keď sa vám realita vymkne spod kontroly // tu a teraz

Nemáte pocit, že ste sa stali otrokom telefónu? Ja som to začala pociťovať a uvedomovať si pred pár mesiacmi, keď som zistila, že trávim s telefónom v ruke (rozumej na instagrame a FB) strašne veľa času. Vlastne som na internete iba zabíjala čas ... ničím ... surfovaním a nič nové som sa nedozvedela, nič mi to nedalo bolo to čisté zabíjanie času. Pár krát som sa prichytila, že som mala zapnutý FB na notebooku a v ruke mobil tiež s FB. Áno internet je super, keď niečo neviete, niečomu nerozumiete, potrebujete si pozrieť autobus, alebo neviete ako sa dostať na určité miesto tak si to vygooglite za pár sekúnd. Vtedy je to super, keď sa technológia používa na veci, ktoré majú zmysel. Občas mám však pocit, že som mimo realitu a ako keby som žila iba v tom virtuálnom svete. Celý deň pracujem na notebooku, vyhľadávam informácie, telefonujem, chatujem cez rôzne firemné aplikácie s kolegami v BA aj v BB, postujem na interné sociálne siete, udržujem virtuálnu komunikáciu a osobných stretnutí je už veľmi málo. Preposielame si úlohy e-mailami a určite to tak je v každej veľkej firme. Niekdy je to fajn, ale sem tam si poviem, že by som chcela vidieť ako sa ten človek skutočne tvári. Nesťažujem sa iba konštatujem, možno aj preto, že som zažila časy bez telefónov, hľadaní informácii v knižniciach, kričanie pod oknom "ideeeeš voooon?" (na ktoré spomínam s úsmevom), je to možno trošku aj "choroba z povolania" a trošku možno aj vekom. Už z princípu po príchode domov mobil nechávam v kabelke až kým si večer nenastavujem budík, večer už tak často nezapínam notebook, nečítam pracovné e-maily po pracovnej dobe, lebo potom nespím a iba myslím, čo ma zajtra čaká, počas dvoch hodín jógy si dokonca mobil úplne vypínam, a potom sa smejem koľko upozornení mi príde po zapnutí. Moji známy si, verím, už zvykli, že im hneď neodpíšem a možno ani nezdvihnem telefón. Mala som v pláne si odinštalovať instagram, ale nakoniec som si iba vymazala ikonu z plochy MT, pretože som sledovaním instastories niekedy strávila aj hodinu. Hovorím si "Ivana, TU A TERAZ a máš svoj život užívaj si ho, využívaj čas niečim zmysluplným". Bola som už z toho aj unavená, nešťastná, necítila som sa dobre, hlavné je že som si to uvedomila :) Tak som tento detox začala praktizovať, články píšem iba keď mám skutočne chuť, náladu a nápad, nie preto že musím, ale preto lebo chcem. Veď to je môj koníček a nie zamestnanie :) Večer, kedže už bez cielu nesurfujem po nete, mám viac času na upratanie oblečenie, či už toho ktoré som mala cez deň oblečené a nekopí sa mi na stoličke do piatku, alebo celkovo na úpravu, odžmolkovanie, prišitie uvoľnených gombíkov atď., takisto aj na zveľaďovanie domácnosti, dočítanie rozčítaných kníh, opätovné listovanie tých, ktoré som už prečítala, pozeranie fotiek, ktoré som si dala vytlačiť, tvorenie, prípravu DIY projektov, fotenie, šitie, recyklovanie oblečenia, vymýšľanie čo z neho ušijem, starostlivosť o kvetiny, vytriedenie rúžov, ktoré len zaberajú miesto. Jasné, sem tam si ten notebook večer zapnem (ale už iba kvôli informáciám), urobím si čaj a otvorím niečo sladké pod zub a hľadám akcie, stretnutia, workshopy a výstav v mojom okolí a starostlivo všetko zapisujem do diára  a plánujem. V sobotu som sa prvý krát začítala do radničných novín a zistila, čo všetko sa deje v okolí, na čom mesto pracuje a bolo to poriadne zaujímavé. Každý večer venujem viac času starostlivosti o pleť a konečne si doprajem aj masku na tvár či vlasy. Začala som opäť experimentovať s outfitmi, ktoré večer dolaďujem presne ten istý čas, ktorý som predtým venovala instastories a facebooku. Hľadám výhodné zájazdy a zľavy a snažím sa potom presvedčiť Tomáša, prečo by sme sa mali ísť pozrieť práve do Benátok, Barcelony alebo slnečného Portugalska :) Dokonca som sa zapojila aj do súťaže, v ktorej môžem ukázať svoje znalosti v oblasti šitia (už len vymyslieť výsledný produkt). Tým, že mám zrazu všetko vyžehlené, odžmolkované, poprišívané uvoľnené gombíky, zminimalizovanú ponuku rúžov, pripravenú kabelku, zbalené veci na zajtrajšiu jógu, dokonale pripravený outfit aj na poobedňajšie aktivity, poukladané kabáty a vyradené všetko čo nenosím, tak  mi ráno zostáva aj 15 minút času, ktoré pravdepodobne venujem raňajkám (už si iba večer urobiť nákup na tie raňajky). Niekdy mám náladu a čítam si všetky možné blogy od cestovania, cez recepty, módu, pozerám obľúbené youtube kanály, čítam o ekonomike, politike, a bezcielnemu surfovaniu sa už vyhýbam (včera som objavila mahjong :D pamatáte?). Ja len toľko nezabudnite žiť aj svoj život nie len sledovať ten druhých, ale to neznamená, že máte prestať čítať môj blog , všetko s mierou :) peace



sveter: shein (kúpiš TU) sukňa: shein ( podobnú kúpiš TU) kabelka: oriflame náhrdelník: I am (z Nemecka) čižmy: humanic pančuchy: c&a brmbolec: z miestnych trhov (Radvanský jarmok) náušnice: obsidián (z výstavy kameňov v BB)
photo by Tomáš, Nikon D3100



******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Návody na "urob si sám" projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

2 comments:

  1. Ivanka, máš naprostou pravdu. To samé jako ty pociťuju i já. Doma nic udělané, nálada poslední dobou nanic a jen zabíjím čas na sociálních sítích. Je to závislost, doslova. Chce to detox, teď jsi mi potvrdila co už nějakou dobu cítím. Žít svůj život a ne ten cizí. Jdu do toho (ale tvůj blog budu číst dál ;))

    ReplyDelete

ďakujem za každý jeden názor / Thank you :)