printed memories

Nedávno mi počas práce na počítači (rozumej pri bezcieľnom surfovaní po internete) vyskočila reklama na zľavu na vyvolanie fotografií. Nie na kancelársky papier z klasickej tlačiarne, ale originál fotky. Takéto fotky sú pre mňa veľká vzácnosť. Doma ich máme uložené asi v štyroch veľkých krabiciach a sem tam ich otvoríme a spomíname. Teraz mi tie 4 krabice pripadajú strašne málo na to koľko mám rokov, koľko sme toho zažili, ale to je spôsobené tým, že dnes urobím sto fotiek z jedného výletu na hrad a uložím ich na externý disk. Milujem fotky, ktoré sú u starkej. Čiernobiele na tvrdom papieri s bielym rámom okolo, na ktorých má každý dokonalú pleť, dokonalý účes a dámy sú oblečené ako dámy a páni ako gentlemani v saku a klobúku. Pomaly už nevieme kto je kto, preto sme sa rozhodli, že využijeme pamäť kým nám slúži a na zadnú stranu napíšeme kto je na fotke, prípadne pri akej udalosti fotky vznikli. Keď som uvidela zľavu, prekonzultovala som ju s bratom, ktorý je vášnivý fotograf, fotí na film a fotky si vyvoláva sám v kúpeľni. Zhodnotil, že kvalita bude výborná a mám ísť určite do toho. Kúpila som si dva kupóny jeden na formát 9x13 a druhý 10x15. Zapojila som externý disk a vyberala som fotky. Povedala som si, že sto fotiek budem vyberať celú večnosť, ale už po desiatich minútach som mala v priečinku stopäťdesiat fotiek. Zvolila som lesklé fotky a objednávku elektornicky odoslala. Vypustila som to z pamäte a jedného dňa ma čakala hrubá obálka. Nemala som poňatie, čo mi to prišlo. Nič som si predsa neobjednala ani som nečakala žiadny balík. Zobrala som nožnice a obálku otvorila. Zrazu som mala v ruke fotky. Ani si neviete predstaviť ako som sa tešila, úsmev som mala asi okolo celej hlavy, všetky starosti prestali byť starosťami, dokonca som zabudla aj na kvety, ktoré nutne potrebovali vodu, sadla som si na zem, všetko čo som mala na sebe (kabát, šatku, kabelku...) som položila na zem a sadla som si na zem s fotkami, ktoré som držala v rukách ako keby to bola tá najkrehšia a najdokonalejšia vec na svete. Nevedela som sa vinadívať na tie dokonalé farby, leský povrch a pri každej fotke som sa smiala, pri niektorých aj nahlas. Vynárali sa mi spomienky na prvý krát v Paríži, prvý kontakt s morom, spomienky s Tomášom ako šomral, že už mám milión fotiek so zámkom Herrenchiemsee a na milé návštevy u mojich kamarátov. Fotky som si pozrela asi päť krát a stále som mala ten zvláštny pocit a úsmev na tvári :) Na druhý deň som strávila pár hodín pri písaní na zadnú stranu, miesto, rok a milé poznámky. Hneď som si kúpila ďalšie tri kupóny, tento krát iba 10x15 a veselo čakám na ďalšiu zásielku. Asi si budem vyvolávať fotky v pravidelných intervaloch :) Určite vymyslím aj DIY projekt ako fotky naaranžovať, alebo ako si vytvoriť nástenku a podobne. Dávate si vyvolávať fotky alebo ich nechávate v elektronickej podobe?



1) v krásnom bacúšskom kroji TU 2) azúrové pobrežie je fakt azúrové -Nice TU 3) s Eliškou na manikúre TU 4) Ing. promócie, konečne to mám za sebou 5) Herrenchiemsee, a posledný zámok Ľudovíta 4 bavorského do zbierky TU 6) Scheveningen prvý krát more na vlastné oči TU 7) Bibione prvý krát letný pobyt pri mori TU 8) výstup na sopku Vezuv TU

photo by Nikon D3100

>>>  VÝPREDAJ ŠATNÍKA <<<


1 comment:

  1. tie fotky sú všetky hrozne pekné! :)

    www.beautiful-savage.blogspot.sk

    ReplyDelete

ďakujem za každý jeden názor / Thank you :)