam bol rad cez celé námestie a my sme chceli vidieť z mesta čo najviac a nie iba stáť v rade. Mesto bolo nádherné, ja som si ho užila a počasie nám prialo. Nádherné olivové háje, výhľady na celé mesto, potom sme si vychutnali obed v reštaurácii (resp. osteria - vysvetlím nižšie) a ja som si nakúpila sladké sušienky na doma. Toto mesto ma očarilo. Nachádzajú sa tú stavby resp. dve veže, ktoré volajú "talianske dvojičky" a vyzerajú rovnako ako "dvojičky" z USA, ktoré boli zničené pri teroristickom útoku. Po meste sme trošku neplánovane blúdili, ale aspoň môžem napísať, že sme si ho prešli naozaj celé :) Od jednej strany hradieb/múru po druhý :)
San Gimignano, staré mesto Toskánska, je typické svojimi domami s 50 metrov vysokými vežami, ktoré predstavujú symboly bohatstva a moci miestnych patricijských rodín. Z pôvodných 72 veží sa zachovalo 14. San Gimignano si dodnes uchovalo feudálnu atmosféru a vzhľad. Lokalita San Gimignano je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1990. Začiatky tohto toskánskeho mestečka siahajú do 4. storočia pred Kr., kedy bola na mieste dnešného San Gimignana založená etruská osada pomenovaná Velathri podľa bohyne lesov. Za čias antického Ríma bolo známe ako Silvia. Svoje dnešné meno získalo až neskôr podľa svätého Geminiana, biskupa modenského, ktorý za ostrogótských vojen (6. storočie) zachránil mesto pred pustošením barbarským kráľom Totilom. Mesto postupne upadalo, vďaka čomu sa paradoxne zachovalo v nezmenenej gotickej podobe, bez neskorších prístavieb. V 20. storočí sa stalo vyhľadávaným turistickým cieľom. Medzi známe pamiatky patria: Bazilika Nanebovzatia Panny Márie, Palazzo Communale, Mestské opevnenie, tri brány a bašty, Paláce a veže, Piazza della Cisterna, Palazzo del Podesta, Zrušený románsky kostol San Francesco, Rocca, zrúcanina hradu s krásnou vyhliadkou. 
Ďalej nasledovala ochutnávka vín, ktorá bola asi najlepší zážitok za posledné dni. Prebiehala vo viniciach Tenuta Torciano. Z autobusu sme si zobrali iba peňaženku a fotoaparát a išli sme na ochutnávku. Vlastne sme ani nevedeli, čo nás presne čaká. Prešli cez popri viniciach cez krásnu záhradu do miesta ochutnávky. Vyzeralo to tam veľmi útulne a boli to dva - tri rodinné domy. V jednom bol obchod a robili sa tam aj ochutnávky v dvoch miestnostiach. Potom to prišlo. Nádherné upravené stoly s pohármi, vodou a tanierom s toastami, šunkami a syrmi. K tomu sme dostali papier a pero, aby sme si mohli robiť poznámky. Prvé víno bolo červené, potom nám naliali biele a ten kto nepočúval bol už v tomto kroku pripitý :D Pretože sme ich ochutnali až šesť a pomedzi to štyri rôzne oleje. Oleje boli úžasné, ale nevyužila by som ich veľmi. K vínu sme dostali aj inštrukcie ako sa správne pohár drží a ako sa správne ochutnáva (točenie, vôňa, vzhľad). Všetko nám prekladala sprievodkyňa. Bola to neuveriteľná sranda, zvyšovala sa intenzita smiechu a atmosféra sa uvoľnovala. Zrazu sa každý s každým mal o čom rozprávať a bol s každým kamarát. Všetci boli čím ďalej hlučnejší :) Naozaj to bola zábava. Niektorí víno vypili a napríklad ja som ho vždy iba trošku ochutnala a potom žiaľ vyliala :) Vypila som iba dve, ktoré mi najviac chutili a tie som si doniesla aj domov. Otvorím ho až pri špeciálnej príležitosti, len som sa ešte nerozhodla aká príležitosť to bude. Potom sme nastúpili do autobusu, kde už bol naozaj každý s každým najlepší kamarát a všetci sme sa veľmi dobre bavili. Túto ochutnávku by mali presunúť na prvý deň, to by bolo kamarátstiev počas celého pobytu :) Autobusom sme sa presunuli na posledný bod nášho programu tretieho dňa.
Posledná, veľmi veselá návšteva, lebo všetci posilnení vínom, bola pevnosť Monteriggioni, ktorá sa dá celá prejsť za 7 minút pomalej chôdze. Ide o opevnené mestečko, ktoré má do dvadsať (ak nie menej) stálych obyvateľov. V pevnosti je aj krásny kostol, kaviarničky a obchody so suvenírmi a handmade výrobkami. Pevnosť mala čarovnú atmosféru a na konci bola brána, cez ktorú ste si mohli vychutnať úžasný výhľad. Úžasný deň. Pred nami je posledný deň v Siene, ale o ňom v samostatnom článku.




Monteriggioni bolo založené v roku 1213 obyvateľmi mesta Siena ako pevnosť proti nepriateľom z Florencie. Pre účely obrany bolo medzi rokmi 1213 až 1219 opevňované masívnymi hradbami o celkovej dĺžke 570 m. Jedna z brán, Porta Fiorentina, je smerom k Florencii, a druhá, Porta Romana, mieri na juh smerom k Rímu. Obidve navzájom prepojujú hlavné ulice vedúce cez mesto. Centrálnym námestím Piazza Roma dominuje románsky kostol s jednoduchou fasádou. Monteriggioni je významné po kultúrnej stránke. Je spomínané napríklad v Božské komédii od Danta Alighieriho. V roku 2009 si toto mesto ako významné dejisko zvolili tvorcovia počítačové hry Assassin's Creed II. O dva roky neskôr, v roku 2011, vyšlo pokračovanie tejto hry.
Malá pomôcka na rozdelenie talianskych stravovacích podnikov:
Ristorante – ako naša reštaurácia
Trattoria – ako naša hostince - sú lacnejšie ako ristorante
Osteria – reštaurácia s teplou domácou kuchyňou
Pizzeria – ponúkajú iba pizzériu
Tavola Calda – niečo ako jedáleň s teplou kuchyňou
Rosticeria – pár stolov pre stravovanie, ale hotové jedlá sa tu väčšinou balia sebou
Taverna – tu sa ponúkajú miestne špeciality a víno
Bottigliera – ponúka sa iba víno, nie jedlo, k vínu sa podávajú olivy
Pasticeria – cukráreň, kúpiť si môžete kávu aj koláče
Bar – v ponuke sú iba nápoje káva, víno a nealkoholické nápoje
Latterie – mliečna a vaječné jedlá, múčniky, sendviče
Pannetteria – okrem pečiva tu obvykle nájdete aj rôzne druhy pizze
Enoteca – predaj z bohatého výberu vína
Spaghetteria – jedáleň, v ktorej sa predáva pastasciutta, čo je všeobecný výraz pre cestovinová jedla. Obvykle sa jej v stoji, prípadne na barových stoličkách, máte tu výber z niekoľkých jedál vrátane špagiet, kurčaťa, pizze …
Snack bar – občerstvenie ako vo všetkých “slimákoch”
Paninoteca – ponúka veľký výber obložených bielych chlebov
Gelateria - zmrzlináreň
photo by Nikon D3100, Nikon P310, iphone 7, rôzne mobilné telefóny :) 


 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT
******

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

ďakujem za každý jeden názor / Thank you :)