Burgruine Ehrenberg, Reutte, Tirol

Zrúcaninu hradu Ehrenberg sme si všimli minulý rok pri ceste na dovolenku z Nemecka do Talianska. Uchvátil nás hlavne most, ktorý sa ťahá z jednej strany na druhú a povedali sme si, že tam určite pôjdeme. Hrad Ehrenberg mal byť iba bonus. Keď sme sa dostali až do úplnej blízkosti hradu, takmer som onemela. Bol tak veľký a tak krásny (aj keď je to zrúcanina) a ten výhľad na okolie z neho bol ohromujúci. Z cesty to vyzeralo ako opustené a nepovšimnuté turistami, ale opak bol pravdou. Veľa detí, zo všadiaľ ste počuli iný jazyk a oppäť okolie pekne upravené pre turistov, nechýbali lavičky, či informačné tabule.




história v kocke ...
Tri vrcholy pri meste Reutte zdobia tri stredoveké hrady: hrad Ehrenberg (r.1293), Schlosskopf (r.1741), Fort Claudia (r.1645) a pevnosť Klause (r. 1480).
Dejiny najvýznamnejšieho z nich, Ehrenbergu, sa píšu od roku 1293. Hrad bol dôležitou vojenskou pevnosťou na hraniciach Tirolska, odohrali sa okolo neho veľa bitiek a veľakrát zmenil majiteľa. Hrad s masívnymi kamennými hradbami stojí nad priesmykom, kadiaľ sa vozila soľ. Viedla tadiaľ dôležitá obchodná cesta, ktorú postavili Rimania a tvorila časť legendárnej, šesťsto kilometrov dlhej Via Clauddia Augusta. Obchodníci museli platiť dane a clá, a tak bol tento priesmyk strážený.

hrad dnes ...
V priehu 20.storočia hrad veľmi schátral, ale za pomoci dobrovoľných nadšencov, súkromných darcov a peňazí EU a rakúskej vlády sa podarilo Ehrenberg opraviť. Nachádza sa tu aj interaktívne múzeum, kde môžete históriu vnímať všetkými zmyslami. 

ako prebiehal náš výstup ....
Na hrad Ehrenberg sme sa vybrali v sobotu. Ráno sme síce z každej stanice dostávali upozornenie, že nám neodporúčajú nikde cestovať pretože je totálne upchatá diaľnica do Rakúska, ale my sme to ignorovali. Ja som si už klasicky nabalila oblečenie keby pršalo, keby bola zima, keby bolo horúco a na otázku "mám zobrať aj vodu a nejaké jedlo do auta" som dostala "nie, veď to je chvíľka". Podla mapy to bolo približne hodina, tak som to neriešila. Po pár minútach sme už stáli v jednej zápche, tá sa hneď pohla a pár kilometrov pred hranicami do Rakúska sme uviazli vo všetkými rádiami ohlasovej mega zápche. Všetky autá zastavili a ľudia vystupovali. Najprv si iba otvárali okienka a potom celé posádky vystupovali. Ja som si hovorila, že OMG splní sa mi sen, ja budem stáť v strede diaľnici. Vždy som chcela fotku zo stredu diaľnici, ale vedela som, že sa to jednoducho nedá splniť, bez pokuty alebo úrazu na zdraví. A teraz som stála resp. sedela v strede diaľnici a splnila som si (divný) sen. Pred nami boli dve autá teenegerov, ktorí sa rozhodli, že si z kufra vyberú deku a budú sa hrať pred autom karty :) No jednoducho jedna veľká 35 minútová párty priamo na diaľnici, po ktorej sa chodí 220 km/hod. Potom sme sa konečne pohli a uvideli hraaaaad. Aleluje. Zaparkovali sme, občerstvili, veď lebo jedlo ani vodu nepotrebujeme, je to kúsok :) :) , a vybrali sa smerom k hradu. 
K hradu sa dá dostať cestou cez les. Cesta nie je veľmi dlhá, tak akurát aj pre ne-turistu. V lese bolo trošku chladnejšie, ale to je pochopiteľné, takže som využila aj pribalený trenčkot. Videla som zblízka zábrany, ktoré v zime zabraňujú lavínam a snehu aby padali na dialnicu (teda myslím, že to tam je na to). Cesta trvala približne 15 minút a dokonca sme cestou stretli aj pár ľudí, ktorí tlačili príbuzných na vozíkoch. Cesta nebola až tak strmá, ale zadýchala som sa, tak oni to nemali veľmi jednoduché. 
Keď sme uvideli prvé náznaky hradného opevnenia potešila som sa. Už tam sa mi to páčilo. Nechýbali ani informačné tabule a pekne upravené chodníky. Potom sme sa cestičkou dostali až k hradu. Táto cesta bolo dosť strmá, preto odporúčam zobrať si minimálne botasky (plátenky, sandále a žabky nechajte doma) no najlepšie turistickú obuv so spevnením členkov. Cestičky sú upravené, ale na kameni sa môžete pošmyknúť ani neviete ako. Hlavne pri ceste naspäť to bolo trošku klzké.  
Keď sme sa dostali k hradu opäť si hovorím WOW. Zrúcanina bola krásna, všade bolo veľa uličiek, chodníkov a schodíkov a najradšej by som sa roztrojila, nevedela som sa rozhodnúť kam chcem ísť najskôr a chcela som vidieť všetko, na nič nezabudnúť. A len tak na okraj neplatilo sa vstupné ani nič podobné :)
Najprv som si vychutnala výhľad na most, o ktorom bude ďalší článok, a na prírodu. Ako vidíte v pozadí, hore sa dá dostať aj inou cestou, ale tá je asi trošku komplikovanejšia a dlhšia. Tou by ste sa dostali k hradu Fort Claudia na druhom kopci.  Tá príroda bola skutočne očarujúca.
Zrúcanina bola magická. Naozaj som sa mi veľmi páčila a celom ma mrzelo, že ju nezachránili skôr. Mohol to byť nádherný skvost medzi hradmi. Viete si predstaviť ako by sa vypínal nad diaľnicou oooooo. V celej zrúcanine boli upravené schody, nechýbali zábradlia a informačné ceduľky. Obed ste si mohli vychutnať na upravených lavičkách a popri tom si čítať informácie z tabulí. A ten výhľad bol upokojujúci a nádherný zároveň. Zostala by som tam navždy :)
Prírodný park Reutte, označovaný ako perla Tirolska, láka v údolí Lechtal, nedotknutou prírodou a majestátnymi pohoriami. Reutte leží v regióne Aussefern, neďaleko nemeckých hraníc a Garmisch-Partenkirchen. Nad údolím sa týčia vrchy Allgäu, Lechtalských a Ammergauských Álp. Reutte tvorí pomyselnú bránu do Tirolska. Celá oblasť si starostlivo uchováva púvodnú bohatú faunu a flóru a bráni sa masovému turistickému priemyslu. 
... po asi hodine "wow , waw, pozri sem" oddychu a načerpania pokoja z tirolskej prírody sme sa vydali na adrenalínový zážitok a prešli sme z hradu Ehrenberg do hradu Fort Claudia cez most, označovaný ako highline179 ... most 21.storočia, ktorý spojil dva stredoveké hrady :)
source of text

do navigácie si zadajte: Landgasthof Klause alebo Burgenwelt Ehrenberg, Klause 1, 6600 Reutte, Tirol 

photo by Nikon D3100, P310


1 komentár:

ďakujem za každý jeden názor / Thank you :)