tip na výlet: opevnený kláštor Bzovík


Bzovík je 81. hrad/zámok/kláštor, ktorý som navštívila. Kamarátka a skvelá fotografka Lussy mi už dávnejšie spomínala tento "hrad", ktorý vlastne nie je hrad ani pevnosť, čoskoro vysvetlím prečo používam úvodzovky, a tak sme sa dohodli, že najbližšie fotenie prebehne tak, že si urobím výlet za Lussy do Krupiny nie ona za mnou do BB. Vyšlo nám to krásne na jeseň, stromy mali oranžovú a žltú farbu, a tak sme nafotili niekoľko príspevkov v meste a posledný sme si nechali na Bzovík. Bola som nadšená už keď som ho videla z diaľky. Trošku mi pripomína vodný hrad v Hronseku, o ktorom ako hľadám v archíve som vám nepísala. V článku sa dočítate o histórii hradu a môžete si pozrieť aj veľa fotiek. Áno mám tam dva outfity, lebo prvý sme použili v článku TU a druhý som mala na cestovanie :)




DIY: vyšívaný opasok // postup na výšivku aj na ušitie opasku

Po ukončení kurzu "Výšivka krivou ihlou" som sa rozhodla, že si niečo pekné vyšijem, len aby som to nezabudla. Nemala som presne vymyslené, čo by som mala vyšiť, tak som vyšívala len tak. Potom mi do oka padol môj opasok, ktorý mám z obchodu a povedala som si, že to je presne to, čo vyskúšam. Vyšiť si opasok. Trvalo to celú väčšnosť, pretože len samotný náčrt trval niekoľko hodín, výber farieb trval ešte dlhšie a niekoľko krát som celú farbu vypárala a výšivku som vyšila opäť a inou farbou. Farby som hľadala v knihách, rôzne som ich kombinovala a samozrejme opäť párala a vyšívala znovu. Dnes by som farby trošku zjemnila, vtedy mi to bolo jedno, pretože som si myslela, že ho aj tak nebudem nosiť. Opasok som vyšila za niekoľko mesiacov. Použila som krivú ihlu a hladkovanie. Potom som hotový kúsok nechala asi tri mesiace len tak ležať a tento víkend som ho konečne dokončila. Zobrala som výšivku na hodinu vyšívania a tam boli z nej nadšené, mne prišla hrozne škaredá. Tak ma vlastne tam prehovorili, že ho mám došiť. Voilá a opasok je na svete. Prečítajte si ako som postupovala pri vyšívaní a šití opasku.



my library #11: knihy o krojoch a ľudovom odievaní / Slovensko, Česko, Rusko


Moja zbierka kníh sa rozšírila o niekoľko zaujímavých titulov, z ktorých vám časť predstavím v tomto článku. Rozdelím ich do viacerých tématických celkov. Prvá téma je kroje, odievanie a aj knihy o rôznych oblastiach Slovenska, Česka a Ruska, ktoré sa zaoberajú ľudovým odevom.  Našla som poklady z roku 1931, ale v zbierke mám aj novinky z roku 2018. Nie všetky knihy sú edukatívne resp. je to akási foto prehliadka zbierok múzeí alebo súkromných zbierok jednotlivcov. Týmito knihami si však môžete potešiť svoje oči a dušu :). Naopak som našla aj takmer iba teoretické knihy, ktoré sú doplnené kresbami a čerpajú z rôznych archívov obcí a matrík. Inšpirujte sa .




hnedá koženková sukňa

Milujem túto fotku. O tom ako vznikla som písala na instagrame, ale rada to zopakujem. Jednoducho sa ma Lussy opýtala, či by som si neľahla na zem, že má nápad, a ja som si povedala prečo nie. Voilá, parádna fotka je na svete. Lussy verím vo všetkom čo vymyslí pri fotení a aj keď mi póza nie je komfortná viem, že fotka bude skvelá. V tomto outfite som si vyskúšala aktuálny módny trend. Koženku. Zvolila som hnedú farbu, ktorú som skombinovala s maxi svetrom. Musím priznať, že takáto hnedá koženka sa ťažko kombinuje do outfitu. Nech som ju skombinovala akokoľvek vždy som mala pocit, že si opticky skracujem nohy aj celú postavu. Zvolila som aspoň pančuchy a topánky v rovnakej farbe, aby som si opticky "nerozsekala" postavu ešte viac (rozumej opticky skrátila nohy). Je to pravidlo, ktoré vždy opakujem, ak chcete opticky predĺžiť (alebo v tomto prípade neskrátiť) nohy, tak čierne pančuchy a čierne topánky alebo holé nohy (nie pančuchy prosím v telovej farbe) a telové topánky. Ako vidíte sukňa siaha pod kolená a keby som si dala, napríklad, bordové topánky, tak by to vyzeralo, že mám kratučké nohy a celá postava by bola opticky zdeformovaná (raz vám to nafotím aj tak ako sa to nemá nosiť resp. ako neodporúčam). Moje maxi svetre sa nestreli s obľubou fotografky :DD, čomu chápem, ale nakoniec sme to nejako pozastrkali a upravili, aby som nevyzerala ako maco. Outfit som dokombinovala klobúkom v takmer rovnakej farbe ako je sukňa, okolo krku som si prehodila šál, ktorý je mimochodom z pánskeho oddelenia, ktorý krásne prepojil outfit aj s oranžovou kabelkou. Sukňa mi je žiaľ trošku veľká v páse a nie som si istá, či náš stroj dokáže prešiť koženku. Respektívne už sme pár krát šili z koženky a ihla preskakovala ako šialená. Preto uvažujem, že ju niekomu posuniem cez bazárik a ja si objednám menšiu. Btw. na prvej fotke mám baretku pretože v klobúku sa veľmi nedá ležať.


vyšívanie: hardangerská výšivka // vyrezávaná horehronská výšivka

Výrez, vyrezávaná alebo horehronskýá výšivka bola prvá, ktorú som sa naučila. Vraj patrí k najzložitejším, ale kedže na bacúšskej zástere, ktorú si chcem vyšiť, som ich napočítala až 52, tak som nemala na výber. Učila som sa z kníh, ale nešla som to pochopiť. Obrázky boli ťažko pochopiteľné a text mi veľmi nepomohol. Nakoniec som pátrala na internete a po dlhom čase som zistila, že sa táto výšivka volá hardangerská. Hneď ako som si zadala tento názov do vyhľadávača, našlo mi toľko skvelých videí, z ktorých sa to dalo krásne naučiť. Potom mi už dával zmysel aj ten text v knihách. Prvá výšivka mi trvala 3 hodiny a boli ma nie len oči, ale aj chrbát. V článku sa dočítate ako sa vyrezávaná vyšívka vyšíva a odporúčania na knihy, ktoré sa venujú tejto téme.



DIY: ako vyrobiť bežec na zips z koženky // nevyhadzujte ... opravte

Vždy, keď mám na bežci kabelky alebo ruksaku koženkovú úchytku alebo koženkovú ozdobu, tak sa používaním roztrhne. Dosť ma to hnevá, že tak krátko vydržia. Doma mám zopár zbytkov koženky z kabeliek a tak som chvíľu vymýšľala ako úchytku opraviť tak, aby sa dala kabelka, ruksak nosiť a hlavne som nemusela hľadať koniec bežca. Nakoniec som našla spôsob ako si vyrobiť nový "bežec" bez šijaceho stroja, ihly, nite alebo tavného lepidla. Potrebujeme iba koženku a nožnice. Fotopostup nájdete v článku. Inšpirujte sa a naučte sa opravovať nie vyhadzovať pokazené veci.




Hora Krížov, miesto nádejí a spomienok, Šiauliai, Litva // Kryžių kalnas, Lietuva

Posledná zastávka a bodka za našim pobaltským dobrodružstvom, bola Hora Krížov, ktorá leží asi 12 kilometrov severne od mesta Šiauliai v Litve. Toto miesto je, doslova, uprostred ničoho. Hora Krížov je umelo vytvorený kopec, ktorý z cesty uvidíte iba v prípade slnečného počasia, vďaka odrážajúcim sa slnečným lúčom od krížov. Ak nepôjdete cielene k tomuto miestu, tak nemáte šancu si ju len tak všimnúť. Poviem vám, že to bol pre mňa veľmi silný zážitok a aj dnes 7 mesiacov po návšteve tohto miesta mám zimomriavky pri prezeraní fotiek. Nemala som ani predstavu, čo nás tam čaká, aj keď som si vopred pozrela fotky. Na horu sme išli počas západu slnka, nikto tam nebol iba my, bolo tam ticho, počuť bolo iba zvuky hmyzu, takže to malo zaujímavú atmosféru. Neviem neviem, či by som sa odvážila ísť tam sama, určite neodporúčam počas daždivého počasia. Na rôznych stránkach sa môžete dočítať, že vraj to má tú správnu atmosféru práve vtedy, keď je obloha zatiahnutá. Prečítajte si čím je toto miesto špeciálne, kedy vzniklo a pozrite si fotky. Inšpirujte sa.



šatka z Lotyšska & trench coat

Vždy keď vidím túto šatky tak si spomeniem na to, ako práve prebiehal posledný deň poznávacieho zájazdu po Pobaltí. Bola som brutálne unavená, tešila som sa, že je to posledný deň, a konečne pôjdem domov. Keď som počula, že máme štyridsať minút na to, aby sme sa pomotkali po miestnom velikánskom trhu so všetkým, na čo si len spomeniete (tento), tak sa mi chcelo od zúfalstva plakať. Nikde nebola ani lavička. Hovorím si, že načo nám je tak veľa času, že práve ideme z raňajok a neprišli sme nakupovať, ale spoznávať mesto. Nabrala som posledné sily a len tak som sa prechádzala pomedzi stánky, nohy som mega pomaly prekladala jednu pred druhú, ruky som mala vo vreckách a pred nepríjemným lotyšským vetrom som sa chránila čiapkou a teplou kapucňou. Zrazu som zdvihla zrak a uvidela šatky v sýtych farbách ozdobené strapcami aj bez nich. Moje srdce zaplesalo. Spomenula som si, čo mi hovorila jedna známa, že si nosí šatky ku kroju z Ruska. Tieto krajiny boli pod silným vplyvom Ruska, takže to bolo vidieť aj na týchto šatkách. Hneď som chytila do ruky mobil a zapla dáta. Hľadala som obrázky šatiek, ktoré mi spomínala a porovnávala s týmito. Vtedy som si povedala, že by som potrebovala ešte hodinu na rozmyslenie, pretože som chcela šatky vo všetkých farbách. Bordová, červená, zelená, modrá aj čierna. Šatky mali iba v menších rozmeroch, ktoré do kroja môžem použiť iba v prípade núdze, a potom menšie okolo krku. Neboli to presne tie, ktoré som chcela, ale boli skutočne nádherné s ruským nádychom. Najviac sa k tým krojovaným blížila práve táto menšia, tie väčšie mali kašmírové vzory, no farebne sedeli. Konkurenčný boj tu nebol a v každom stánku stáli rovnako. V jednom som si vybrala veľkú červenú so strapcami, v druhom veľkú bordovú so strapcami a keď nám zostávali posledné dve minúty, tak som sa ešte vrátila do tretieho a kúpila túto menšiu, ktoré nosím rada na jeseň a na jar do kabátov zaviazané okolo krku. Takže zarobili traja obchodníci nie iba jeden. No pri pohľade na mrznúcich obchodníkov, by som si niečo kúpila u každého. Stretnutie som stihla len tak tak a už som bola aj prebratá. Krásna spomienka :). Trench coat som kúpila vo výpredaji za 7 EUR a konečne som vymenila svoj starý trench coat, ktorý som mala si 6 rokov, bol už vyšúchaný, stratil svoju pôvodnú farbu a od začiatku mi bol na ramenách veľký, ale statočne som to ignorovala a maskovala šatkami. Bola to veľmi výhodná kúpa a verím, že aj tento poslúži aspoň desať rokov.