"zlaté dvadsiate"

Moje najobľúbenejšie obdobie zo všetkých, barok a Ľudovít XIV je "len" obľúbené.


Spoločenská skladba sa v polovici 20. storočia mení. Omnoho širšie vrstvy spoločnosti sa môžu teraz obliekať "módne". V rámci premenných sezónnych štýlov sa začína stále výraznejšie diferencovať oblečenie nie len pre rôzne príležitosti, ale tiež pre rôzne skupiny spoločnosti. Dôraz sa kladie na mladú generáciu, pre ktorú vzniká väčšina noviniek. Už v období medzi vojnami však začínajú mladí protestovať proti vznikajúcim pravidlám, presadzujú svoje politické a sociálne požiadavky a demonštrujú často aj svojim odevom. Odmietajú oficiálne módne línie, neobliekajú sa už podľa poslednej panujúcej módy, ale nachádzajú vlastný štýl, či správnejší štýl, pretože pasívnych, aktívnych až militantných skupín vzniká celá rada a odev patrí k ich poznávacím znameniam



Móda je celkovo uvoľnenejšia, väčšina oblečenia je silno dekoltovaná, ramená, krk, celé nohy sú odvážne odhalené, ako to doteraz bolo ťažko predstaviteľné. K postupnému uvoľňovaniu dochádzalo už v prelome storočia, vo svete módy začiatky týchto oslobodzujúcich tendencií sú spojené napr. s voľnými tunikovými odevmi Fortunyho, krásnymi aj pohodlnými, ktoré vznikali už od začiatku storočia.



"Slečna de Bauret mala jeden vážny nedostatok, charakteristický ako pre jej vek, tak aj pre celú dobu, v ktorej žila: každá novota bola pre ňu synonymom hodnôt. To je neklamná známka barbarstva: jedinci so zníženou inteligenciou vždycky a v ktorejkoľvek spoločnosti dychtia ísť s módou. Nie sú schopní rozlišovať podľa vlastného vkusu, vzdelania a kritického ducha, preto každú otázku automaticky posudzujú podľa zásady, že pravdivé je to, čo je nové." Henry de Montherlant, Starí mládenci




Čas po prvej svetovej vojne - Paríž sa opäť stáva centrom svetovej módy. V "hviezdnom" obsadení od Poireta k Diorovi figuruje celá rada vynikajúcich tvorcov, rodených Francúzov, ale aj tých, ktorí sa vo Francúzsku usadili (Balanciaga, Schiaparelliová, Mainbocher ...). Vznikajú aj ďalšie centrá - predovšetkých talianská alta moda, presadzujú sa návrhári anglický, nemeckí, rakúsky. Predovšetkým vrcholí premena pôvodných krajčírov, neskôr dizajnérov, tvorcov haute couture, na hviezdy spoločnosti s obrovských vplyvom na spoločenský život. Poiret a Dior sú na čele, ich názor sa považuje za záväzný, tešia sa až do dnes autorite. Najpresvedčivejším zástupcom tejto novej podoby haute couture sa po druhej svetovej vojne stáva Christina Dior, ktorý svojím štýlom new look nastolil módny diktát, a ten si podržal po celé obdobie svojej aktivity, až do roku 1957, bol súčasne tiež posledný, kto HC plne ovládol.


Postavenie jednotlivých módnych tvorcov a ich vplyv na spoločnost sa mení. Poiret stráca svoju pozíciu vodcu, nenachádza sa v novom jednoduchom štýle dvadsiatych rokov. Chanel na seba upozorňuje svojím individuálnym štýlom, ktorým sa plne presadí v nasledujúcich desaťročiach. Lanvin zasa neopúšťa svoj romantický štýl s bohatou sukňou typu krinolíny, ktorá sa v podobe náročných večerných rób stala žiadaným protikladom k dennému zjednodušenému oblečeniu Molyneaux otvára svoj salón v Paríži v roku 1919 a skoro získava výrazné postavenie tiež v Anglicku, kde začínal ako kresliar. V rovnakom roku otvára svoj salón v Paríži tieť Jean Patou, získavá bohatú klientelu tak ako medzi filmovými herečkami, tak aj medzi americkými štíhlymi, dlhonohými ženami. Označenie "kráľovná strihu" sa dostalo Vionnet, ktorá znovu otvorila svoj salón v roku 1922. Preslávila sa práve osobitným strihom z šikmo kladenej látky, bez predchádzajúcej kresby, priamym aranžovaním na postavu.



"Oblieka sa tak jednoducho, že to až hraničilo s pózou" André Maurois

 
"Dáma nefajčí z presvedčenia, ale z módy" Karel Poláček, poviedky sloupky fejeton

K obrazu ženy dvadsiatich rokov patrí nie len športový vzhľad, krátke vlasy a sukňa ale aj nohavice, či cigareta nedbalo držaná v dlhej špičke, ktorá sa stala takmer atribútom dámy, vo filmoch môžete vidieť scény, v ktorých muž nežiada o povolenie fajčiť, ale priamo aj dáme ponúkne cigaretu. A dáma si väčšinou zapáli.





Vzniká nová prevratná móda nazvaná "á la garconne" - fr. chlapec, ktorá predstavuje vyvrcholenie vývoja  ženskej otázky, presadzujúc sa od prelomu storočia stále viac. 



Na prelome 10 a 20 rokov vzniká krátke prechodné obdobie, kedy odev postupne dostáva novú podobu. Sukňa sa zo začiatku skracuje len málo, ale postupne sa - prvý krát v histórii odievania - skráti až ku kolenám. Súčasne je potlačená tradičná akcentácia pásu a poprsia, ale neopustí sa pritom erotický podtext. Ten sa presadzuje predovšetkým u večerného oblečenia, ktoré je, ako tomu bolo už v priebehu dvadsiateho storočia, stále nápadnejšie dekoltované.  Chrbát je prezentovaný s takou odvážnosťou, že odkrývajú aj niektoré pikantné partie pod pásom. Aktuálne sú šaty vkuse, bez výraznejšieho vyznačenia pásu a tiež bez korzetu. Vznikol nový ideál ženskej krásy - krátke vlasy, štíhle chlapčenské postavy, praktické účesy, strohosť šiat a dokonca opálená pokožka. Pretože všetky druhy umenia sa vzájomne podmieňujú, na módu mal obrovský vplyv aj nový umelecký avantgardný smer nazývaný kubizmus, ktorý prispel k prísnosti strihov a obľúbenosti geometrických tvarov v móde. Šaty nekopírovali ženské tvary, častokrát mali aj voľný strih. Vo vlasoch boli veľmi obľúbené doplnky akéhokoľvek tvaru, napríklad čelenky, kvety, pánske aj dámske klobúky, vtáčie pierka.
  



skracovanie dĺžky
v roku 1920 sa pás posúva pod svoji prirodzenú hranicu, sukna sa skracuje
v roku 1922 siaha k lýtku, asi 20 cm nad členok
v roku 1923 stále sa skracuje
v roku 1924 o 20 cm
v roku 1926 u mladej módy aj 5 cm nad koleno
v roku 1927 sa začína predlžovať

Klobúky v ženskej móde nikdy v minulosti nestratili na význame, teraz im je však venovaná veľká pozornosť.
" Sú dve veci, ktoré muž nikdy nepochopí: tajomstvo stvorenia a dámsky klobúk." C.Chanel
Ženy sa ich tvarom, farbou aj materiálom zaoberajú viac, ako by sme u na krátko ostrihanej predstaviteľky doby predpokladali. Do roku 1923 zostáva módny tradičná stálica - veľký klobúk so širokou krempou, posadený do očí. S prijatím krátkeho strihu vstupujú do módy priliehavé klobúčiky s malou krempou, alebo aj úplne bez nej.  Takisto bol obľúbený turban. Neobvyklejší boli klopačky, hlboko posadené na hlave, tak že siahajú takmer až k očiam, alebo ich čiastočne zakrývajú.






source:  Od "zlatých dvacátých" po Diora - Ludmila Kybalová

Klepi

2 komentáre:

ďakujem za každý jeden názor / Thank you :)