Po niekoľkoročnom cestovaní po európskych štátoch a pamiatkach sme okúsili Afriku. Konkrétne Sinajský polostrov, Sharm el sheikh.  Prípravy na cestu boli plné zisťovania informácii. Vždy som pokojnejšia keď viem o všetkom, čo by ma mohlo na dovolenke prekvapiť. Ako prvé po zadaní SSH do googla na vás vyskočia výstrahy pred “faraonovou pomstou”. Ide o črevné problémy, ktoré vraj trápia až 80% cestovateľov. Dosť veľké číslo na to, aby som sa na to nepripravila. Kúpila som si potrebné lieky na Slovensku a zistila som si názov lieku, ktorý sa predáva v Egypte. Bola to vlastne aj téma číslo jeden každý deň, či je všetko v poriadku. Našťastie nás to obidvoch obišlo. Dávali sme si veľký pozor aby sme sa neprejedali, ja som len veľmi light ochutnávala nové chute, pili sme iba balenú vodu, ktorú sme používali aj na umývanie zubov, nepili sme nápoje s ľadom a ehm každý deň sme pili domácu na dezinfekciu. Odporúčania sú aj aby ste nepili príliš veľa sladených nápojov, džúsov, nejesť ovocie, ktoré sa nedá ošúpať, my sme dostali pokyn vypiť 3 litre vody, Tomáš pil sem tam aj nápoje s ľadom, no asi to je veľmi individuálne. Mne bolo zle iba posledný deň, ale bolo to ako keby zo stresu alebo prehriaty organizmus, nevládala som nič robiť iba ležať. Zo začiatku to bolo ťažké, zvyknúť si na balenú vodu a dávať si skutočne veľký pozor, ale po dvoch dňoch to už bolo samozrejme. Ďalšie moje postrehy nižšie …

Čo sa týka počasia pripravte sa na krásnu modrú oblohu bez jediného obláčika. Každý deň bolo 38 – 39 stupňov. Slnko vychádzalo o pol šiestej a o tom istom čase aj zapadalo 🙂 Potom bola tma tma tma. Dosť skoro. Mali sme trošku obrátený režim, lebo sa nám chcelo spať už o deviatej. Chodili sme sa prechádzať k pobrežiu alebo na večerný program so živou hudbou.  V tejto oblasti bolo veľmi málo turistov. Mali sme prakticky celú pláž pre seba, mohli sme sa presúvať medzi lehátkami ako sme chceli za slnkom alebo do tieňa. Mohli sme ležať v prvej rade pri mori alebo na  “poschodí” kde sme ležali po celý čas my 🙂 Spolu s nami tu bola hŕstka Čechov a Ukrajincov. Všetci sa s nami automaticky rozprávali po rusky.  Mňa najviac očarila farba mora. Nazvala som ju”egyptská modrá”. Úplná nádhera. More bolo plné koralov a rybiek, s ktorými sme celé dni plávali. Nedisciplinovaní turisti ich kŕmili len aby mali čo najlepšie fotky. Ja som si na ne pekne počkala bez jedla. Raz priplávala dosť veľká ryba, ktorá mi nahnala strach 😀 neviem posúdiť či bola neškodná alebo nie, ale bola dosť veľká 😀  V tejto oblasti nenájdete klasické pláže s postupným vstupom do mora, ale útesy a do mora sa vchádza cez móla. My sme nemali žiadne topánky do mora, nepotrebovali sme ich, šnorchlovali sme na vyznačených miestach. Ak si však chcete pozrieť koraly zblízka, tak si ich pre istotu zoberte. Naša výbava bola iba šnorchle a vodotesný foťák. Opaľovací krém sme používali 30ku a na nos 50ku 😀 Na slnku sa ale nedalo vydržať veľmi dlho. To nie ako keď sme v Taliansku ležali na slnku celý deň. Tu sme vydržali maximálne 15 minút na priamom slnku a hneď potom som vypila celú fľašu vodu (mali tu 600 ml balenia) a mala som úplne suché plavky – tak si asi viete predstaviť aké ostré slnko to bolo. Neodvážila by som si chodiť po slnku bez šiltovky/klobúka pretože to bola poriadna záťaž. Na letisku sme sa potom dali do rečí so skupinkou ľudí a tí nám hovorili, že jednému chalanovi spálilo hlavu počas šnorchľovania a tri dni mal problém mať čokoľvek na hlave uff.

Dostali sme super izbu v strede rezortu vedľa bazénu. Povedali sme si, že je to super, všetko máme po ruke, reštiku, bazén, recepcia kúsok aj k moru to bolo kúsok. Všetko bolo super až na hluk. Nad nami boli dve reštaurácie so živou hlučnou hudbou a jeden disko bar. Keď sme sa boli ráno sťažovať resp. informovať, či to bude každý deň, presviedčali nás, že žiadny podnik s hudbou nemajú. No potom nám ponúkli výmenu izby. Išli sme si pozrieť jednu, ktorá sa mi nepáčila a potom druhú, ktorá bolo super. Bolo ešte bližšie k moru a bol tam taký pokoj, že to bolo až hrozivé.  Raňajkovali sme v hlavnej jedálni a obed sme si vychutnali v reštaurácii priamo na pláži. Večeru sme striedali v rôznych reštauráciach. V Egypte nejedia bravčové mäso, čo mne bolo jedno ako vegetariánovi, ale Tomášovi aj všetkým dosť chýbalo. Na raňajky ste si mohli vybrať rôzne jedlá, ale väčšina bola typická pre miestnych, veľa veľa pečiva, slané, sladké no mňamky. Na obed som vždy mala rybu, lebo nič iné nemali pre vegetariánov, teda mali nejakú zeleninu v omáčke, ktorá bola úplne bez chuti a na večeru sme jedli pizzu alebo cestoviny. Veľmi mi chýbala coca-cola, ktorú som kúpila iba v meste (som na nej závislá omg). Moslimi vraj majú dva sviatky do roka a my sme vychytali jeden z nich. Dva dni bol hotel plný zahalených žien a mužov. Táto kultúra bola pre mňa niečo nové a zaujímavé. Videla som dve dievčatá, ktoré mali zahalené vlasy do šatky asi prvý krát (alebo veľmi krátku dobu) a pochopila som, že sú na to hrdé, že už dospeli do toho veku, že sa musia zahaľovať. Pre nich je to tak prirodzené ako pre nás bez šatky. Nemala som pocit, že by tým ženy trpeli, jednoducho tak boli vychované a bolo to prirodzené. Trošku zvláštnejšie boli burky, a ženy ktorým bolo vidno iba oči. Bolo to plné kontrastov. Mali aj ponožky a rukavice, takto ležali na lehátkach a v rukách držali malinké detičky v ružových plávkach. Muži naopak chodili oblečení normálne ako keby patrili k nám z Európy. Havajské šortky, odhalené telo a ženy ako majetok zavesená do ramena. Je to ich kultúra, a my ju môžeme iba tolerovať. Nikto z nás by nemal ľudí odsudzovať iba na základe vzhľadu alebo náboženstva. Sprievodca nám ochotne vysvetlil celý proces nosenia šatiek, buriek a bolo to zaujímavé. Takisto som si všimla že chodia po druhej strane, takže sme sa vždy na schodoch museli uhýbať a takisto, že ruky podávajú iba mužom a netrasú nimi, viete tá trápna situácia keď podáte ruku a nikto vám ju nepodá :D. Každá žena mala minimálne tri deti a ak som správne pochopila tak je to ich úloha je starať sa o ne a mužovi dať s nimi pokoj. Ženy však mali značkové kabelky od výmyslu sveta, niektoré mali krásne hodvábne šatky a sem tam som videla aj trošku modernejšie farby na šatách, ktorými sa zladili k partnerovi. Väčšinou ste videli čierne, šedé (na letisku biele) oblečenie, no jeden pár bol výnimočný a žena chodila v bodkovaných, žltých alebo červených šatách. Na raňajky som chodila v šatách na ramienka alebo podobne, ale v tomto čase, keď boli v hoteli moslimovia, mi to nebolo až tak príjemné, preto som na pleciach nosila šatky. Na pláži to bolo tiež zvláštne, polovica bazéna v burkinách a polovica v bikinách … aj animátori sa trošku zasekli keď pozývali na “bikiny párty”. Na druhú stranu sa zapájali do cvičenia v bazéne aj deti do programu. Takmer 99% z nich nevedia plávať, ani deti to neučia iba im dajú koleso a sedia vedľa nich v bazéne. Do mora cez deň chodili iba výnimočne, skôr k večeru keď sme sa mi už balili a to tiež pod dozorom viacerých plavčíkov, ktorí na nich dohliadali, požičiavali im plávacie vesty a kolesá. Tak ako sa oni po nás pozerali divne, podľa mňa im je takisto divné, že ako sa môžeme tak odhaľovať, tak mne prišlo zaujímavé ich zahaľovanie. Obdivovala som čašníkov, ktorí boli celý deň v čiernych dlhých nohaviciach a niektorí aj v košeliach a chodili po pláži, že toto nie je teplo, teplo tu bolo pred mesiacom 40-50 stupňov. 
Nastal posledný deň. Nepáčilo sa mi, že zájazd predávali ako 8 dňový a poistili si to tak, že ten ôsmy deň sme boli v hoteli len 15 minút, ale boli, takže chcem – nechcem je to osem dní. 15 minút po polnoci sme museli byť na recepcii a čakať hodinu na autobus. Potom sme prišli na letisko a museli sme prejsť cez sedem kontrol, dve cez skener, vyzuť sa, všetko kontrolovali, pas asi 3x, víza no poriadna kontrola to bola. Čakali sme tri a pol hodiny na letisku, aby nám desať minúť pred odletom oznámili, že lietadlo má technickú poruchu a neodletíme. Museli to vedieť oveľa skôr lebo lietadlo išlo z Hurghady. Asi si viete predstaviť ako sa všetci behom sekundy prebudili. Vznikla trošku panika, lebo sme tam nemali nášho sprievodcu, tí boli pred pasovými kontrolami. Tak sme sa dorozumievali trošku komplikovane. Letel s nami doktor, ktorý je Arab a je vraj na SR veľmi uznávaní. Ten sa rozprával so zamestnancami letiska po arabsky, prekladal nám to do nemčiny a z nemčiny nám to tlmočili Poliaci 😀 Tomáš našťastie rozumie dobre po nemecky, takže sme to mali z prvej ruky. Záver bol jednoduchý, odvezieme vás na hotel a o dve hodiny vám povieme čo ďalej. Toto sme si už prešli v Belgicku, a tušili sme, že dnes asi neodletíme. Šéfovi som napísala SMS a dovolenku si predĺžili o deň. Najhoršie na takýchto situáciach je, že sa stretávate každé dve hodiny, vždy by ste mali byť pripravení na odchod. Takže sme nešli ani do mora iba k bazénu, aj tak sme boli veľmi unavení, lebo sme spali trhane asi 5-6 hodín. Nakoniec sme odleteli nasledujúci deň, presne o 24 hodín. Nevadí vyskúšali sme ďalší hotel a videli sme krásny východ aj západ slnka.  Takže počas jednej dovolenky sme boli v dvoch hoteloch a troch izbách. Čo sa týka druhého hotela mali sme v priebehu 45 minút zabezpečené all inclusive, a keďže sme si s Tomášom pohli dostali sme najlepšie izby, tie boli voľné hneď, mali sme tam všetko a k tomu parádny výhľad na more. Ostatní sa sťažovali na izby, že neboli pripravené, my sme mali v tomto šťastie v nešťastí (aj keď ja to neberiem negatívne).
V strede týždňa sme absolvovali výlet do mesta na Old Market, parfumérie, mešity a kostola. V Egypte sú moslimovia, kresťania a židia. Počas cesty autobusom sme sa dozvedeli hlavne o moslimoch a ich náboženstve, opäť to bolo pre mňa veľmi zaujímavé a niečo nové. Najprv sme navštívili mešitu, ktorú sme obdivovali iba zvonku, pretože tam vraj raz išiel Rus s vodkou v ruke a hneď potom zakázali vstup turistov do mešít :-/ potom sme išli do kostola, ktorý bol neuveriteľne prezdobený zlatom a museli sme byť zahalené, kto nebol dostal plášť. Ja som bola pripravené, mala som dlhé šaty a šatku na ramená. Sprievodca na to upozorňoval už pri kúpe výletu, ale niektoré dámy to ignorovali. V parfumérii sme ovoniavali rôzne oleje a parfémy, a potom sme išli n a Old market. Bolo to pre mňa strašne stresujúce, bola tam špina, veľa ľudí, plno obchodov, mačiek, každý zjednával, volal vás do obchodov. Držala som sa Tomáša ako kliešťa, nechcem si ani predstaviť ako to vyzerá v Thajsku, lebo mi hovorili, že to je tri krát také desivé 🙂 V obchodoch boli iba muži, no sama by som tam nikdy nešla. Videli sme aj najväčšiu mešitu, ktorú ešte len stavajú. Tam si ma jeden fotil ehm dosť divný pocit, vtedy hovorím Tomášovi, poď preč poď poď 😀 😀 nevedela som prečo si ma fotí. Potom som si všimla, že mám na sebe šaty (tieto), ktoré vyzerali rovnako ako šaty, ktoré mali v obchodoch. Majú úplne rovnaký vzor, žeby boli z Egypta??!! (alebo všetky z Číny).  Dovolenku hodnotím na výbornú, určite by som si zopakovalo pobyt pri mori, ale asi nie práve Egypt. Egypt je na úplne vypnutie, pretože tu nič nemusíte riešiť, jednoducho budete ležať, oddychovať, čítať a šnorchlovať v rezorte. Ale bolo to super vypnutie, nemali sme ani kde míňať peniaze iba na bakšiš, nakupovali sme iba raz v keď sme boli v meste, tam sme kúpili magnetky, krásne šatky a drobnosti. Ak však necháte nákupy na letisko nič tým nepokazíte. Ja som si tam kúpila malinkú šáločku na espresso 🙂  Verím, že sa vám článok páčil 🙂

You May Also Like

2 comments

Prosím vás akým foťákom sú robené fotky pod vodou? Vďaka za odpoveď ?

Dobrý den, takmer vsetky fotky sú urobené NIKON COOLPIX AW130 🙂 je úzasný, len trošku drahý 🙂 fotila som ním ale aj v zime na snowboarde, takže je super aj na leto aj na zimu

Leave a Reply